Svetlonos

Remeselnícka robota je nevďačná, práca ťažká a ľudia nevďační. Ale z niečoho žiť treba a peniaze z neba nespadnú. Žiť si na vysokej nohe však vyžaduje veľkú profesionalitu a výborné výsledky. A čo po neštandardných metódach pri ich dosahovaní? Na to platí jediná zásada - spokojný zákazník sa nepýta, alebo nestihne.
Filmová história scifi
Telefón netrpezlivo zvonil a plavovlasému Halkarovi sa ho dlho nechcelo zodvihnúť. Žalúdok mu však asi hodinovým škvŕkaním pripomínal, že posledné jedlo mal pred asi dvomi dňami a pitná voda pochybnej kvality mu prestávala stačiť.
Natiahol sa a otrávene sa ozval: „Nebeské svietidlá a elektrotechnika, ako vám pomôžem?“
„No, to je to, že tam niekto je! Volám vám už celý večer, vo vašich prospektoch stojí, že poruchy opravujete na počkanie a ja sa snažím vás kontaktovať už celých šesť hodín!“
„Tak to ste si teda počkali,“ odvetil ironicky, „hneď sme tam. Adresa?“
Niečo mu diktovala a on načmáral pár klikov-hákov na papier. Ženská jedna nevystaná, čo si myslí, že len sedí doma s vyloženými nohami a nemá čo robiť?
Potom pozornejšie prezrel adresu a zanadával. To mu zhltne všetky jeho zásoby. Utekal do skladu a rýchlo nakladal žiarovky do návesu nákladiaku a trpko zaúpel pri pohľade na prázdny sklad. Objednávku totiž za neho nikto nevypíše. Dementná robota. Za oknami už bola tma.
O niečo neskôr už teda prechádzal zatáčkou ku továrni na neónové reklamy a musel sa pousmiať. Keď zastavil a vystúpil, privalila sa k nemu postaršia žena, ktorá by isto aj tie najširšie dvere podrobila veľkej skúške.
„Nebeské svietidlá a elektrotechnika, inžinier Halkar,“ podal jej ruku.
„Tak to ste vy, čo si ma tam doberal v tom telefóne?“
„Osobne,“ zamračil sa, „môžeme prejsť k problému?“
Pokynula mu na tmavú fabriku a on pokrútil hlavou. Takto to býva vždy, ale jesť treba a tak nasadil usmievavú masku a vrúcny tón.
„Takže, potrebujete zrejme vymeniť žiarovky, ak správne rozumiem.“
Jej škrekotavý hlas rezonujúci v trojitej brade súhlasil: „A ako by ináč robotníci videli na svoju prácu?“
Prevrátil oči a zdvorilo nadviazal: „Koľko?“
„Všetky, vy idiot!“
Oplatil jej to širokým úsmevom s veľkopanským gestom a jeho sebavedomie dosahovalo oblohy.
„Potom ste na správnom mieste, všetky žiarovky sú tu!“ za grimasou si znovu trpko pomyslel, že o sklade sa dá tvrdiť s určitosťou pravý opak.
„A ako dlho vám to bude trvať?“ zaujímala sa a prebodávala ho pohľadom spoza okuliarov, „počkám si totiž, či to tu nesfušujete.“
„V tom prípade,“ ukázal na prospekt, „to bude čo nevidieť.“
Odomkla mu sklad a nacúvol s autom dnu. Počkal, kým zavrie dvere a potom odhalil svoje tajomstvo, ako dokázal urobiť toľko práce za tak krátky čas.
V pološere tmavej budovy sa mu rozžiarili oči a keď si dal dole tričko, na chrbte sa mu rozvinulo osem párov ohnivých krídel. Vzniesol sa do výšky a ukázal rukami na žiarovky. Urobil niekoľko krúžkov prstami a žiarovky opúšťali objímky a za zvuku trieštiaceho sa skla dopadali na zem a končili v miliónoch úlomkov.
Niet divu, že nesvietili, keď ich tí magori z vedenia preťažujú, pomyslel si nasrdene. Svetlo bolo jeho láskou a neznášal, ak ho niekto bezbreho likvidoval.
Potom ukázal na debničky s novými žiarovkami a tie poslušne vyletovali a zapadali na svoje miesta, až aj posledná sa v krútivom tanci spojila so sieťou a práca bola hotová. Ešte trochu vyčareným vetrom pozháňal bodrel na jednu kôpku a nahnal ho do zadnej časti auta.
Vedel, že jeho súčasná klientka tak, ako mnohí a mnohé pred ňou, by mali mnoho zbytočných otázok, na ktoré sa mu nechcelo odpovedať. Tak zvinul krídla, obliekol sa, sadol do auta. Po asi troch hodinách čítania novín a nadávania na krížovky usúdil, že sa flákal dosť a zabúchal na bránu. Tá sa vrzgotom otvorila a on vyšiel do noci.
„Že vám to trvalo, vy tupec!“
„Stačí Halkar,“ schladil ju a ona skoro vybuchla od zlosti.
Pozrela do tmavej budovy.
„Môžem si overiť, že to bude svietiť?“
„Iste,“ šťukol vypínačom na kábli a fabrika žiarila ako vianočný stromček.
„A ako to, že som nevidela ani jediné svetlo?“ jej malé očka v tučnej tvári by vypadli z jamiek od údivu, nebyť okuliarov.
„Tajomstvo remeselníka,“ uškrnie sa, „nie nadarmo stojí, že som najlepší vo svojom obore. Mimochodom, uprednostňujem platbu na faktúru, údaje máte na lístočku na bráne.“
Spokojne nasadol do auta, kým sa stihol dozvedieť, akým prívlastkom ho ešte počastuje. Navyše zasa si bude istý čas žiť ako lord a keď si spomenie, nakúpi ďalšie žiarovky. Ale to ešte počká. Dnes už pracoval dosť.
Halkar totiž nebol obyčajný elektrikár. Po porážke nebeských légii, keď jeho druhovia padli v boji, sa rozhodol uchýliť medzi ľudí, kde by mohol dožiť svoj dlhý a nesmrteľný život. Lenže z niečoho žiť treba. A na živobytie si Luciferov bývalý poručík rozhodne zarobiť vedel.

