Pred štyrmi rokmi vypukla vojna medzi Zemou a Kiklonom.

Dve civilizácie sa nemohli dohodnúť na hraniciach svojich impérií. A preto sa začala vojna, ktorá nemá obdobu v žiadnych dejinách. Táto krutá vojna si vyžiadala už veľa nevinných obetí a každú hodinu pribúdajú na zoznamy ďalšie mená mr tvych a stratených.

Palubný denník ľahký krížnik Európa.

25. Január 2198. 10:00 AM

Európa ukončila štvrtý hyperskok, let prebieha bez komplikácií.

Nezaznamenali sme žiadny pokus o útok na konvoj.

Pokračujeme podľa plánu k ďalšiemu hyperskoku.

KONIEC ZÁPISU.

Centrála Európy.

10:35 AM

"Major Lenson, máme zameranie z kvadrantu Gama!"

Kapitán Európy major Lenson s kľudom potvrdil hlásenie.

"Rozumiem poručík, vyhláste poplach druhého stupňa."

Poručík Luklein bez váhania vykonal rozkaz.

Celým krížnikom sa nieslo vytie poplachových sirén. Vyhlásením poplachu sa Európa premenila na jedno veľké mravenisko. Každý jednotlivec mal v tomto mravenisku svoje úlohy, ktoré musel dokonale plniť.

Majorovi Lensonovi stačil jediný pohľad na zameriavače aby videl, že sú v poriadnej kaši. Konvoj chránili iba tri krížniky a na druhej strane bolo desať ťažkých kiklonských krížnikov.

Major John J. Lenson vedel, že teraz rozhodujú sekundy, preto musel rýchlo konať. Otočil sa k spojárovi a prikázal : "Seržant, vyšlite kódovú správu číslo 09 ťažkej flotile!" Seržant Daxs zasalutoval a pustil sa do práce.

Súčastne sa hlásil poručík Haness : "Major, tu zbraňový dostôjník poručík Haness, hlásim pripravenosť k paľbe."

Major John J. Lenson bol hrdý na svoju posádku. Počas jednej minúty od vyhlásenia poplachu je Európa pripravená k paľbe. John Lenson sledoval hlavnú obrazovku a cítil, že to bude tvrdý boj.

Palubný denník ľahký krížnik Európa.

25. Január 2198. 10:45 AM

Konvoj napadnutý; odoslaná kódová hyperspráva číslo 09 ťažkej flotile.

Zaujali sme obranné postavenie.

Konvoj pokračuje ďalej bez ochrany krížnikov.

KONIEC ZÁPISU.

Centrála Európy.

"Major, nepriateľské krížniky sú nadostrel, žiadam o povolenie k paľbe."

John Lenson vedel, že ťarcha tohto rozhodnutia leží iba na ňom. Nadýchol sa a vyslovil to: "Máte povolenie, poručík Haness."

V ten moment sa rozpútalo peklo. Zo zbraňových systémov Európy a ďalších dvoch pozemských krížnikov vyšľahli smrtiace záblesky, aby rozsievali smrť. Súčasne explodovali na ochranných energetických štítoch kiklonských krížnikoch. Jeden krížnik dostal plný zásah, jeho preťažený štít sa rozžiaril na vysokú intenzitu a vzápätí sa prelomil. Potom vesmír na pár sekúnd vzplanul oslnivým svetlom explózie a krížnik prestal existovať.

Kiklončanov bolo veľa, mali však jednu nevýhodu. Ich zbrane nemali taký dostrel ako zbrane Pozemšťanov. Pokiaľ sa Kiklončania dostali na dostrel, Pozemšťania im zničili ďalšie dva krížniky, no potom sa začala karta obracať.

Centrála Európy.

John Lenson práve prevádzal úhybný manéver, keď uvidel, ako Brazília dostala zásah. Prvý zbraňový lúč zasiahol strojovňu, štít sa rozžiaril, ale vydržal. Druhý zásah bol presne do stredu krížniku. To už štít nezvládol, zablikal a zhasol.

Brazília však stále letela ďalej, ale explózie na jej plášti veštili koniec tohto sesterského krížniku Európy.

Palubný denník ľahký krížnik Európa.

25. Január 2198. 11:05 AM

Zánik krížniku Brazília.

Núdzové volanie nezachytené.

Status posádky : mŕtva.

Európa zničila dva kiklonské krížniky.

Bránime sa ďalej, čakáme na pomoc ťažkých krížnikov.

