Kóma

Toto je moja prvá poviedka, tak by som rád, keby ste to brali z tej lepšej stránky... a za pravopisné chyby sa dopredu ospravedlňujem.
Filmová história scifi
Hodiny ukazovali čas 08:17. Krajina bola zahalená do hustej hmly. Ako každé ráno som sa vybral do najbližšieho obchodu. Už od rána som pociťoval, že sa niečo stane, niečo zlé, niečo s čím som nerátal... Ako som vychádzal z obchodu, zastavila ma žena.
"Vy ste pán Sell?"
"Áno, poznáme sa?"
"Nie... ešte nie, ale to teraz nie je dôležité! Musíte ma vypočuť! Keď vám bude volať neznámy muž, poslúchnite ho..."
"Ale...", skôr ako som stihol dopovedať vetu, žena zmizla, vyparila sa...
V tú chvíľu som nevedel, čo si mám o tom myslieť. Hlavou sa mi preháňali rôzne myšlienky: "Bol to len prízrak? Bol to len sen? Alebo sa mi to nezdalo a tá žena so mnou komunikovala?..."
Hneď potom, ako som prišiel domov ma čakala pošta. Na mieste odosielateľa nebolo napísané žiadne meno, len nápis "Pre Sella"... Otvoril som obálku. Pomaly som vyťahoval list. "237", toto číslo sa nachádzalo v obálke. Žiadny text, len číslo - číslo, ktoré mi nič nehovorilo.
...zazvonil telefón, ten telefón na ktorý som čakal. Najprv som váhal či ho mám zdvihnúť, ale zvedavosť ma premohla.
"Prosím, kto je tam?", nikto sa neozýval. Bol som už rozhodnutý že zložím, keď sa zrazu ozval hlas.
"Počkaj, musím ti niečo povedať..."
"Kto si?"
"To nie je dôležité, teraz dávaj pozor! Dnes o 17:00 prídeš do nemocnice, sestričke povieš že si rodinný príslušník pacienta, ktorý sa nachádza na izbe číslo... Veď ty vieš!"
"Na akej izbe, nerozumiem?"
"Len porozmýšľaj, a zistíš...", odpovedal mu neznámy hlas a zložil.
Hodiny na námestí ukazovali čas 16:21. Stále som musel rozmýšlať nad tým, čo mi povedal nenámy muž.
"Čo ak to číslo v obálke znamená číslo izby?", povedal som si vduchu.
"Musím to vyskúšať, inak nezistím, čo sa za tým všetkým skrýva".
Zatiaľ čo som ja rozmýšlal, vonku sa začínalo stmievať, oblaky, ktoré zakrývali oblohu, neveštili nič dobré...
Už som bol rozhodnutý, išiel som sa obliecť a odišiel som.
Spustila sa búrka. Celý premočený som nakoniec dorazil do nemocnice.
"Sestrička, prosím vás, som rodinný príslušník pacienta, ktorý leží na izbe číslo 237..." V tom momente som zacítil bolesť, a nádej zároveň!
"Kde som?", boli moje prvé slová potom, čo som sa ocitol v miestnosti, ktorá pripomínala nemocničnú izbu.
"Pán Doktor, pacient na izbe 237 sa práve prebral...", potichu povedala žena, ktorá sa podobala na tú zenu, ktorú som stretol ráno.
"Ako to myslíte že som sa prebral?", spýtal som sa.
"Pán Sell, od rána ste boli v kóme potom, čo vás pri obchode vo veľkej hmle zrazilo auto."
Bol som v šoku. Ničomu som nechápal. Vôbec mi to nezapadalo do seba. Neskôr mi to došlo. To všetko čo som zažil, som nebol ja, ale môj duch - duch, ktorý hľadal cestu späť k môjmu telu. Keby nebolo toho neznámeho hlasu, ktorý ma poslal do nemocnice, keby nebolo toho listu, ktoré obsahovalo číslo mojej izby, zostal by som uväznení vo svojej vlastnej duši...

