Prvý kontakt

Chcú len mier... hlavne ten s tým chápadlom.
Podporte scifi.sk
"Doprdeledoprdele", drmolila kolegyňa Lenka. Krčila sa pod oknom, ale ruku s mobilom držala hore - a natáčala. "Dopr... prečo tu, prečo práve v Blave?"
"V Bratislave," zastenal Ivan, potom znovu začal zvracať.
"Vždy predsa pristanú v Amerike!"
"Vo filmoch!"
Všetci sme sa krčili pod stolmi.
Krčili sme sa tak už tri hodiny, odkedy sa ukázal prvý z Nich. Ráno sme ešte videli, ako z mesta uháňajú štátne limuzíny, potom zase uháňali, opačným smerom, vojenské vozidlá. Potom ulica ostala ľudoprázdna. Z budovy sme mali perfektný výhľad na križovatku - aj na horiace Kramáre.
Budova sa otriasla.
"Doprdeledoprdele," zaúpela kolegyňa, ale natáčala ďalej.
Za oknami šiesteho poschodia sa mihlo obrovské oko.
CHCEME MIER, ozvalo sa v našich mysliach. Bol to pocit, ako keby človeku prechádzal niekto pomyselným šmirgľovým papierom po mozgu. Obrovské chápadlo ohmatalo sklo a zase zmizlo.
"Zmizni z toho okna!" zasyčal ktosi na Lenku. "Chceš, aby nás...? Ako toho chlapa tam na ulici?"
"Chcú len mier", povedala kolegyňa. Ale ruka s mobilom jej klesla.

lucia hujsiova

lucia hujsiova

Diskusia

jurinko
Neznasam hodnotit mikropoviedky ciselne, ale kedze z nejakeho dovodu uz nejde pridat prispevok cez "zobraz diskusiu" aj bez hodnotenia, tak som tomu musel dat 1. Ale mozes to brat, ze som to neohodnotil, kedze tam prilis nie je co hodnotit. Je to minutova scena z filmu, nic viac. Nie je napisana zle, ale je sama samotinka, a pritom by si zasluzila oblozit poriadnou poviedkou. Preco si ju sem zavesila, co ma byt toho ucelom? Radsej by som si od teba precital nieco ozajstne, nie taketo pokusy, akoby si nikdy nic ucelene nenapisala...
19.10.2017
Marek
ako úvodná strana super
Dočkáme sa aj pokračovania?
29.12.2017
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.