KONIEC ZÁPISU.

Kiklončania obkľúčili obranné postavenie Pozemšťanov. Pri tomto manévri stratili jeden krížnik, ale pre Pozemšťanov to bol začiatok konca. Európa s Britániou bojovali zo všetkých síl. Posádky oboch krížnikov robili všetko preto, aby vrátili šťastenu na svoju stranu, ale presila bola veľká.

Centrála Európy.

John J. Lenson sedel v kapitánskom kresle Európy a poriadne sa potil. S Európou a Britániou to vyzeralo veľmi zle. Situácia sa nezmenila, aj keď Británia pred chvíľou zničila ďalší kiklonský krížnik. V centrále bolo rušno, muži pracovali v plnom nasadení, rozkaz stíhal rozkaz. Nikto ani len nepomyslel na to, že by sa mohli vzdať. Všetci boli odhodlaní bojovať až do konca.

Vtedy niekto vykríkol. Ten výkrik vyjadroval všetky pocity, beznádej, strach, zúfalstvo... . Bolo to niečo hrozné. Tento výkrik sa niesol celou Európou, letel cez komunikačné kanály a v každej miestnosti sa zúfalo ozýval.

"Británia padla!"

John nevedel, kto to vykríkol, ale bleskový pohľad na obrazovku mu potvrdil, že má pravdu. Keď uvidel ako, sa Británia rozletela na milión kúskov a zanikla v oslnivej explózii, chcelo sa mu tiež veľmi kričať. Chcel tak kričať, aby ho bolo počuť na tisíce svetelných rokov ďaleko. Chcel vykričať všetky svoje pocity, ktoré s ním zmietali, ale miesto toho len zaťal prsty v päsť a sledoval tú skazu na monitoroch.

Hlavou mu leteli rôzne myšlienky a obrazy, ktoré sa mihali neuveriteľnou rýchlosťou. Videl to všetko znova a znova. Británia sa mu rozpadávala pred očami.

Z tranzu sa prebral až na krik posádky. John sa rozhliadol po centrále, videl, ako posádka prepadá beznádeji a zúfalstvu. Videl ako jeden dôstojník plakal. Vtedy mal sto chutí to vzdať, jednoducho vzdať sa, ale vzápätí túto možnosť zamietol. To by mu hrdosť nedovolila, cítil by sa ako zradca a to nemohol dopustiť.

Len teraz John Lenson pocítil plnú ťarchu kapitánskej funkcie. Mal pocit, akoby mu na krku visel sto kilový kameň, ktorý ho nemilosrdne ťahá k zemi. No napriek všetkému vedel, že bude bojovať až do úplného konca. Pozbieral všetky zbytky síl ktoré mu ešte zostali, postavil sa tak, aby na neho všetci v centrále videli a prehovoril:

"Tu kapitán, Európa sa nevzdáva! Európa bojuje !" Johnové slová leteli cez komunikačné kanály do každej miestnosti na lodi a vlievali stratenú energiu do bezradnej posádky. Po týchto slovách sa všetci ukľudnili a s novou nádejou čakali na ďalšie rozkazy.

Palubný denník ľahký krížnik Európa.

25. Január 2198. 11:39 AM

Krížnik Británia zničený, nebolo zachytené žiadne núdzové volanie.

Status posádky : mŕtva.

Pokračujeme v boji, stále čakáme na posily.

KONIEC ZÁPISU.

Centrála Európy.

Kapitán vesmírneho krížniku Slnečnej flotily.

Presne tak znel názov Johnovej funkcie. V duchu si ho ironicky opakoval a zdal sa mu náramne smiešny, ale smiešna nebola situácia, v ktorej sa teraz nachádzala Európa. John si to uvedomoval až veľmi dobre, ale v tejto chvíli nemohol robiť vôbec nič. Zostávalo iba čakať.

Johnov pohľad skĺzol na hlavnú obrazovku. Videl na nej hviezdy Mliečnej dráhy a uprostred sa v plnej kráse vynímala planetárna sústava VECTA. John vychutnával ten nádherný pohľad.

Z pozorovania VECTY ho vyrušil seržant Daxs.

"Kapitán, volajú nás Kiklončania!"

Kiklončania mali pevne stanovené zásady, ktoré sa nikdy nemenili a ktoré nikdy neporušovali. Jedna z nich bola, že vždy poslednej lodi dali možnosť vzdať sa.

