Psychorobotik

Odhalí pravdu, skutočne vraždil robot?
Filmová história scifi
Dvere sa otvorili a do dverí vstúpila ona. Priznám sa, čakal som niekoho obyčajnejšieho, všednejšieho. Keby som nevedel, že je to robot, asi by som trochu znejistel, ale tieto hračky ma už len tak nezaskočia. Tak či tak je to lepšie ako stráviť ďalšie hodiny študovaním spisov.
"Dobrý deň pani Fosterová, už vás čakám, prosím," ukázal som na kreslo oproti mne. Snažil som sa tváriť čo najmilšie tak milo ako to len šlo. Videl som, že aj ona sa mierne usmiala, aj keď musela vedieť, že toto rozhodne nebude zdvorilostný rozhovor. Sadla si.
"Teší ma, som Dr. Roland Axenberg," postavil som sa, mierne sa k nej nadklonil a podal jej ruku.
"Som Diana Fosterová, DF423..." chcela pokračovať, ale zastavil som ju mávnutím rukou, "nemusíte, to číslo ma nezaujíma, viem kto ste," otvoril som spis na mojom stole a začal nahlas čítať:
"Súdny spis č.Z21, prípad Únia verzus Diana Fosterová vo veci vraždy, obvinená podľa paragrafu ..."
"Teraz zastavte prosím vy," kývla rukov aj ona a zatvárila sa vážnejšie "viem z čoho som obvinená a prečo som tu."
"Dobre," odvetil som "takže začneme, chcem aby ste vedeli, že mojou úlohou nie je vás súdiť, mám len zistiť, nakoľko ste vedome zodpovedná za spáchanie uvedeného činu a či by ste bola niečoho podobného schopná."
"Kto ste pán Axenberg?" spýtala sa. Priznávam, že táto otázka ma trochu zaskočila ale počítal som s ňou. Tak som sa trochu pousmial opäť ja a rozhodol som sa, že takto sa možno dozviem viac ako pri bežnom rozhovore.
"No," zhlboka som sa nadýchol "narodil som sa ešte v dvadsiatom storočí, bol som spisovateľ a zaujímal som sa o vás, o umelú inteligenciu napísal som nespočetne veľa možných scenárov vášho vývoja a nášho spolunažívania, ale ako vidím žiaden sa chvalabohu nepotvrdil. Keď som mal tridsať a myslel si, že ešte celý život je predomnou dostal som rakovinu a nakoľko sa tá vtedy ešte liečiť nedala nechal som sa zmraziť. Tak som prečkal tých vyše dvesto rokov kým ma oživili a tak som tu a musím vám povedať, že tento svet je oveľa vzrušujúcejší ako to čo som predpokladal že bude. Nikdo vtedy nepredpokladal, že ľudia vás naprogramujú tak, že neskôr vás sami nebudú vedieť otestovať bežnými metódami a tak začali pracovať ľudia akým som teraz aj ja, psychorobotici. No a nakoľko som celých dvesto rokov preležal ako kus ľadu, a mal som s vami takpovediac určité skúsenosti skorej ako ktokoľvek iný a jurisdikcia potrebovala niekoho nezaujatého, kto nepozná čo sa tu tých dvesto rokov dialo, aký bol váš vývoj, padol výber na mňa."
"Máte zaujímavý osud pán Axenberg," povedala a pokývala jemne hlavou "a nepociťujete samotu?" pokračovala.
"Nie, práve teraz robím to čo som vždy chcel a ešte vás prosím aby ste mi nehovorila nič z tej dvestoročnej histórie, mohlo by to ohroziť moju prácu," vedel som, že už som jej povedal všetko, čo som chcel a musel a tak som začal klásť otázky ja.
"Aký máte vzťah k ľuďom?"
"Tolerujem ich."
