Z Baltimoru na Mesiac a ktovie ešte kam

Je to príbeh z blízkej budúcnosti, ktorý sa začína v roku 2079. Je o stavbe mesačnej základne, aspoň zo začiatku. A pokračuje ... Má však aj trochu hlbšiu myšlienku. Nieje na pokračovanie. Prajem príjemne čítanie.
Podporte scifi.sk
25. august 2079 Baltimore
Príhovor predsedu celonárodného projektu osídlenia mesiaca:
Dnes vyrážame aby sme spravili ďalší veľký krok. Tento krok je len malý odraz toho čo sme už dokázali. Posielame tam najlepšiu posádku. Možno už o pár
rokov pribudne nová mesačná televízia. ...
Bol to síce pekný prejav, ale pravda bola taká, že mesiac sa rozdelí na sedem koloniálnych častí, ktoré budú podliehať k zemi. Čo tiež nieje na škodu. Odkedy
politici upravili svoj morálny kódex, podľa ktorého dostávajú malý plat 500 kp (kp to je kontinentálne platidlo), čo je len o 50 kp väčší ako plat údržbára.
Operácia osídlenie mesiaca bola pripravená. Na mesiaca bolo poslaných sedemdesiat lodí, s plnou posádkou. Potom pristali vyložili náklad a stroje, začali
pracovať.
25. august 2084 Mesačná základňa 2
Uplynulo presne päť rokov od začiatku kolonizácie Mesiaca. Karol Róbert veliteľ lode Agamemnón sedel v kajute svojej lode a čítal správy o pokračovaní prác.
Zrazu mu zazvonil telefón.
-Haló, tu je veliteľ Karol Róbert-, povedal trochu hrubým, ale za to milým hlasom, z ktorého bolo cítiť, že ide o dobráka. Celá charakteristika Karola Róberta by
sa dala zhrnúť ako bradatý srandista so zmyslom pre humor, viac ako bolo potrebné.
-Prepáčte, že vás vyrušujem, ale pri vrte sme narazili na čudný predmet. Má nezvyčajný tvar. Dotkol som sa ho a začal ...-
-Prídem sa na to pozrieť.- Skočil do rečí chlapíkoví na druhej strane, Karol Róbert.
Karol vyšiel zo svojej lode. Nepotreboval si obliecť skafander lebo jeho loď bola pod veľkou sklenenou kopulou, ktorú už stihli vytvoriť. Vyšiel von, a kráčal
smerom k vrtu.
Všade bola rovina. Len pri vrte sa vytvárala lieviková dolina. Tento
vrt slúžil ako sonda, na preskúmanie zloženia pôdy. Pri takomto vrte sa vrták pomaly zasúva a časti pôdy berie do svojho stredu. A práve tam našli ten predmet.
Vrták do zeme tlačia obrovské ramena stroja, ktorý vyzerá ako minimrakodrap. Má veľmi mohutný pásový podzvok. Na podvozku je umiestnená kabína a za ňou
samostatná strojovňa. V strede medzi nimi má stroj trup. Z ktorého vytŕčajú ramená, ktoré manipulujú s vrtákom. Preto mu celkom ujde prezývka Drobec.
-Kde je ten predmet?-, spýtal sa Karol vedúceho vrtu.
-Pane je pri drobcovi, už sa naň prišiel pozrieť doktor Alivin a doktorka Alivinová.- Manželia Alvinovci, do všetkého pchali nos. Bol to pár vedcov, geológov.
-Ideme, k nemu.-
Prešli asi dvadsať metrov k tomu čudnému predmetu. Bol to pravidelný štrnásten. Na každej strane mal iný zvláštny znak. Ale, čo bolo najzvláštnejšie objekt sa
vznášal.
-Stalo sa to vtedy keď som sa ho dotkol, bez rukavice. -Povedal vedúci.
-Čo ste zošaleli,- oboril sa naňho doktor Alvin. Manželia Alvinovci bol dosť, vlastne veľmi arogantný, ale boli to odborníci.
Karolovi sa veľmi nepáčil ich tón a tak len zo zábavy z sa dotkol jednej steny tohto útvaru. Potom päť metrov od tohto predmetu zasvietilo jasné svetlo. A keď
zhaslo nikto tam nebol.
Z Karolovho pohľadu to vyzeralo asi takto. Všetko navôkol vyzeralo zrazu ako stavebnica a potom akoby prišiel neviditeľný veľký zlý chlapec a všetko rozbil.
Kocky spadli. A To čo videl už nevidel. Na chvíľku bola všade tma. A ten veľký zlý nevideteľný chlapec sa zmenil na dobrého ale sprostého. Lebo všetky kocky
poskladal ale zobral inú sadu.
25. august 2084 Neznáme miesto
Všade bo sneh. Všetci stály blízko lesa. Bola tam strašná zima.
-Kde to sme?-, spýtala sa doktorka Alivinová.
-Je to všetko vaša chyba,- oboril sa doktor Alvin na Karola.
-Čo budeme robiť?-, Spýtal sa Hugo, vedúci vrtu.
-Berme to z tej lepšej stránky, aspoň sa tu neupečieme.- Podal svoj pohľad na vec Karol.