John to dobre vedel a preto čakal na tento okamih. Pomaly sa postavil, preletel pohľadom po centrále a potom rozhodným hlasom odvetil : "Na obrazovku!"

Keď sa na obrazovke objavila postava Kiklončana, John kľudným hlasom prehovoril : "Som kapitán vesmírneho krížniku Európa John J. Lenson. Smiem sa spýtať, s kým mám tú česť hovoriť?"

Kiklonec na obrazovke po krátkej odmlke prehovoril : "Som Ransor III. a velím 11. prepadovej letke. Ponúkam vám možnosť kapitulácie do desiatich minút vášho času, ak sa nevzdáte zničíme vašu loď." Hneď ako to dopovedal, prerušil spojenie.

Povedal to s takým kľudom, ako keby sa z Johnom rozprával o tenise. To bola ďalšia ich zásada. Nikdy nevyjadrovali svoje pocity.

Johnovi pri tomto rozhovore prešiel mráz po chrbte. Prežil toho už veľa, ale v tejto situácii sa ocitol prvýkrát. Nevedel, ako to všetko dopadne, ale vedel, že Európa sa bez boja nevzdá.

V centrále Európy zavládlo podivné napätie. Dôstojníci hľadeli na kapitána Európy a čakali ako sa rozhodne. John znovu pocítil ten balvan na krku, ktorý sa nazýval kapitán vesmírneho krížniku Slnečnej flotily.

"Páni," začal John, "nachádzame sa vo veľmi ťažkej situácii, musíme sa rozhodnúť ako ďalej. Máme len dve možnosti. Vzdať sa, alebo bojovať. Ja navrhujem boj, kto je proti, nech zdvihne ruku."

John čakal. Keď sa nezdvihla ani jedna ruka, bolo rozhodnuté.

"Všetci namiesta. O tri minúty zahájime útok!" Rázne zavelil John.

Európou sa niesol rev sirén. Každý člen posádky vedel, že Európa sa chystá na svoj posledný útok.

Palubný denník ľahký krížnik Európa.

25. Január 2198. 11:52 AM

Euró pa bola kontaktovaná kiklonským krížnikom.

Návrh na kapituláciu jednohlasne zamietnutý.

Zostáva posledná minúta do útoku.

KONIEC ZÁPISU.

Centrála Európy.

John Lenson nervózne bubnoval prstami po operadle svojho kresla. Pohľadom blúdil po centrále a sledoval ako dôstojníci vydávajú posledné rozkazy pred zahájením útoku.

Interkomom sa ohlásil poručík Haness.

"Kapitán, Európa pripravená k paľbe!"

"V poriadku poručík, útok odpočítam osobne, čakajte!"

Na obrazovke ubiehali posledné sekundy do útoku. John začal odpočítavať. Celú Európu naplnil jeho hlas : "Tri, dva, jedna, páľ!"

John nepoznával svoj hlas. Ú plne sa zmenil, ako keby sa v ňom niečo zlomilo. Mal pocit, že zrazu zostarol o sto rokov.

V ten moment zo všetkých zbraňových systémov Európy vyšľahli smrtonosné lúče a v tej istej sekunde sa zahryzli do jedného kiklonského krížniku. Ten sa po zásahu nafúkol a vzápätí praskol ako balón. Mohutná explózia ho rozmetala po celej sústave VECTA. Kiklončania už na nič nečakali a spustili paľbu. Európa im dala jasne najavo, že sa nemieni vzdať.

Pre Európu nastali ťažké časy. Kľučkovala v záplave energetických lúčov a zároveň strieľala v závratnom tempe.

V centrále Európy to vrelo, všetci podávali maximálne výkony. Rozkazy leteli v nezadržateľnom tempe.

John dokazoval, že nie je kapitánom Európy nadarmo. Jeden úhybný manéver striedal druhý. Vtedy Európa dostala prvý zásah.

Energetické štíty sa rozžiarili, ale zásah pohltili. Európou otriaslo. Absorbéry preťaženia nestačili absorbovať všetku energiu. Našťastie nikto nebol zranený. John si všimol, že zaťaženie štítov presiahlo 58 %.

V tom istom momente Európa inkasovala druhý zásah. Štít okolo Európy zablikal a zmizol.

John sledoval ako zaťaženie štítov dosiahlo 100 %. To znamenalo, že Európa už nedisponovala ochranným energetickým štítom. Jeden jediný zásah teraz premení Európu na obláčik plynu, kúsky kovu a plastu.