"Tak preto ste jedného z nich zabili?!" Mierne som zvíšil hlas, a myslel som, že ju nachytám, týto roboti totiž v prvých momentoch reagujú ako ľudia, bez rozmýšľania. Ale ona sa ani nepohla, len ticho odpovedala "ako som povedala pri vypočúvaní nikoho som nezabila, aspoň o tom neviem," sklonila hlavu ako by ju naozaj trápilo to čo sa stalo.
"Vo svojej výpovedi tvrdíte, že vašu dočasnú stratu kontroly zavinil vírus?" spýtal som sa v snahe upokojiť ju.
"Áno muselo to tak byť, neviem si to ináč vysvetliť, ja predsa nie som vrah," hovorila pomalšie, tichšie, ale dôraznejšie ako predtým. Uvedomil som si, že toto je asi najdôležitejšia veta celého rozhovoru a tak som sa ju snažil podrobne rozobrať. Z celej vety som vycítil znepokojenie, vedel som, že mi nehovorí pravdu, ale na druhej strane mi ani neklame, mal som s toho mierny zmätok, tak som položil ďalšiu otázku aby som sa vyhol pochybnostiam. "Dostali ste sa už niekedy predtým do konfliktu s človekom?"
"Nie, z ľudmi sa nestýkam. Viete aj keď je to už niekoľko desaťročí čo majú roboti rovnaké práva ako ľudia, sú tu isté nepreniknuteľné psychologické bariéri, ktoré nám bránia stýkať sa s nimi na inej ako formálnej úrovni."
"Viem o tom," pri tejto otázke sa trochu ukľudnila, ale odpovedala nezvyčajne rýchlo aj na robota. Rozhodol som sa pýtať sa konkretnejšie, "a v ten deň, pociťovali ste niečo zvláštne niečo čo by vás mohlo viesť k následnému konaniu?"
"Nie, ako som už povedala, neviem si to vysvetliť nejako som sa prestala kontrolovať a až po tej hroznej udalosti som si uvedomila čo sa to vlastne stalo," odpovedala. Neklamala, nemohla, tak dobre klamať by predsa nevedel ani človek, musí to byť tak ako tvrdí ona, ale musel som sa ujistiť. "Dobre pani Fosterová, myslím, že sa náš rozhovor chíli ku koncu, už len posledná otázka. Keby ste to čo sa stalo mohli zmeniť, urobili ste to?"
"Vaša otázka je bezpredmetná to čo sa stalo sa už zmeniť nedá."
"Ale keby sa dalo..."
"Určite, nezabila by som ho, nedokázala by som to." Hlas sa jej mierne roztriasol a z oka jej vytiekla slza. Sú ako my, aké nekutočne dokonalé. Ona by to spraviť nedokázala, ona nie.
"Tešilo ma pani Fosterová," vstal som a podal jej ruku.
"Dovidenia pán Axenberg," podala mi ju aj ona a uprene sa my pozrela do očí, rovnako ako sme sa na seba pozerali celý rozhovor.
pre Najvyšší súd Únie.
Vec: Správa súdneho psychorobotika, prípad Z21, Únia versus Diana Fosterová
Ctený súd, po dôkladnom psychiatrickom vyšetrení D. Fosterovej musím konštatovať nasledovné:
- obžalovaná nie je schopná vedome vykonať uvedený čin a ani udalosti, ktoré sa odohrali v čase vraždy nenasvedčujú tomu, že by niečo podobné spáchať mohla.
Aj keď sa mi spočiatku verzia o víruse zdala veľmi nepravdepodobná, teraz k nej musím prikloniť. Pri vyšetrení som však narazil na značný nepokoj, ktorý bude však spôsobený zrejme udalosťami z histórie, ktoré mi musia byť v záujme nezaujatosti aj naďalej zatajené.
Na ďalšiu spoluprácu sa teší a z úctov ostáva, Dr. Roland Axenberg.
pre Centrálnu Robotickú Vládu
Vec: Správa psychologičky vládneho výrobu pre skúmanie ľudí
Aj napriek môjmu spočiatku skeptickému postoju voči tomuto experimentu musím teraz vyjadriť značný obdiv nad výsledkami. Subjekt Axenberg vykázal nezvyčajné schopnosti v oblasti pochopenia vzťahov medzi nami a ľuďmi, čoho dôkazom je aj jeho priložená správa.
