Poviedky

„Najprv musíš prejsť testom. Ak zlyháš dopadneš ako oni.“ riaditeľ ukázal na kamenné sochy. Na celom tele ma zamrazilo. Riaditeľ to nejakým spôsobom vycítil a rozosmial sa.

„Naozaj ma niekto sleduje. Zostaň so mnou. Bojím sa byť teraz sama.“ Naliehala teraz už tichším hlasom.

Zajtra to príde! Zajtra dostane svoju schopnosť. Nevedela čo to bude, nikto to nevedel. A toho sa Em bála najviac.

Ľudia zaseknutí v čase neboli naozaj zaseknutí v čase. Ich čas len ubiehal rýchlejšie ako ten v ich rodnej slnečnej sústave. Boli vyslaní, v prvej vesmírnej lodi schopnej dosahovať nesvetelnú rýchlosť bez toho aby skolabovala do čiernej diery, na 20 ročnú výpravu v ich subjektívnom čase

„Čo je, Sebastián?“ opýtala sa nahnevane Erika svojho priateľa budiaceho ju o druhej ráno, vyťahujúc si štuplíky z uší. „Myslím, že sa niečo stalo susedovi, vieš tomu divnému, čo chová kačky ako domáce zvieratká.“ oznamoval Sebastián svojej priateľke. „Čo by sa mu malo stať?“ pýtala sa Erika celá rozospatá, vlasy mala kade tade rozhádzané po tvári. „Počul som z jeho bytu divné bzučanie, bublanie a rachot. Mohlo sa mu stať čokoľvek, možno mu spolu zachránime život.“

Môj spolubývajúci sa volal Kryštof Blake, no každý ho poznal pod menom Kapitán Nemo. Meno Nemo neniesol po malej stratenej rybičke so skriplenou plutvičkou, ale po hlavnom hrdinovi knihy Moby Dick. Rovnako ako tento kapitán sa Kryštof pokúšal uloviť neskrotného obra. Jediný rozdiel medzi týmito dvoma bol, že Kryštof sa o to pokúšal vo vesmíre a originálny Nemo v mory. Zatiaľ čo bol Moby Dick len rybou v mory, monštrum, ktoré sa pokúšal uloviť Kryštof bolo mnohonásobne väčšie a nachádzalo sa vo vesmíre.