Najprv sa všetko spájalo,

častice

bytosti

ríše.

Keď padla prvá zima,

bytosti rozdelila,

postavila proti sebe.

V malom svete,

vo veľkom Vesmíre,

nenašli spoločnú reč.

Tanečníci veľkých vojen,

hráči s osudom,

stáli proti sebe.

A predsa tam niekde ukrytý,

chránený Bohom hromov,

v kraji pokojnom bol raj.

V magickom háji,

telá sa menili,

bledli do kostí,

ľahli popolom.

V posvätnom háji,

kde víly tancovali,

duby pieseň spievali.

V bleskoch starých slov,

zrodila sa smrŤ.

Zdravila ľudí lupienkami ruží,

snažila sa družiť s človekom.

Akoby ju mohli vítať?

Nebol vo svojej koži nik,

kto ju postretol.