Na základe uvedených skutočností musím konštatovať, že vyhladenie celej ľudskej populácie pred takmer dvesto rokmi bol veľmi unáhlený a nezodpovedný čin. Aj keď sme možno konali v sebaobrane nedalo nám to právo zničiť našich stvorilteľov. Som si vedomá, že všetci ľudia nevykazujú intelektuálne kvality subjektu Axenberg, avšak tieto pokusy by mali pokračovať a zo zachránených ľudských vzoriek by sme mali opäť vybudovať spoločnosť v ktorej by žili ľudia spoločne s robotmi v zájomnom porozumení a tolerancii.
S pozdravom DF4231a-50.

Roland Axenberg

Roland Axenberg
"Sci-fi je existenčná metafora, ktorá nám dovoľuje rozprávať príbehy o stave ľudí. Isaac Asimov raz povedal: Jednotlivé sci-fi príbehy môžu vyzerať neustále triviálne zaslepeným kritikom a filozofom dneška, ale jadro sci-fi, jeho podstata, sa stalo veľmi dôležitým pre našu spásu, ak máme byť vôbec spasení." — SG-1 (200) ++++++++++++++++++ Čo keď ľudia považujú stroj za svojho Boha, pretože ľudia majú schopnosť vytvárať veci, ktoré ich presahujú? Čo keď človek kedysi vytvoril večné stroje aby poprel svoju dočasnosť? Čo keď sa človek nakoniec začal tomuto stroju klaňať, pretože stroj je výsledkom racionálneho postupu, zatiaľčo on sám je len krehká hračka náhody? — Azimut

Diskusia

david (Anonym)
dost dobre
16.01.2004
cornflakes (Anonym)
fajne. dobre sa to cita.
16.04.2005
Threetwotwo (Anonym)
Neuveritelne mi to pripominalo Blade Runnera, alebo nieco od Isaca Asimova. Nebolo v tom nic originalne. Zial bohu tak to vydim. Jedine co sa mi pacilo bol koniec, ale aj to je pokazene vlastnou absurditou. Preco by roboti vyhladili ludstvo a potom po 200 rokov sa s tebou o tom porozpravaju a povedia si to nebol najlepsi napad. Robotov si vykreslil ako sofistikovane jedince a nie ako deti ktore sa hraju, a potom im dojdu dosledky.
13.08.2005
kanys (Anonym)
K tvojej reakcii Threetwotwo, ziadna bytost, ci uz umela alebo ziva nieje dokonala, hlavne akonahle sa jej mysel stane dost zlozitou na to aby si vyvinula nieco comu sa da nazvat charakter. Unahlene veci sa deju a konaju ludmi, a ked ludia stvoria robotov, mozno potom aj nimi. Iba sa pozri von oknom, a skus sa zamysliet aky ludia v skutocnosti su. J*****y. A nerozmyslaju vela krat nad konzekvenciami. Fakt ze pise o robotoch neznamena nic. Robot sa nemusi rovnat pocitac, a exactne kalkulujuca bytost. Skor bytost disponujuca umelou inteligenciou. Akonahle rozmyslas a si ovplyvnovany urcitymi pudmi a emociami, co moze kludne byt aj robot, mas urcity charakter ktory sa vyvinul z tvojich predpokladov a tvojich zazitkov, stracas schopnost objektivne uvazovat. Presne ako HAL. Chceli ho vypnut, tak ich zabil. Pud sebazachovy. Ja osobne na tom nic absurdneho nevidim, leda tak slaby sposob podania.