V centrále Európy bol dokonalý zmätok.

John kričal na technika poručíka Lecka: "Aké sú škody poručík!?" Poručík Leck iba točil hlavou: "Kapitán, všetko je v p... . Prepáčte za ten výraz, ale inak sa to nedá nazvať."

John vedel, že Leck má pravdu. Už nemal čo stratiť. Otočil sa na seržanta Daxsa. "Vyšlite núdzovú hypersprávu!"

Palubný denník ľahký krížnik Európa.

25. Január 2198. 11:57 AM

Európa silne poškodená, posádka opúšťa loď.

Vyslaný núdzový signál.

Status posádky: živá

Aktivované autodeštrukčné zariadenie.

Europa zničila svoj posledný kiklonský krížnik.

KONIEC PALUBNÉ HO DENNÍKU ĽAHKÉ HO KRÍŽNIKU EURÓPA.

KONIEC ZÁPISU.

Centrála Európy.

John udrel do núdzového tlačidla na riadiacom pulte. Sirény na celej Európe vyzývali posádku k opusteniu lode. Po chodbách Európy klusalo množstvo nôh. Všetci mali jeden cieľ - hangár Európy.

Prvý dôstojník kapitán Erick Widews organizoval činnosť v hangári. Všetko sa konalo rýchlo a bez slov.

John medzitým aktivoval autodeštrukčné zariadenie a ešte si v rýchlosti prekontroloval funkčnosť skafandru. Všetky systémy boli v poriadku, naposledy sa rozhliadol po centrále a vzápätí sa rozbehol k hangáru.

Po ceste sa mu ohlásil Erick Widews : "John v hangári máš čln, my štartujeme o päť sekúnd." John potvrdil príjem a bežal ďalej. Už sa len zveziem výťahom a budem tam, pomyslel si s úľavou keď dobehol k dverám výťahu.

Pri nastupovaní do výťahu pocítil jemný otras, vtedy vedel, že práve odštartovali záchranné člny z Európy. O niekoľko sekúnd neskôr Európou zalomcovala zničujúca explózia.

John počul ako praskajú nosníky a potom strašný rachot. Ďalšia explózia odhodila Johna rovno na otvárajúce sa dvere výťahu. John pritom stratil vedomie. Jeho telo sa kotúľalo po hangári Európy až tam, kde boli obrovské vstupné vráta hangáru. Tie však explózia vytrhla a vymrštila ich ďaleko do kozmu.

Johnovo telo urobilo už len jeden kotrmelec a vypadlo do čiernoty vesmíru.

Európou zmietali explózie. Bol to jej koniec. Nekontrolovateľne sa rútila vesmírom a po niekoľkých sekundách sa premenila na malé slnko, ktoré vzplanulo, a vzápätí zhaslo.

Vesmír znovu potemnel, akoby sa nič nestalo.

To si iba vojna vybrala ďalšie obete. BRAZÍLIA, BRITÁNIA, EURÓPA. Koľko ich ešte bude?

Palubný denník ťažký kiklonský krížnik Edelex II.

Hviezdny dátum : 12 10 - 25 1 - 27 08

Bol zničený posledný krížnik Pozemšťanov.

Posádka unikla v záchranných člnoch.

Jeden Pozemšťan objavený v medzihviezdnom priestore.

Po identifikácii bola zistená totožnosť neznámeho.

Je to major John J. Lenson kapitán krížniku Európa.

Jeho telo bolo vyzdvihnuté a umiestnené na palube A - III v kajute číslo 233.

Krížnik pokračuje v lete na základňu Ipass za účelom doplnenia zásob a odovzdania zajatca.

KONIEC ZÁPISU.

VELITEĽ: kapitán Mikss.

Kiklonský krížnik Edelex II.

Johnovi sa pomaly vracalo vedomie. Začal si uvedomovať svoje telo. Ruky, nohy, všetko mal v poriadku, nič nebolo zlomené. Potom otvoril oči.

Ležal na posteli v jednoducho zariadenej miestnosti. Stôl, skriňa, stolička nič viac tam nebolo. Keď si obzrel miestnosť s námahou sa posadil. V hlave mu hučalo a chcel zvracať. Nutkanie na zvracanie bolo tak silné, že si musel opäť ľahnúť na posteľ. V hlave mal poriadny zmätok, ale postupne sa rozpamätával na posledné udalosti.

