I.

Brind´Amour sedel na mostíku a uprene sledoval monitor hneď vedľa svojho ovládacieho panela. Bola to úplne obyčajná služba, ničím výnimočná, nudná. Bol unavený, boleli ho všetky údy. Nič nenasvedčovalo tomu, že by sa v priebehu tých zvyšných šesť hodín, ktoré ostávali do konca jeho smeny, malo udiať niečo zaujímavé.

Usadil sa čo najpohodlnejšie ( ak sa to vôbec dalo ) a spustil si novú hru. Hry boli na mostíku zakázané, no on ako komandér mohol aj to, čo by si iní len ťažko dovolili. A keby aj áno, hrozilo nebezpečenstvo, že naposledy. Kapitána by totižto mohlo náhle prejsť tolerovanie malých disciplinárnych prešľapov jeho posádky.

Čas plynul. Brind´Amour na sekundu zašiel pohľadom do ľavého dolného rohu, aby skontroloval čas a naďalej sa venoval strielaniu nepriateľských stíhačiek na svojom monitore. Keď ho znova dostali zachvátil ho amok, ktorý však v momente ustúpil. Nemalo zmysel sa rozčuľovať nad stupídnou počítačovou hrou ( a ešte k tomu s tak úbohou grafikou ).

Brind´Amour frustrovaný odsunul ovládací panel a vstal zo svojho kresla. Podišiel k veľkej obrazovke, ktorá stála pred ním.

"Ukážte, čo sa deje vonku." Prikázal jednému zo svojich porúčíkov, ktorý s ním mali v tú noc službu.

Poručik stlačil niekoľko tlačidiel, potvrdil príkaz a pred Brind´Amourom sa rozprestrel pohľad na vesmír tak, ako ho videl už nespočetnekrát. Niekomu, kto je vo vesmíre po prvý raz sa môže zdať vzrušujúci, no Brind´Amourovi, ktorý tu strávil za posledný rok väčšinu času nepripadá vesmír z miliardami svietiacich bodov - hviezd o nič zaujímavejší ako jeho komandérske kreslo. Ale tak už to býva. Brind´Amour pomaly kráčal naprieč mostíkom až pokým sa nezastavil pri stene a pozorne si ju začal prezerať. Nechtom vyskúšal jej tvrdosť ( ani nevedel prečo ) a zaklopal na ňu ukazovákom. Odpoveďou mu bol kovový zvuk. Zvrtol sa na päte a pobral sa späť k svojmu kreslu. Cestou sa zastavil a znova zahľadel na obrazovku. Chvíľu tam tak stál, dalo sa čakať, že povie niečo sentimentálne, o tom, čo všetko mu vesmír dal a čo mu mu zobral, no neurobil tak. Namiesto toho si znova sadol, a preložil nohu cez koleno.

Po x-krát skontroloval čas v ľavom dolnom rohu svojho monitora. 1: 45 zemského štandardného času. Ešte šesť hodín, pomyslel si a oprel sa.

Mal chuť niečo povedať, rozprúdiť debatu, bolo mu trápne len tak sedieť s dvoma ďalšími členmi posádky v jednej miestnosti a za celých dvanásť hodín nič nepovedať ( samozrejme ak nepočítame občasné rozkazy, ktoré bolo treba vydať ). Brind´Amour by bol najradšej keby rozhovor začal niekto z nich, čo si však podriadený voči nemu v službe dovoliť nemohli. Mohlo sa stať, že by na to komandér práve nemal náladu a nasledovali by disciplinárne konanie. A to ani jeden z nich nepotreboval.

Ešte raz skontroloval čas. 1:45 pozemského štandardu. V záchvate zúfalosti sa rozhodol sledovať ako čísla na monitore po každej minúte preskakujú. Dúfal, že tým zabije čas. Sedel a čakal, kým sa na obrazovke neobjaví "1:46", no márne. V stave najhlbšej beznádeje z nudy aká môže človeka v práci zastihnúť sa rozhodol odhadnúť zostávajúci počet sekúnd. Rozhodol sa pre pätnásť. V duchu odrátaval až kým neprišiel na nulu, no hodiny stále ukazovali 1:45. Dal si teda druhú šancu. Teraz sa však rozhodol už iba pre desäť. Vymyslel si preto hneď niekoľko dôvodov a v duchu pokrútil hlavou nad tým ako môže dopadnúť nudiaci sa dôstojník prieskumnej lode Slnečnej sústavy.