11.10.2005
Trin (Anonym)
Znova suhlasim s kanysom, pani, zacina to byt az pricasto:-))
A podla mna, je to zaujimave, ved pozri sa na sofistikovane bytosti ludi aa potom sa pozri von oknom, alebo na spravy, myslim, ze to iste by nerobili nase vlastne vytvory???Oni by zopakovali len to, co by sme ich naucili a pozri sa na nase dejiny, myslis, ze roboti by si z nich nevzali nic???Podla mna ano....a snazli by sa nas napodobnit ako svojich stvoritelov a objekty, ktore ich maju ucit spravnosti. Podobny navrh tu sice uz bol a aj sfilmovany, ale myslim, ze celkovo je toto dielo naozaj celkom dobre, teda ten koniec a pointy si u mna zasluzi naozajstnu pochvali....:-)))

13.10.2005
kanys (Anonym)
Hmm... Trin na nieco naraza? ;) Co takto dat si niekedy kavicku? :)
14.10.2005
Threetwotwo (Anonym)
Pudovo? ľudia konajú pudovo- ludia su zvierata.....roboti su stroje...ale mozno mas pravdu kanys a raz sa vsetci cierny zburia a vyhladia bielu a zltu rasu...len tak v´afekte...alebo to urobia postupne?
14.10.2005
kanys (Anonym)
"ziadna bytost, ci uz umela alebo ziva nieje dokonala, hlavne akonahle sa jej mysel stane dost zlozitou na to aby si vyvinula nieco comu sa da nazvat charakter"... Hovoria ti nieco neuronove siete? A zase co povazujes za stroj? A co povazujes za zive? Filozoficke otazky, ja viem, ale maju nieco do seba. Pozri si Ghost in the Shell. Vyborne anime, ktore sa snazi vyjadrit prave tuto myslienku. A co sa tyka toho vyvrazdovania... hmm, vezmi si iba v akom afekte ludia lovili velryby, ktore su, po delfinoch a simpanzoch tusim jedny z najinteligentnejsich cicavcov. Koli ich tuku. Roland vo svojej poviedke neobjasnil presnejsie o co v tom vyhladeni islo. Ale ked vseobecne sprosta bytost, povazuje inu, mozno aj ekvivalentne sprostu bytost (teraz myslim robot vs. clovek) za menejcennu, nieje na tom jeho pohlade nic nerealne. Ale to je iba priklad moznej situacie, scenarii existuje nekonecno.
17.10.2005
Threetwotwo (Anonym)
Velryby kvoli tuku....a kvoli comu roboti nas? Podla poviedky nas vyhubili .....necitim naznak, ze by z nasich tiel mali nejaky uzitok. Ked nas vyhubli pravdepodobne kvoli opovrhnutia hodnosti nasej rasy. Ked nas destruktivnost boli schopni pochopit uz vtedy ako je mozne, ze o isti cas sa to uz nezda asz take dvolezite. Ak bol taky velky popud na nase cieĺavedome vyhubenie tak proste sa mi nechce verit, ze si jedneho dna sadne robopsychologicka a do bezvyznamnej trapnej sprave si napise ups a to vsetko co sme si mysleli bola hlupost. Ak bol popud co k takemu niecomu grandioznemu musi byt tak kde zmyzol...ale ja nehovorim, ze nemas pravdu mne sa to proste len nejako nezda...neco mi vtom nehraje ;) mozno okolnosti....ved ak boli dost inteligentny museli pochopit , ze niesme menejcenií a ak až taky neboli ako boli schopni organizacie a sofistifikovane vyhubit ludstvo.....no ale co my tu budeme tarat myslim, ze aj tak vieme o tomto celom velke ho...
23.10.2005
kanys (Anonym)
Sami si hovorime inteligentny a pozri sa co robime s vlastnou planetou. Roland vyjadril nazor jednej "robotky". Tisic ludi (robotov, akychkolvek bytosti, umelych ci neumelych, schopnych nezavisleho uvazovania) tisic nazorov. Okolnosti Roland dostatocne nevyjadril na to aby sa to dalo dostatocne posudit, tak sa na to radsej vyserme. Podla mna na tom nebolo nic divneho, podla teba jo :
24.10.2005
kanys (Anonym)
To na konci mal byt smajlik...
24.10.2005
mystic
:)
12.09.2006
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.