Asi to bola najťažšia vec ale dohodli sa, že pôjdu hľadať nejakú jaskyňu. Šli smerom od lesa. Asi preto lebo z lesa sa ozývali čudné zvuky. Keď sa pohli preč,
tak z lesa vyšiel pôvodca tých zvukov. Z ich pohľadu to vyzeralo akoby vybehol.
Bol asi štyri metre vysoký a dve metre široký. Mal veľkú guľatú hlavu malé krpaté oči a zuby, ktoré boli len o trochu menšie ako jeho hlava. Jeho telo bolo
pokryté bielou srsťou. Na rukách mal pazúry. Nerobil síce rýchle kroky ale boli dlhé. Vybehol na nich z kyjakom.
Nečakali naňho a rozbehli sa preč.
-Je to všetko vaša vina.-, zakričal doktor Alvin na Karola. Obor tiež pridal do kroku.
-Má niekto nejaký nápad ?-, vydal zo seba Karol, bol trochu zadychčaný čo sa aj odrazilo na jeho hlase.
-Možno, by sme ho mohli uloviť.-, zakričal Hugo. Nohy mu slúžili veľmi dobre, lebo bol trochu vpredu.
-Zopakujem otázku, má niekto nejaké reálne nápady?-
Pomaly spomaľovali, ale aj obor bol na konci so silami. Prestalo ho to baviť a od prenasledovania radšej ustúpil.
Asi tri hodiny sa plákali po ľadovej púšti. Potom narazili na skalnaté pobrežie posiate útesmi a ďalej bolo more. Manželia Alvinovci sa zhodli, že ide o tkzv.
teleport bez prímača.
Dnešná veda dokáže rozložiť, poslať a zložiť hocijakú vec. Samozrejme, že nie organickú. Ale na to potrebuje prístroj na rozloženie a prístroj na zloženie. Tu
taký nebol. Aj tak sa Alvinovci tomu nerozumeli, lebo to boli geológovia.
Karol sa zahľadel na more a v diaľke videl vežu. Trčala z mora. Nevediac prečo ale začal na plné hrdlo kričať
-Pomóc, Pomóc-. Doktor Alvin pesimistický ako vždy mu povedal:- zakričte ešte nech nám pošlú zmrzlinu-, a pritom s zasmial. Okolo Karola sa akoby celí svet
skockoval, roztriasol a spadol a potom znova poskladal. A zase to bola iná sada kociek. Ten istí pocit zažil pri prvej teleportacii. Stály tam všetci. Na malom
pódiu. Pripomínalo kabaretné pódium. A pred nimi dvaja malý čudný ľudia, trochu tučný, v bielych plášťoch, bradatý. A rozprávali sa.
-Ach ty ľudia, do všetkého pchajú svoj nos, a takmer vždy sa dokopú.-
-Našli qetrad 255, pomocou neho sa sem dostali.-
-To som si všimol učeň môj, premiestni ich späť, odkiaľ prišli.-
Potom sa zas pred Karolom všetko rozsypalo a zasa poskladalo a boli späť, na Mesačnej základni 2. Potom keď tento príbeh porozprávali, a spísali do
hlásenia, čakal ich pobyt u psychiatra ( to je bežný postup). Keď zistili už sú psychický v poriadku. Prezrela celú Mesačnú základňu 2 chemická jednotka. Neskôr
museli prejsť všetci detektorom pravdy. A keď im uverili nasledovali otázky typu: Akú teplotu mal sneh na Neznámom území ? A akú mal približne hustotu?
Všetko bolo spracované. Manželom Alvinovcom bola dokonca aj vyplatené poistka. Lebo oni mali okrem klasickej aj doplnkovú, ktorá ich chránila pred
postihnutím nepríjemnými Abnormálnymi udalosťami a pokazením hudobných nástrojov. To v povinnom poistení nebolo.
Čo sa týka záhadného prístroja, ten bol vzatý do medzinárodného ústavu pre výskum super technológii. Potom si nárok na prístroj spravila Aliancia. Tej patrila
Mesačná základňa 2. Spravila špeciálne múzeum pre ten predmet. Vstupné bolo 2 kp. Potom Aliancia prenajímala predmet súkromným zbierkam.
14. august 2087 Mesačná základňa 2
Crŕn
-Haló tu je veliteľ lode Agamemnón, čo si želáte?-
-Most cez Atlantik.-
-Čože?-
-Tu je predsedu celonárodného projektu osídlenia mesiaca, je Mesačná základňa 2 pripravená na kolaudáciu.-
-Áno pane, žiadne problémy.-
07. september 2087 Mesačná základňa 2
Kolaudácia prebehla bezproblémovo ako všetko. Čiže to bolo úplné fiasko. Do celej mesačnej základne sa nasťahovali nový obyvatelia. Prišla nová posádka.
Mesačná základňa to nebola len sklenená kopula a pod ňou nejaká skupina bunkrov. Bolo to celé mesto s vegetáciou. Nemocnice, kotolne aj internetové
kluby. Bolo tam spolu sedem miest. Každé patrilo inému zoskupeniu. Aliancii, Spoločenstvu, atď. Každé z zoskupení malo rovnaké základy ale mali mnohé
odlišné. Ale politikou sa tu nebudem zaoberať.
Koniec

