Príbeh samovraha
Zostali ste tam hore, vy obmedzení hráči. Celý život sa plazíte v dvojmetrovom priestore hlúpej existencie. Len sa pokojne ďalej zabíjajte, pre peniaze alebo
len tak. Vždy sa budete nenávideť mysliac iba na seba. Tak si len žite, žite šedivé mravce.
Blížilo sa k polnoci. Pravidelný tikot nástenných hodín sa snažil upokojiť
moje strhané myšlienky Znova a znova opakované ozveny v mŕtvom tichu však
vzrušovali moju fantáziu a oživovali noc. Objímanú tmou v náručí priateľského
kresla ma cez mreže záclony pozorovali dotieravé pohľady pouličných lámp.
Otravovali ma aj tu, v mojom byte na siedmom poschodí. Veď uvidíme, kto je
silnejší! Vonku umieral sneh. Zúfalé kňučanie tej odpornej beloby, tiene premo-
čených mačiek - to ma fascinovalo a popri bytovom radiátore pôsobilo zázračne
upokojujúco.
Dopila som pohár horúcej kávy, keď sa svet prehupol do nového dňa.
Tma ešte viac zhustla. Začula som volanie. Najskôr tiché, tichučké. Akoby kve-
tine v rohu mojej izby pučal nový list. Volanie mohutnelo. List kvetiny praskal
a pukal. Pomaly zaplnil celú izbu. Ovíjal sa mi okolo tváre. Dusil ma. Volanie
prichádzalo z diaľky. Blúdilo okolo paneláka až začulo chrčanie môjho hlasu.
Vstúpilo do izby. Zostalo hneď pri stene. Nechápavo sa prizeralo, ako bojujem
s listom. Hrýzla som doňho, miestnosť sa plnila horkými zelenými slinami
a teplou krvou. Keď som konečne zožrala ten odporný list a pre istotu i celú
rastlinu, moja hmotnosť sa zdvojnásobila. Obzrela som sa. Volanie tam ešte
stále postávalo. Vypliešťalo na mňa okále. Išlo mi na nervy. Chcela som si ho
nevšímať. Nervózne som sa ponorila do kresla. Zahľadela som sa cez oblok.
Na okenici sedel nechutný čierny vták s bielymi očami. Viseli mi na krku ako
dva nože. A zasa to volanie. Praskala mi hlava. Zapchala som si uši, ale nepo-
mohlo to. Ja hlúpa, stále si neuvedomujem, o čo tu ide! Chladné steny izby sú
už celkom blízko. Nepočujem hodiny. Čo je s nimi? Na mojom hrdle sa rehoce
vták, v žalúdku sa spájajú zelené molekuly, volanie vrieska v roztrhanom mozgu.
Preč. Preč! Preeéččč......!
Vrhám sa k oknu. Prerážam sklo a letím. Chladný vzduch uráža moje krídla.
Zostali ste tam hore, vy obmedzení hráči. Celý život sa plazíte v dvojmetrovom
priestore hlúpej existencie. Len sa pokojne ďalej zabíjajte, pre peniaze alebo
len tak. Vždy sa budete nenávideť mysliac iba na seba. Tak si len žite, žite še-
divé mravce.
Našli ju ráno so zlámanými krídlami. Vzduch spieval jarou. V topiacom sa
snehu ležala celkom sama. Smiala sa z nich, akí sú vyplašení, ale už z inej
dimenzie.
gromová
Diskusia
kanys (Anonym)
Wow. Um. Wow. Asi posobim nesmierne tupo, ze? Ok. Budem sa snazit napisat nieco inteligentne, len mi daj minutku.... Hm. Takze. *nadych* je to vynikajuce, pekne, mile tak trochu abstraktne, ale osobne by som asi trochu zapracoval na tej stylistike. Nieje zla, ale mohla by byt aj krajsia, ono taketo (aj ked iba trochu) abstraktne poviedky totiz podla mna velmi prosperuju z trochu prozaickejsieho spracovania. Sice sa snazis nejakymi tymi metaforami, ale mestilo by sa do toho viac. Mimo toho ale asi nemam viac co vytknut. Takze pozitivne :)
10.04.2006
Wow. Um. Wow. Asi posobim nesmierne tupo, ze? Ok. Budem sa snazit napisat nieco inteligentne, len mi daj minutku.... Hm. Takze. *nadych* je to vynikajuce, pekne, mile tak trochu abstraktne, ale osobne by som asi trochu zapracoval na tej stylistike. Nieje zla, ale mohla by byt aj krajsia, ono taketo (aj ked iba trochu) abstraktne poviedky totiz podla mna velmi prosperuju z trochu prozaickejsieho spracovania. Sice sa snazis nejakymi tymi metaforami, ale mestilo by sa do toho viac. Mimo toho ale asi nemam viac co vytknut. Takze pozitivne :)
10.04.2006
Trin (Anonym)
Vdaka kanysovi som nasla tuto poviedku a hoci som asi nepochopila vsetky matefory, je to vcelku dobre...Vazne klobuk dole:-)))
10.04.2006
Vdaka kanysovi som nasla tuto poviedku a hoci som asi nepochopila vsetky matefory, je to vcelku dobre...Vazne klobuk dole:-)))
10.04.2006
žjuvka (Anonym)
Juuuu, akosi sa nam tu mnozia namety osobnej smrti, hm. Dobry den, vitajte v spleti nasich stranok, vita vas sprievodca Samo Vrazda. Inak k tej poviedke, styl dobry, obrazy trochu priamociare, trochu menej okolnosti prosim. Na druhej strane, je tazke trufnut si na nieco podobne. Co sa tyka poetiky, je na com popracovat, ale inak, fajn.
10.04.2006
Juuuu, akosi sa nam tu mnozia namety osobnej smrti, hm. Dobry den, vitajte v spleti nasich stranok, vita vas sprievodca Samo Vrazda. Inak k tej poviedke, styl dobry, obrazy trochu priamociare, trochu menej okolnosti prosim. Na druhej strane, je tazke trufnut si na nieco podobne. Co sa tyka poetiky, je na com popracovat, ale inak, fajn.
10.04.2006
SARS
Čo dodať? Mne sa to páčilo a po salve nedokončených poviedok z posledných dní to je príjemná zmena. Zase všetko čo som chcel povedať už bolo povedané, tak radšej ostanem ticho :).
11.04.2006
Čo dodať? Mne sa to páčilo a po salve nedokončených poviedok z posledných dní to je príjemná zmena. Zase všetko čo som chcel povedať už bolo povedané, tak radšej ostanem ticho :).
11.04.2006
marcus
Tak a mam precitane vsetky tvoje poviedky na tejto stranke a ........ CHCEM VIAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAC., prosim....
28.12.2007
Tak a mam precitane vsetky tvoje poviedky na tejto stranke a ........ CHCEM VIAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAC., prosim....
28.12.2007
žjuvka
A dokelu. To môže znamenať len jediné. Že je tu niekto, kto neprečítal ani jednu....
28.12.2007
A dokelu. To môže znamenať len jediné. Že je tu niekto, kto neprečítal ani jednu....
28.12.2007