Profesor Postus mal vzhľad typického vedca. Jeho postava bola nízka a vychudnutá, hlava sa preto zdala až príliš veľká. Fúzy a bradu nekonfrontoval so žiletkou už najmenej dva mesiace, hlavne keď sa mu nedávno v práci začalo dariť dbal o seba ešte menej ako zvyčajne. Jeho tvár bola večne zamračená a zamyslená.

Profesor Postus bol veľmi vzdelaný a jeho vedomosti siahali do mnohých oblastí prírodných vied. Nikdy nedosiahol výraznejších úspechov a to aj napriek obrovskej snahe hlavne v oblasti organickej a poloorganickej chémie. Kolegovia ho neraz upozorňovali, že mrhá svojím potenciálom na neriešiteľné problémy. Smrť, ktorá už ukončila nejednu závratnú kariéru, bola stále bližšie a profesor si to uvedomoval. Mal už vyše päťdesiat a začal pociťovať prvé príznaky starnutia.

Našťastie v posledných pár mesiacoch sa jeho takmer mŕtve nádeje na úspech dočkali vzkriesenia. Nové výsledky experimentov na myšiach a potkanoch ukazovali, že desať rokov života nestratil lovením fantómov.

Práve vo svojom súkromnom laboratóriu začínal finálnu sériu testov na zvieratách, po ktorých bude pripravený zverejniť svoj senzačný objav a začať testovanie na ľuďoch. Úspech bol takmer istý.

Profesor Postus prebdel takmer celú noc. Práve vzal do ruky skalpel, aby zhodnotil výsledky dosiahnuté na poslednom subjekte predchádzajúcej série, keď začul, že niekto sa prechádza po jeho dome.

Najskôr si myslel, že je to len blud z nedostatku spánku, tak položil skalpel, pretrel si unavené oči a na chvíľu sa posadil. Náhle do laboratória vstúpil muž.

Bol mladý, asi tak tridsiatnik, mal na sebe elegantný sivý oblek. Vyzeral ako právnik. Keď vošiel, krátko prešiel pohľadom laboratórium, potom si premeral profesora, ktorý sedel zhrbený na stoličke vo svojom kedysi bielom plášti a vyjavene pozeral na návštevníka.

Uplynulo veľa času od chvíle, keď profesor naposledy videl nejakého človeka, a ešte viac času odvtedy, čo profesora niekto sám vyhľadal. V prvej chvíli nevedel, čo má povedať alebo urobiť. "Právnik", ako si ho profesor pre seba nazval, však na nič nečakal a rovno začal:

"Dobrý deň, pán profesor. Prišiel som si s vami pohovoriť o vašom najnovšom objave."

Muž mal veľmi zvláštny a podmanivý hlas. Avšak to, čo hovoril už sa profesorovi tak veľmi nepozdávalo.

"Milý pane, nech ste ktokoľvek, ja vôbec neviem, o čom hovoríte. Nemám nič, čo by stálo za pozornosť."

"Ja viem. To čo ste objavili, skutočne nie je také úžasné ako si sám myslíte a to je vlastne dôvod prečo som tu. Nesmiete svoj objav zverejniť ani testovať na ľuďoch."

"Stále neviem o čom hovoríte."

Profesor sa tváril nechápavo a snažil sa, aby to vyzeralo dôveryhodne. Chcel zamlčať svoj objav, kým neskončí, aby mu nikto nemohol vziať zásluhy. V tom náhlom strachu pred stratou zaslúženej slávy si neuvedomoval, že neznámeho môže kedykoľvek vykázať zo svojho domu.

"Tvrdíte, že neviete o čom hovorím, ale to je lož. Za predpokladu, že nieste úplný hlupák. Aby nedošlo k nejakým omylom, objav o ktorom hovorím je vaša živá voda."

Profesorova zamračená tvár sa ešte viac zamračila (pokiaľ to vôbec bolo možné).

"Myslím presne ten roztok, pán profesor, ktorý zázračným spôsobom predĺžil život všetkým experimentálnym zvieratám až na trojnásobok a vyliečil im širokú škálu ochorení."

Profesor zdrtený takým nepochopiteľným únikom informácii sa vzdal.

"Koľko ľudí o tom ešte vie?"

"Našťastie nikto okrem mňa profesor."

"A čo vlastne chcete?"

"Maličkosť. Musíte zničiť všetky existujúce vzorky roztoku "živej vody", ako aj celý súvisiaci výskum. Tým myslím znehodnotenie všetkých diskov a spálenie všetkých dokumentov. Váš objav musí zmiznúť z povrchu tejto planéty a to čo najdôkladnejšie."

Profesor neveril vlastným ušiam. Zničiť celý výskum! Životné dielo, ktoré by mu konečne prinieslo zúročenie celoživotného úsilia!

"Nikdy. Len cez moju mŕtvolu."

"Ja vás nechcem ani nemôžem zabiť profesor, nemôžem vás ani donútiť, aby ste čokoľvek urobili. Jediné čo môžem, je snažiť sa presvedčiť vás pádnymi argumentami."

"Nevidím žiadne pádne argumenty na zničenie látky, ktorá by konečne priniesla spásu chorým na tomto svete. Predstavte si ľudí dožívajúcich sa tristo rokov i viac, celý čas schopných pracovať a tvoriť. Predstavte si milióny trpiacich v krajinách tretieho sveta, ktorých by sme mohli zbaviť všetkých chorôb a epidémií, ktoré decimujú tamojšiu populáciu. To že som objavil niečo tak úžasné ma presvedčilo o tom, že Boh skutočne existuje."