Spomínal si na Kiklončanov, ktorí napadli konvoj, spomínal si na koniec Brazílie a Británie. Spomínal si na explóziu, ktorá ho vymrštila z výťahu, tam však jeho spomienky už skončili.

Teraz ležal na posteli v cudzej kajute a nemusel byť génius na to, aby zistil, že sa nachádza na palube kiklonskej lodi.

Jeho podozrenie o 15 minút potvrdil kiklonský vojak, ktorý vstúpil do miestnosti. Postavil sa do pozoru a zasalutoval.

"Major Lenson, som seržant Renex. Prosím, nasledujte ma!" Po týchto slovách sa otočil a vyšiel von z miestnosti.

Kiklončania aj Pozemšťania ovládali intergalakt, takže sa bez problémov dorozumeli.

John sa postavil, trochu sa mu zatočila hlava, ale dalo sa to zvládnuť. Chvíľu stál na mieste a potom vykročil za svojím nedobrovoľným sprievodcom.

Na chodbe bol kľud. John pomaly kráčal za kiklonským vojakom a premýšľal, ako to asi všetko dopadne. Približne po piatich minútach chôdze sa Kiklončan zastavil pred žltými dverami. Keď ich otvoril, pokynul Johnovi, aby vstúpil.

Uprostred miestnosti bol stôl a dve stoličky. Na jednej z nich sedel kiklonský dôstojník a prezeral akési spisy.

John si ho pohľadom premeriaval. Na Kiklončana bol nadpriemerne vysoký. Jeho široké ramená úplne zakrývali operadlo stoličky, vlasy mal úhľadne učesané a pod mohutným obočím sa rysovali oči červenožltej farby. Nos mal veľmi široký a ústa mu zakrývala hustá čierna brada. Jeho uniforma bola tak nablýskaná, akoby vyšla z čistiarne len pred piatimi minútami.

Kiklončan zatvoril spis, pozrel sa na Johna a ukázal na druhú stoličku.

"Sadnite si major Lenson, chvíľu sa budeme rozprávať."

John sa pohodlne usadil na stoličke a sledoval svoj proťajšok. Kiklončan sa tiež pohodlne usadil a potom prehovoril : "Volám sa Mikss a som veliteľom krížniku Edelex II. Najskôr by som vás chcel privítať na palube krížniku. Ďalej vám chcem oznámiť, že podľa galaktickej konvencie z 15.10. 2191 je vám pridelený štatút vojnového zajatca. Z toho pre vás vyplývajú určité práva a povinnosti. Keďže ste dôstojník určite vám ich nemusím opakovať. A v poslednom rade vám oznamujem, že vás prevezieme na vojenskú základňu Ipass. Momentálne je to všetko, ak sa niečo zmení budem vás informovať. A ešte jedna vec major, prosím vás nerobte žiadne problémy, bude to tak lepšie pre vás, ale aj pre nás.

Ak na mňa nič nemáte, môžete ísť späť do svojej kajuty."

John si mlčky vypočul kiklonského kapitána a v duchu si prisahal, že ak niekedy uvidí modrú oblohu na Zemi, poriadne to oslávi. Mal z toho všetkého veľmi zlý pocit.

Kapitán Mikss sa pozrel na Johna a vzápätí ešte dodal: "Keď budete niečo potrebovať, obráťte sa na seržanta Renexa."

John vstal a s ironickým úsmevom sa spýtal, "to nebude ani výsluch?"

Mikss sa skúmavo zahľadel na Johna, ale odvetil až po chvíli, "zatiaľ nie, no buďte si istý, že na Ipasse vám toto želanie s radosťou splnia."

John sa bolestne usmial a vyšiel z miestnosti. Na chodbe ho v predpisovom postoji čakal seržant Renex.

"Tak poďme!" Vyzval ho seržant a John mlčky vykročil za Kiklončanom. Zrazu mu bolo všetko jedno. Nech sa deje čokoľvek, už nemal síl vzdorovať. Mal toho až vyše hlavy. Teraz myslel iba na to, ako sa uloží do postele. Nutne potreboval oddych.

Keď došiel do kajuty, ľahol si na posteľ a bezducho hľadel do stropu. O niekoľko minút zaspal.

Zo spánku ho vytrhlo vytie sirén. Niekoľko sekúnd zostal ležať v posteli a počúval zhon na chodbe. Musím rýchlo zistiť čo sa to deje, pomyslel si vzápätí John a potom bleskovo vstal z postele aby sa rozbehol k dverám. Sotva stačil urobiť dva kroky, krížnik sa silno otriasol.

