Poviedky

Sníval sa mi krásny sen. Aspoň si to myslím. A sníval by sa mi možno až doteraz, nebyť toho, že ma moja nová spolubývajúca na Akadémií pre bohov smrti zobudila. Na tom by nebolo nič zvláštne. Avšak ona ma zobudila tým najlepším možným spôsobom, čo by som od nej teda skutočne nečakal. Hej, obliala ma studenou vodou. Perfiš...Na ráno úplne super... Ach. Kriste poznáme sa ani nie deň, tak... Alebo žeby nie ... ?

Sedel som tam, v kute, cumel do prazdna a nechapal co sa prae stalo. Co mam robit ? Ujst? To by asi bola hlupost... Sedel som tam snad cele roky, aj ked v skutocnosti to bolo len nieco vyse hodinu. Moj zivot, teda to, co z neho ostalo, sa uplne rozbil. Nemal som silu bojovat s tymto... cimsi. Uz som nevladal... Nie sam, nie s Nim...

Tu, v Spoločenstve duší, plynie čas inak ako v reálnom svete. Plynie pomaly. Človek, teda skôr duša, tu má mnoho času na premýšľanie. A preto spravidla premýšľa len málokto a málokedy... Má to svoje výhody. Tí, ktorá premýšľajú, sa ľahko vypracujú medzi touto zberbou na vysoké miesta. Niektorým to ale nestačí, ťahajú ešte vyššie. Som jeden z nich. Nie vždy tomu tak ale bolo... Som Anullein Domenus, kedysi normálny obyvateľ reálneho sveta, neskôr (po smrti) Spoločenstva duší. Dnes...

Mike, otrasený výbuchom skoro prišiel o sluch. Keď sa spamätal a horko ťažko zo seba zložil bazuku, pristál mu na hlave poznámkový blok. „No? Čo je?“ „Už počuješ? Dobrá rana! Popozeraj sa po barikádach!“ Igor prudko zahol doľava a... „Mike! Mám ich, sú pred nami! Čo teraz?“ „Sleduj a uč sa!“ Mike sa zachechtal, vzal raketomet, nabil ho, vyklonil sa z bočného okna, zamieril a... „Zahni doprava, hneď! Strieľam!“

Mike na neznámeho škaredo pozrel, a ústami naznačil ďalšiu otázku, no nedostalo sa mu ju povedať. „Som zvláštny agent Sejinovič, pracujem pre vašu organizáciu, pane.“ Asi päť minút bolo ticho. Potom sa Mike zdvihol, a nasmeroval si to smerom k spálni. „Pane, kam idete?“ „Spať. Nemám záujem o tretej v noci počúvať o agentoch a mojich… moment… mojej?! Ako to že mojej? Nie nie… Súvisí to s týmto však?“ Mike vytiahol rukávy na košeli a ukázal agentovi kamene na rukách. „Presne tak, pane. Čaká vás výcvik používania Kameňov a potom miesto veliteľa v organizácií, ktorej som členom.“ „Bolí ma hlava, je toho na mňa asi moc… Nedáte si pivo?“

Tesne pred jednou hodinou generál Hammond nariadil opätovné otvorenie červej diery na planétu P7X-559, aby sa pomocou telemetrie presvedčil, či SG tímu nič nehrozí. Sonda nepotvrdila nič rizikové, len akési neznáme žiarenie, ktoré ale nevykazovalo silnú intenzitu a nebolo nebezpečné pre ludí. Takže, po niekoľkých mesiacoch som našiel čas na niečo nové... Je to zo sveta SG, takže by som bol rád, ak by mi to ohodnotili hlavne milovníci tohto scifi seriálu a filmu. :) Toto je 1. čast, ak by sa vám to páčilo, dorobím dvojku. Príjemné čítanie!

...takže tu je ukážka z môjho románu, zatiaľ mám len tri kapitoly ale pomaly sa to nabaluje...neviem či to je scifi alebo fantasy, ale viacerí mi povedali že fantasy a preto som dal fantasy :)) dielo je zatiaľ v základoch, čistý text nič viac, po dopísaní plánujem aj nejaké opravy a prepisy a podobné drobnosti....rád privítam akýkoľvek názor a akúkoľvek radu...a teraz už prvá kapitola :-) (dielo je bez odsekov, aj tie časom plánujem porobiť)