Prudko vstal. Vzápätí si uvedomil svoje zvláštne konanie a pokúsil sa zachrániť situáciu odchodom z mostíka. Otvoril dvere a vybehol na chodbu. Dvere sa za ním zavreli. Rozhliadol sa okolo seba a hľadal dôvod, kvôli ktorému opustil mostík. Vykročil vpred, obišiel jednu obytnú sekciu a vrátil sa späť. Celá loď spala. Vstúpil na mostík.

Podišiel ku kreslu a posadil sa.

"Poručík Dexter, kedy dorazíme do planetárneho systému Packard?" oslovil navigátora.

"Musíme previesť ešte dvanásť skokov. Tak za tri dni."

"Kedy prevedieme najbližší, poručík?"

"Za hodinu, možno trocha skôr. Počkáme kým budeme mať dostatok energie."

"V poriadku."

Brind´Amour bol na jednej strane spokojný, že tento krátky a bezvýznamný dialóg priniesol aspoň malé oživenie, no na strane druhej ho štvalo, že sa zase nič nedeje. Sedel teda v kresle a hľadel do podlahy.

Ticho po dlhej chvíli prerušil navigátor Dexter:

"Pozrite sa sem. Nie je to zvláštne?" prehovoril k vedľa stojacemu dôstojníkovi, ktorý mal na starosti zbraňové sytémy a taktiež bezpečnosť na palube. Brind´Amour nevedel presne o čom hovoria, no všimol si, že obaja začali vzrušene stláčať rôzne tlačidlá na ovládacom panely a to mu nedalo:

"Deje sa niečo?"

"Pravdupovediac áno, pán komandér. Centrálny počítač prestal zhromažďomavať energiu potrebnú na prevedenie skoku. Myslím si, že to bude mať niečo spoločné s tým, že na monitore mám stále ten istý čas."

"Koľko máte hodín, poručík?"

"2:17."

"Aj ja. Myslíte si, že už je viac?"

"Určite, pane. 2:17 tu mám hodnú chvíľu. Celé sa mi to nezdá."

"Máte nejaký návrh?"

"Skúsim sa pozrieť, či sa nepokazil časovač, v palubnom počítači. Akurát nechápem čo s tým ma spoločné, že sa prestala zhromažďovať energia na skok."

Brind´Amour sa posunul v kresle o niečo vyššie a pritiahol k sebe svoj ovládací panel. Dexter zatiaľ rýchlo ťukal do toho svojho a prevádzal kontrolu systému.

"Testovací software nevykazuje žiadnu chybu, pane. Možno bude chyba aj v ňom."

"Tak skúste použiť Consys. Ten snáď na niečo príde."

"V poriadku."

Po chvíli sa znova ozval Dexter:

"Žiadna zmena. Všetko je v naprostom poriadku. Čo teraz?"

"Zavolajte údržbu a nech nám sem pošlú aj McCaba."

"Rozumiem."

Brind´Amour si rukou prešiel po svojej dokonale oholenej tvári. Vyzeral zamyslene a sústredene, no ničomu nerozumel. Z myšlienok ho znova vytrhol Dexter.

"Pane, nedá sa nadviazať spojenie?"

"Ako to?"

"Kajuta hlavného mechanika je mimo dosahu. Nie je pokrytá signálom."

"To má čo znamenať? Okamžite ma spojte s kapitánom!"

"Nič, pane. Aj on je mimo dosahu."

"Pane," ozval sa podporučík Davidov.

"Áno?"

"Dovolil som si určiť našu polohu. Sme na BVLL 72X 12Y 45Z."