John spadol na podlahu, hlavou pritom narazil na hranu stola. Zatmelo sa mu pred očami a cítil, že upadá do bezvedomia. To je koniec, preletelo mu mysľou. Zo všetkých síl sa proti tomu bránil, ale márne. Ďalší otras už necítil. Pohltila ho milosrdná temnota.

Palubný denník ťažký krížnik Colins.

Január 2198. 12:34 PM

Prílet do operačnej oblasti.

Ťažký krížnik Colins bez varovania zaútočil na formáciu kiklonských krížnikov.

KONIEC ZÁPISU.

Centrála Colinsu.

"Kapitán Lenck, zahájte útok."

Prvý dôstojník Colinsu zasalutoval a vykonal rozkaz veliteľa krížniku plukovníka Claudrina.

Palubný denník ťažký kiklonský Krížnik Edelex II.

Hviezdny dátum : 12 35 - 25 1 - 27 08

Krížnik Edelex II bol napadnutý ťažkou pozemskou flotilou.

Posádka opúšťa loď.

Núdzové volanie odoslané.

KONIEC ZÁPISU.

VELITEĽ : kap - - - - - - - - - -

Pozn.: (Zápis prerušený - nedokončený. Dôvod : výpadok centrálneho počítačového systému.)

Kiklondký krížnik Edelex II.

Kapitán Mikss vydal rozkaz k núdzovému opusteniu krížniku.

Pri zásahu došlo k veľkému poškodeniu vonkajšieho plášťu, následkom toho unikla takmer všetka atmosféra.

Kapitán Mikss nenašiel žiadnu inú možnosť, ako zachrániť zbytok posádky, ktorá prežila útok na krížnik.

Sirény jačali po celom Edelexe II. Kiklončania ho narýchlo, ale organizovane opúšťali v záchranných člnoch. Edelex II sa nekontrolovateľne rútil vesmírom a záchranné člny z neho vylietavali ako včely z úľa.

Palubný denník ťažký krížnik Colins.

25. Január 2198. 12:36 PM

Kiklonské krížniky zničené.

Jeden krížnik posádka opustila v záchranných člnoch.

Koniec operácie.

Opúšťame operačnú oblasť.

Odlet za desať minút.

Kurz : X - 154 982 Y - 589 227 Z - 963 437

KONIEC ZÁPISU.

Kiklonský krížnik Edelex II.

Vnímal iba jeden jediný intenzívny pocit, ktorý ho prebral z bezvedomia. Tým intenzívnym pocitom bola bolesť. Johnovi sa chvíľami zdalo, že mu praskne hlava. Pripadal si, ako keby odbila jeho posledná hodina.

Niekoľko minút ležal na podlahe a bál sa pohnúť, aby mu nebolo ešte horšie. Keď bolesť trochu ustúpila, pokúsil sa postaviť na nohy. Chytil sa okraja stola a pomaly vstával. V tom momente začal štrajkovať jeho žalúdok. Zatočila sa mu hlava a celý obsah žalúdku putoval von. Keď sa vyvracal, trochu sa mu uľavilo, ale stále nebol schopný rýchlejšieho pohybu. Sedel na podlahe chrbtom opretý o stenu a ťažko dýchal.

John ani len netušil, koľko času ubehlo od vyhlásenia poplachu na Edelexe II. Mal pocit, že to už musí byť večnosť. Na celej lodi bolo ticho, iba občas ho prerušila slabá explózia. Do toho sa miešalo Johnove stonanie.

Miestami sa mu zdalo, že počuje hlasy, ale hneď prišiel na to, že si to iba namýšľal.

Pripadal si akoby ho tu pochovali zaživa a Edelex II sa stane jeho rakvou. Kozmickou rakvou, ktorá bude naveky putovať medzihviezdnym priestorom. Ticho tento pocit iba umocňovalo.

John čakal, že sa každú chvíľu niečo stane a všetko sa už navždy skončí. Ale nič také sa nestalo, iba bolesť postupom času ustúpila na znesiteľnú hranicu.

John sa pokúsil znovu postaviť. Šlo to ťažko, ale nakoniec sa mu to predsa len podarilo. Oprel sa chrbtom o stenu a trochu si oddýchol. Potom pomaly vykročil a opatrne krok za krokom postupoval ku dverám. Pri dverách sa zastavil, potreboval si odpočinúť. Ako tam stál, všimol si jedného detailu, ktorý mu zachránil život. Na otváracom mechanizme dverí svietila jasnočervená kontrolka, ktorá varovala pred otvorením dverí.