Egid Fertáľ

Egid Fertáľ

Diskusia

xius
ah,jaj...precital som vsetky, tu uverejnene, tvoje diela a maju vela veci spolocnych: krute gramaticke chyby (staci to prehnat kontrolou chyb vo worde...nie?), uzasna naivita (plat politikov,internetove kluby na mesacnej zakladni,dialogy postav), stylisticke problemy (pricasto sa opakujuce slova, ci vetne konstrukcie...vadi to)...a citatel sa vlastne k nicomu nedopracuje,nevie kto boli ti dvaja tucny typci na podiu alebo ten qetrad 255...to nie je scifi,to je pisanie, co mi pride na mozog...nema to ani slusnu pointu...su to len nacmarane koncepty cez patnastminutovu prestavku; hadam, ze to po sebe nezvyknes citat? mal by si, a ak sa ti cokolvek nebude pacit - zmen to;citaj a vela... vsimaj si, ako to robia, ako pisu; snaz sa vymysliet nieco originalnejsie, ist viac do hlbky, ale zas nie je nutne babrat sa s kazdym okamihom ako v infinity:posledna veza, ked liezli hore :) ja sa teda sa kvalitneho tvorcu nepovazujem, toto je kritika citatela :) a nemyslim, ze v tvojom pripade je dobre "pis, ved ono sa to zlepsi"...ja nevidim vyvoj, stagnujes na tom istom mieste,imo to bude tym, ze nemenis styl svojej prace... no ale drzim prsty, uh
17.02.2005
fyzik (Anonym)
hm Gratulujem! prva poviedka, co som nedocital!
Moja ucitelka slovenciny mi asi v siestom rocniku na ZS povedala toto:
PIS ROZVITE VETY! nech ma vela slov privlastky, vyvaruj sa slovam typu SÚ, JE, MÁ, ked v jednom odstavci mas 5-6 krat slovo bol, boli, tak sa to neda citat,
Suhlasim s tym, aby si cital aj poriadnu literaturu aj svoje vlastne prace, citaj po sebe, a ak to zvladnes napisat lepsie, tak to tak napis. uvidis, ze sa Ti to podari casom. nemusis pisat stale novu poviedku, skus sa zahrat s tou jednou.
Co sa deja tyka, tak to ma cas potom.
21.06.2011
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.