Predstavte si, že o desať rokov si na každú prechádzku budete musieť obliecť kyslíkovú masku a ochranný overal. Krátka poviedka o udalostiach jedného dňa obývateľa takéhoto sveta budúcnosti.

Ako si natrénovať štylistiku: A) Vymyslieť prvú vetu. B) Pokračovať čímkoľvek, čo človeka napadne. C) Nejak to ukončiť, prečítať, snažiť sa posúdiť kvalitu štylistiky a porovnať s obľúbeným, kvalitným autorom. D) Vymazať, aby náhodnému čitateľovi nevznikla ujma na zdraví.

Temný svet okolo nás o ktorom nemáme ani potuchy...

Lea sa s Luan dostane do tábora, kde sa dozvie čosi viac o svete ktorý odmalička milovala, no zabudla naň...

Sci-fi situované do doby, kedy ľudstvo začína dobývať vesmír. Vo veľkom štýle. Len najprv si musí spraviť poriadok vo vlastnom, pretože vždy sa nájde niekto, kto sa bude snažiť niečo prekaziť.

Názov už určite hovorí, o Príbehu. Dievča Vlkov. Čo si pod tým predstavíte?

Prvá noc vo vlastnom dome, vo vlastnej posteli... strhával som sa zo spánku, spotený na celom tele.

Dobrodružstvá sú aj tak najkrajšie v našej hlave...

Legenda sa napĺňa.

Venované skutočnému Žiarosvitu, za všetko, čo mi dal, všetkým, čo nosia lampáše a najmä tým, čo potrebujú ich svetlo.

Inspiraciu uvadzat nebudem, vsetko pochopite v zavere poviedky. Dufam, ze sa bude pacit, je to taka (tentoraz kratka) haluz :-)

Jedná sa zatiaľ o prvú kapitolu, ale skôr akýsi prológ

Konecne cely dennik pokope

„My sme prišli zo sveta tam hore.“ Ukázala prstom na modré nebo. Sanortan mal ešte stále zlý pocit pri pohľade do nekonečna. Naháňalo mu to strach. Naopak na ženinej tvári sa rozlial smútok a slzy. Muž ju chytil za ruku aby sa upokojila. Sanortan tomu nerozumel, ale pochopil, že ani žene nerobí tento pohľad dobre.

Jeden z mojich prvých príbehov... také fantasy by sa dalo povedať, dúfam že sa bude páčiť:)