John nevedel, čo všetko sa na Edelexe II stalo, tak si pre istotu vybral z príručnej skrine skafander. Keď sa obliekol, vykonal bežnú kontrolu. Všetko bolo v poriadku. Skafander mu bol trochu tesný, ale ďalší tam už nebol, tak si musel vziať aj tento. Prekontroloval znovu všetky systémy a potom stlačil otvárací mechanizmus dverí.

Ako sa začali otvárať dvere, začul podozrivý sykot. Skôr ako si uvedomil, čo sa stalo, prúd unikajúceho vzduchu ho prilepil na otvárajúce sa dvere kajuty. Atmosféra unikla behom niekoľkých sekúnd.

John mal zároveň šťastie v nešťastí. Keby sa dvere otvorili rýchlejšie, bol by ho unikajúci vzduch vzal so sebou do voľného priestoru. Tam by sa jeho šance na prežitie rovnali nule.

John ležal na podlahe a nadával, ako mohol urobiť takúto základnú chybu. Veď sa skoro sám zabil. Keby mohol najradšej by sa prefackal.

Postavil sa a rozhliadol dookola. Na chodbe svietilo núdzové osvetlenie. Umelá gravitácia zatiaľ stále fungovala.

John počítal s tým, že väčšia časť lode je bez energie. Po celej chodbe sa povaľovali rôzne veci, ktoré už prúd unikajúceho vzduchu nestihol vziať so sebou do medzihviezdneho priestoru.

John poznal konštrukciu kiklonských krížnikov, preto približne vedel, kde sa asi nachádza. Ako prvý cieľ si vytýčil centrálu, tam popremýšľa nad ďalším postupom a rozhodne sa ako ďalej.

Opatrne kráčal po chodbe a pozorne si všímal každú maličkosť. Už nechcel, aby ho niečo nepríjemne prekvapilo tak ako pred chvíľou. Cestou prezrel každú miestnosť a dúfal, že nájde niekoho, kto tiež prežil skazu krížniku ako on.

Jeho snaha však bola márna. Nenašiel nikoho, iba niekoľko mŕtvych tiel. Takto postupne dorazil až k pretlakovej komore.

Tu našiel príčinu terajšieho stavu Edelexu II. Pretlaková komora bola úplne rozbitá a miesto nej sa pozdĺžne s osou lodi tiahla veľká diera po priestrele. Okraje diery boli sfarbené do biela. To spôsobila unikajúca atmosféra, ktorá okamžite mrzla a na okrajoch priestrelu sa jej časť usadila ako vrstva inovati.

V tejto časti nesvietilo ani núdzové osvetlenie. Chodba bola tmavá a iba cez dieru v plášti prenikalo slabé svetlo okolitých hviezd.

John si zapol lampu na prilbe skafandra a pokračoval ďalej. Už to nemohlo byť ďaleko, rátal s tým, že každú chvíľu narazí na dvere centrály. Behom dvoch minút skutočne zastal pred dverami, za ktorými tušil centrálu.

Keď stlačil otvárací mechanizmus, dvere sa nehlučne otvorili. Vtedy sa Johnovi naskytol smutný pohľad na spustošenú centrálu Edelexu II. Takmer všetky obrazovky boli nefunkčné, iba záložný riadiaci panel vykazoval známky činnosti. Po podrobnej obhliadke panelu John skonštatoval, že všetky hlavné funkcie krížniku vypadli. Rezignovane si sadol do najbližšieho kresla a nevedel, čo ďalej. Zmocnila sa ho beznádej, už prestával veriť, že sa z toho dostane živý.

Všade po celej lodi boli roztrúsené mŕtvoly. Johnovi dochádzalo, že ak niečo nevymyslí, za krátky čas k nim pribudne ďalšia.

Centrála Edelexu II preňho predstavovala záchytný bod, z ktorého chcel pokračovať ďalej. V kútiku duše dúfal, že tu nájde funkčnú hypervysielačku. Ale miesto toho sa dostavilo rozčarovanie. Centrála bola úplne nemá. Pre Johna už nemala žiadnu hodnotu.

John strnulo sedel v kresle a pripadal si úplne zničene. Hľadel na kontrolky záložného panelu a preklínal deň, keď sa narodil.