"Skutočne si myslíte , že všeliek je dar Boží. Skutočne si myslíte, že svet funguje tak, ako ste to práve opísali? Nesmiem vám prezradiť, čo sa stane, ak svoj objav zverejníte, ale zamyslite sa nad tým. Niet všelieku pre všetkých."

"Dám vám hodinu na rozmyslenie. Potom odídem a už ma nikdy neuvidíte. Jediné, čo si prajem, je počuť vašu odpoveď."

Muž odišiel z laboratória a nechal zmäteného profesora, aby rozmýšľal o jeho slovách. Hodinu vážil celý svoj život a hľadal zmysel v argumentoch toho cudzinca. Nakoniec dospel k tvrdému a zásadnému rozhodnutiu.

Keď čas uplynul, muž opäť vstúpil do laboratória, premeral si celú miestnosť aj profesora, presne ako predtým. Potom jednoducho stál a čakal.

Profesor povedal:

"Nemôžete ma prinútiť, aby som zničil svoje celoživotné dielo."

"Bez ohľadu na následky?"

"Aké následky? Hovorili ste, že ma budete presviedčať pádnymi argumentami, ale jediné, čo som od vás počul bol pár filozofických otázok. Poslúchol som vašu radu a rozmýšľal. Nevymyslel som žiadny spôsob, akým by taký úžasný liek mohol uškodiť tomuto svetu."

Zdalo sa, že muž posmutnel, keď počul profesorove slová.

"Bolo mi povedané, že sa takto rozhodnete aj napriek mojim slovám. V poriadku, budete mať svoju slávu a svet bude mať váš liek. Budete žiť dlho, ale nezomriete prirodzenou smrťou. To je všetko, čo vám môžem povedať."

Muž sa otočil a vykročil, keď ho náhle zastavil profesorov hlas:

"A kto vlastne ste?"

"Ja? Ja som tá najbezvýznamnejšia vec na tomto svete. Som svedomie, doktor. Vaše svedomie,"povedal muž a odkráčal.

Uplynulo desať minút a profesor stále sedel zamyslený nad zmyslom posledných slov záhadného cudzinca. Čím dlhšie nad tým uvažoval, tým viac mu celé stretnutie pripadalo ako nejaký sen.

Profesor Postu tajomného muža už nikdy viac nevidel.

-------

Policajt, ktorý vychádzal z domu posledný sa ešte obzrel. Predsieň plynule prechádzala do zanedbanej a staromódnej kuchyne. Tam na zemi pri stole ležal kriedový obrys a okolo neho stále zostávalo pár škvŕn od krvi.

Policajt si všimol, že zabudli vypnúť televízor, tak sa od dverí vrátil, aby tak urobil. Mladá novinárka práve nezúčastnene čítala čerstvé správy:

"Dnes svet šokovala správa o smrti svetoznámeho vedca, profesora Postusa. Tento výnimočný muž zasvätil celý svoj život úspešnému hľadaniu univerzálneho lieku, ktorý všetci poznáme ako BIOTRAX. Predbežné správy hovoria o tom, že profesor spáchal samovraždu, motív je zatiaľ nejasný. Údajne by to mohlo súvisieť s jeho nesúhlasným stanoviskom k cenovej politike spoločnosti BIOCOM, ktorá vyrába a distribuuje jeho objav. Generálny manažér spoločnosti Alan Bloon vidí situáciu takto:

A. Bloon:"Nemyslím, že by opakované zamietnutie žiadosti profesora Postusa o zníženie cien BIOTRAXu mohlo viesť k takémuto činu. Opätovne sme profesorovi tak, ako mnohým iným vysvetľovali, že výroba lieku vo väčších množstvách je veľmi nákladná a naše ceny pokrývajú náklady na výrobu a na rast spoločnosti."

Novinárka:"Myslíte si, že spoločnosť sa ešte stále potrebuje rozrastať?"

A. Bloon:"Za posledných päťdesiat rokov, teda od doby, keď sme od zosnulého profesora kúpili práva na výrobu, sa spoločnosť značne rozrástla, to nepopieram. Stále však nemôžeme poskytovať naše služby priamo vo všetkých krajinách, kde by sme chceli. Myslíme si, že každý má nárok na blahodárne účinky BIOTRAXu a preto naši vedci dňom i nocou pracujú na zefektívnení procesu replikácie, ale to samo o sebe prináša ďalšie náklady hlavne keď prihliadneme na organický charakter roztoku."

Novinárka:"Chceli by ste ešte niečo odkázať našim divákom?"

A. Bloon:"Snáď len toľko, že na počesť pána Postusa, ktorého sme si všetci veľmi vážili a taktiež pri príležitosti dvestých narodenín majiteľa spoločnosti, pána Kilborna, znižujeme cenu ročnej licencie na užívanie BIOTRAXu na 50000,-- USD."

Tak toľko náš rozhovor s pánom Bloonom. Ďalšie správy. Severnú Afriku a časť Ázie opäť zovrela do svojich nemilosrdných pazúrov epidémia zmutovaného vírusu MIRIAM. Tento vírus už v krajinách štvrtého sveta vyvraždil viac ľudí než mor a AIDS za celú históriu spolu. Štáty G8 prisľúbili..."

Policajt znechutene vypol televízor, niečo zašomral a vyšiel von z profesorovho domu. Netešil sa na návrat z pokojného predmestia do ulíc plných zločinu.

"Tak späť do práce," povedal si v duchu a hneď mu bolo horšie.