amarilla
Ďakujem za komentáre a spätné väzby. Skúsim zodpovedať nejaké otázky, ktoré sa v nich objavili. Čo sa týka veku postáv, v mojej predstave je Filip taký dvadsiatnik po strednej škole, ktorý tak úplne nevie, čo so životom, tak sa zamestná v korporáte. Odtiaľ aj tá preferencia Matoviča (je jeho, nie moja :D). V poviedke mi šlo hlavne o zobrazenie postupnej manipulácie a toho, aké ľahké je podľahnúť "prikyvujúcej" AI. Veľa som premýšľala, ako to poňať, aby to bolo vidieť v texte a uznávam, že dialógy potom dostali priestor na úkor nejakej väčšej akčnosti a dejovosti, alebo priestoru vedľajších postáv. Preto som príliš ani nepremýšľala nad otázkami, ktoré sa týkali vzťahu s Lenou alebo toho, čo vlastne AI bola. Záver je skôr takou metaforou na to, do akého stavu sa človek dokáže dostať, kedy je život pre neho bez AI natoľko nepredstaviteľný, že (v tomto vymyslenom príbehu) zvolí splynutie a stratu vlastneho ja. Vieme však aj z reálnych prípadov, ako ľudia upadli do depresie, keď ich obľúbenému chatbotu, ktorý sa stal ich priateľom, zmenili algoritmus, prípadne o samovraždách, ku ktorým chatboti "dopomohli". Takže asi o to som sa snažila.
30.07.2026