Ako tak hľadel na panel, zmocňoval sa ho zvláštny pocit. Zrazu mu to došlo, ako blesk z jasného neba. Na panely svietila zelená kontrolka pod označením hangáru.

Johna zamrazilo, vyskočil z kresla a stlačil senzor pod kontrolkou. Vedľa sa rozžiaril monitor. Keď sa na ňom ustálil obraz, John si myslel, že od šťastia asi odpadne. Obrazovka ukazovala to, po čom tak veľmi túžil. V hangári stál jeden záchranný čln.

John sa musel zachytiť okraja panelu, aby sa mu od radosti nepodlomili nohy.

Hneď ako ho prešla eufória radosti, rozbehol sa do hangáru. Bežal, čo mu sily stačili, míňal jedny dvere za druhými. Zastavil sa až pri antigravovej šachte. Bez dlhého rozmýšľania do nej skočil. Vpred ho hnala túžba po prežití.

Keby antigrav nefungoval tak ako mal, rozpľasol by sa na dne šachty. Mal šťastie. Antigrav zatiaľ fungoval bezchybne.

Keď dorazil do hangáru, bol poriadne zadýchaný, ale zároveň veľmi šťastný.

Pohľadom hladil záchranný čln. Na jeho boku svietil zlatý nápis DINOSTAP XXII.

Vstupné vráta hangáru boli stále otvorené, automatika už asi nefungovala.

John vstúpil do pretlakovej komory Dinostapu XXII. Dvere sa za ním automaticky uzavreli a zároveň sa rozsvietilo osvetlenie. O malú chvíľku začul sykot napúšťaného vzduchu.

Keď sa na stene rozsvietila zelená kontrolka, vnútorné dvere komory sa otvorili. John plný očakávania vstúpil na palubu záchranného člnu. Dal si dole prilbu zo skafandra a zamieril rovno do riadiacej centrály.

Centrála bola dosť veľká na to, aby sa tam pohodlne zmestilo päť ľudí. Pred riadiacimi panelmi bolo päť kresiel. Všetko sa tu lesklo čistotou.

John si do jedného kresla sadol. Stále nemohol uveriť, že je to pravda.

Dinostap XXII bol guľovitý čln s kapacitou dvadsať pasažierov a päť členov posádky.

John bol na palube Dinostapu XXII sám, ale to mu vôbec neprekážalo. Hlavné bolo, že získal čln, na ktorom mohol opustiť vrak Edelexu II.

Najskôr urobil prehliadku celého člnu, dôkladne skontroloval najmä strojovňu a centrálu. S výsledkom kontroly bol veľmi spokojný, všetko bolo v úplnom poriadku.

Vrátil sa do centrály a pripravil čln k štartu. Predletová kontrola zabrala desať minút.

John sedel v pilotnom kresle Dinostapu XXII a spokojne sledoval obrazovky, všetko bolo pripravené na štart.

Presne o 18:30 pozemského času stlačil tlačidlo automatického štartu. Dinostap XXII sa jemne zachvel a ihneď na to plným zrýchlením vyletel z hangáru.

John na hlavnej obrazovke sledoval, ako sa vzďaľuje od vraku Edelexu II. Za niekoľko sekúnd Edelex II splynul s okolitými hviezdami a nájsť ho dokázali už iba citlivé prístroje Dinostapu XXII.

John sa vystrel v kresle a potom zbrzdil let Dinostapu XXII na minimálnu rýchlosť. Chcel nadviazať spojenie s Pozemskou flotilou. Aktivoval hypervysielačku a odoslal núdzový signál.

S napätím čakal na odpoveď, žiadna však neprichádzala. Počkal ďalších desať minút, prístroje však zanovito mlčali.

Keď sa mu ani opakovane nepodarilo nadviazať spojenie, rozhodol sa, že poletí k najbližšej základni s Dinostapom XXII sám. Podľa navigačných prístrojov sa nachádzal necelých desať svetelných minút od planetárnej sústavy Vecta.

Pomocou palubného počítača prepočítal kurz a počet hyperskokov. Potom to všetko uložil do pamäti navigačného počítača. Ten sa už postaral o ďalšiu prácu.

John sa uvelebil v pilotnom kresle a riadenie člnu prenechal autopilotovi.

Major John J. Lenson sa vydal na dlhú cestu, na konci ktorej ho čakalo modré nebo rodnej planéty Zem. Dinostap XXII zrýchlil na 3/4 rýchlosti svetla a vzápätí sa ponoril do nadradenej dimenzie.