amarilla
Je to opäť taký priamočiary príbeh, ktorý nie je zlý, ale ničím ani neprekvapí. Mne v tvojich poviedkach o Irwinovi chýba nejaká väčšia hĺbka. Chápem, že sú to dobrodružné príbehy, čo mnohým sedí a je to úplne v poriadku. Zároveň ale stále premýšľam, že už je to asi piata poviedka a stále o Irwinovi nič nevieme. Nepoznáme jeho pohnútky, pocity, minulosť, smerovanie. Prečo vôbec putuje po krajine? Občas sa tam objaví niečo ako je unavený a sklamaný z ľudí, ale chcelo by to viac. Niečo z osobnej histórie, niečo, prečo by bolo ľahšie si ho obľúbiť a fandiť mu. Niečo, čo by ho odlíšilo od iných X drsných nedostupných mačoidných fantasy hrdinov. Potom znie pomerne prekvapivo to, keď sa dozvedáme, že jeho duša je vyspelá alebo stará alebo neviem celkom, ako to bolo myslené - myslím to, kedy uvidí Vakariné ako ženu nie ako beštiu. Pretože on sa podľa toho nespráva. Väčšinou sú jeho motiváciou peniaze. Napríklad si mohol čosi z toho ukázať v ich spojení, ukázať nejakú scénu, ktorá by nám ukázala niečo z Irwina, jeho sveta, jeho skúseností. Ja by som napríklad aj pritlačila trochu na ten konflikt, kedy ju má zabiť - takto to čitateľa moc nechytí za srdce, lebo sú to vlastne cudzí ľudia a vieme, že to robí na jej prianie... tak to nie je veľmi silné. Zaujímalo by ma, odkiaľ má kapitán striebornú dýku - ako ju získal? Písal si, že si mal málo priestoru, čo chápem, tiež mávam problém vojsť sa do rozsahu. Ale sú tam časti, ktoré sa dali zosekať - opisy mesta napr. Na druhej strane sa mi páčil sa mi úvod, ten bol sľubný, a páči sa mi, že si priniesol aj menej známu mytológiu.
06.07.2026