Marek Páperíčko Brenišin

Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.

Diskusia

Ester Magyarová
Fíha, za hodinku veľmi zaujímavý nápad. Teda, ja som minimálne ešte o takom dačom nepočula :D Inak super aj spracovanie je veľmi fajn :)
06.04.2014
Culter
Veľmi dobré. Za to, že si za hodinu napísal veľký rozsah bez toho, aby utrpela kvalita, smekám.
06.04.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem pekne za spätnú väzbu a no, nerodilo sa to ľahko, ale teší ma, že sa to páči. :-)
06.04.2014
Puf
Milé malé čítanie, aj ked by som privítala trochu viac démonický prístup Luciferovho sluzobníka. Na hodinku ozaj slusne spracovanie :)
07.04.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem za hodnotenie :-) Áno, viem, že by si zaslúžil viac sa predviesť, ale chcel som to trošku držať v tajnosti a na záver odhaliť, prečo pracuje, kde pracuje. A ako už kolega predviedol v inej poviedke na počkanie, platí tu klasická výhovorka, bola na to hodina, plus, kým človeka osvietilo a tak :-P Ale ďakujem za spätnú väzbu, možno do budúcna rozpracujem :-)
07.04.2014
mayo
pacilo sa, ale suhlasim s Puf, ze by to mohlo byt trocha na temnejsiu notu... nemam co vytknut, teda mozno az na trochu komicky posobiacu vetu "dozit svoj nesmrtelny zivot"... :)
07.04.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Heh, ďakujem a neviem, nechcelo sa mi to až tak mystifikovať, skôr som to chcel zasadiť do obyčajnejšieho prostredia a jeho pripodobniť ľuďom, aby pointa bola údernejšia, ale vezmem v úvahu pri úpravách :-) A s tou vetou, nuž, za 5 minút sa ťažko hľadal opis, že je nesmrteľný ako anjel a tak, navyše, veta mi prišla mierne komická, tak som ju tam nechal :-) Ďakujem za hodnotenie i spätnú väzbu.
07.04.2014
Pierko
Veľmi dobré, takéto niečo by ma teda nenapadlo :D .
12.08.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Ďakujem, bola to momentálna inšpirácia :-)
05.04.2016
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.