Tomáš

Tomáš

Diskusia

Benjo (Anonym)
No priznam sa, ze som na rozpakoch. Nie je to prave to co si ja predstavujem pod pojmom scifi alebo fantasy poviedka. V kazdom pripade celkom zaujimave, ale trochu kratke. Urcite by to chcelo trochu obkecat a dodat tomu trosku temnejsiu atmosferu. Teraz to je take, hop sem hop tam koniec. 7/10
23.02.2006
kanys (Anonym)
Zaujimavy napad, ale ako uz Benjo povedal, hop sem, hop tam. Malo textu. Ale pisat vies, styl plynie, nieje otravny ale ani nenadchne. Trochu vylestit a pojde ti to krasne :)
23.02.2006
marcus
noo , velmi pekne , teda co sa napadu tyka, no chcelo by to viac prepracovat, aj vzhladom na to ze je to prva poviedka. Ale dobre. Hlavne pis dalej ak sa chces zlepsit. tesim sa na tvoje dalsie veci. hodnotenie 7/10
23.02.2006
Pejo Rativny
V podstate suhlasim s ostatnymi, len by som este dodal, ze priliz casto objasnujes, uz na prvy pohlad, zrejme veci. cloveku (teda mne) sa potom zda, ze je hlavny hrdina mierne zaostaly... 5/10
23.02.2006
xius
jj, Pejo ma pravdu... a aj ostatni, cece... sa ti tam zjavila jedna malo znama chyba: "Nicomu som nechapal." ee, spravne je "Nicomu som nerozumel." (tj. nechapat to, nerozumiet tomu) ...mne sa vlastne ani nezda, ze by to chcelo viac rozpitvat, take prijemne mikro, este kus kostrbate, ale to je len praxou... hej-hou
23.02.2006
SARS
Na prvotinu to bolo dobre. Skvela mikropoviedka: kratke, jednoduche, vystizne. Jedine co ma zarazilo, ze uz v polovici som poznal pointu (nazov), teda nie prekvapujuce, ani originalne, ale to teraz nie je dolezite, hlavne ze pises. A pises dobre!
23.02.2006
Trin (Anonym)
Musim prizna, ze v nalade akej som...som cakala viac smrti a menej nadeje...ale clovek nemoze mat vsetko...myslim, ze je to celkom pekne napisane, ze je to nieco, co clovek napise, ked sa o nieco pokusa....
Ale posobilo to naozaj ako prvotina, ale zase malo to aj vlastny styl, ktory som rada,ze je iny...aj ked som cakala iny koniec, nic sa nedeje, zivot je super....
zelôam vela stastia a pis dalej...mimochodom, na chyby uz upozornili ti nadomnou....:-)
23.02.2006
adelaide
Mne osobne tam vadila ta poslena veta... Myslim, ze tam vobec nemusela byt... aj bez nej to bolo citatelovi dost jasne...
Inak pekne napísaná vecička i ked, ako uz Trin nieco naznacila, dalo sa z toho vytazit i viac...ale davam 7. :) podarena mikropoviedka... :))
23.02.2006
Šaňo Babcom Schneider (Anonym)
Príjemná mikropoviedka. Nápad nie je zlý. Škoda len malých štylistických a atmosferických chýb: napr. prečo bola krajina zahalená do hmly? To zneje, akoby to bolo niekde na vidieku... na samote, čo sa mi nezdá. Vnútorný dialóg mohol byť miestami aj bohatší, si myslím, dokreslil by atmosféru do v§čšej hĺbky. Neviem sa akosi tiež spriateliť s menom Sell. Ale to je iba môj osobný názor. Podobne ako adelaide, aj ja som cítil to vysvetlenie na konci ako zbytočné.
24.02.2006
franco
hmmmm.Je to taká malá lastovička. Jedno je isté, ako už spomínali kolegovia, je to krátke! A pointu príbehu som pochopil príliš skoro, trochu napätia by nechýbalo.Za najhoršiu vetu v tvojom dielku považujem:__Už od rána som pociťoval, že sa niečo stane, niečo zlé, niečo s čím som nerátal... Ako som vychádzal z obchodu, zastavila ma žena.__Ale prečítal som to do konca,čo u mna značí,že ma to zaujalo a že mi to za to stojí,ako hovorím je to taká lastovička....Teším sa na tvoj další počin!!!
moje hodnotenie: 6/10
25.02.2006
franco (Anonym)
...tak tam hore, to bola chybička, tu vistupujem pod pseudonimom: franco :)
25.02.2006
Lazarus (Anonym)
Tvoj štýl sa dobre číta, mozno len trosicku menej polopatizmu ;-) Nechaj viac na fantaziu čitateľa.
Pokračuj v svojom úsilí. Držim palce.
8/10
02.03.2006
marcel (Anonym)
mne sa to paci...
02.03.2006
tweety (Anonym)
super,mne sa to páčilo,možno trochu krátke,ale výstižné.napätie,už len v pár vetách
07.03.2006
Peter Krajčovič
Mne sa to pacilo. Nahodou, mne hned nedoslo ze pacient bol v kome aj ked bol taky nazov. Zvlastny stil pisania, ale dobry. Akokeby sa Sell alebo ako sa vola zamyslal nad udalostami a nahlas sii to rozpraval sam pre seba. V kazdom pripade, pis dalej.
14.09.2006
Adam
tak toto ano...toto mozem..:)) bolo to dobre naozaj..len ako sa uz vravelo..chce to viac rozobrat...ale na zaciatok toje dobre dost :)))..davam 7/10
04.04.2007
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.