"To znamená, že letíme správnym smerom, či nie?"

"Áno, lenže tam sme mali byť pred hodinou. V tejto chvíli by sme sa mali nachádzať o takmer päťsto miliónov kilometrov ďalej a pripravovať sa na jedenásty skok hypervesmírom."

"To znamená, že stojíme?"

"Nie tak celkom, počítač ukazuje, že motory idú na jedna celá šesť, čo je normálna rýchlosť v dobe medzi skokmi."

"Vysvetlí mi niekto, čo sa tu deje? Pán Davidov a mohlo sa stať, že by dajme tomu motory na hodinu vypadli a potom sa z ničoho nič pustili znova?"

"Teoreticky je to možné. Myslíte nejaká naozaj zriedkavá softwarová chyba?"

"Dajme tomu. Aká by bola šanca, že sa nám niečo také stalo?"

"Jedna k miliónom. A okrem toho, to by nevysvetľovalo prečo sa nemôžeme spojiť s ostatnou časťou stanice."

"Máte pravdu."

"Skúste sa pripojiť na Galaktickú sieť."

"V poriadku. Pripája sa."

"No výborne! Spojte sa so Zemou."

"Nemôžem. Ešte stále sa pripájam."

"Tak dlho?"

"Nerozumiem tomu. Možno je to spôsobené tým, že sme za hranicami známeho vesmíru."

"Skúsim to ja."

Brind´Amour pracoval na svojom ovládacom panele a potvrdil príkaz. Na monitore mu svietil nápis "Pripájam...". Po dlhšej chvíli to skúsil ešte raz a potom znova, no neúspešne. Brind´Amour vstal.

"Pokúste sa zistiť, kde je chyba. Zamerajte sa na hardware. Idem po kapitána osobne."

Brind´Amour vložil do dverí svoju kartu, ktorá predstavovala priepustku takmer do všetkých častí lode. Dvere sa však neotvorili. Obzrel sa za seba, ostatní naňho nechápavo hľadeli. Vysunul kartu a vložil ju ešte raz. Dvere nereagovali.

"Počítač, otvor dvere!"

"Otváram."

Posádka mostíku sledovala dvere, ktoré sa však ani nepohli.

"Počítač, otvor dvere!" Brind´Amoura prechádzala trpezlivosť.

"Dvere sú otvorené!"

Neboli. Brind´Amour vytiahol svoj osobný fázer, odstúpil od dverí a vystrelil. Zliatina sa rozžeravyla. Vystrelil druhý a tretíkrát, no dvere neprestrelil.

"Nemá to zmysel, pán komandér. Mostík je dobre zabezpečený. Hrubou silou si neporadíte."

"Máte nejaký lepší nápad?!" zareval Brind´Amour, ktorého pohár trpezlivosti práve pretiekol. Sadol si do svojho kresla a snažil sa zachovať chladnú hlavu ( aj keď mu to veľmi nešlo ). Neznášal pocit, keď bol voči niečomu ( niekomu ) bezmocný.

"Dexter, zamerajte najbližšiu loď."

"Vykonám."

"A vy Davidov, vyhláste poplach."

"Pane, mám to. Najbližšia loď je od nás vzdialena 654 miliónov kilometrov."

"To nie je možné, tak blízko. Ako to, že sme o nej skôr nevedeli?"

"Viete ju identifikovať?"

"Áno, ide o loď Zeme. Prieskumnú. Pane, to sme my..."

"My?"

"Áno, 0107 WANDERER."

"Pre Magalenové mraky, čo sa tu deje?"

"Netuším, pane." odvetil potichu poručík Dexter.

Svetlá sa medzi tým stlmili. V miestnosti svietili iba výstražné, červené neóny. Brind´Amour sa pokúšal urovnať si v hlave myšlienky.

"Musí to mať logické vysvetlenie. Čo vieme."

"Takže po prvé," začal Dexter "pokazil sa ukazovateľ času."

"Alebo časovač." dodal Brind´Amour.

"Taktiež sa nemôžeme spojiť so stanicou a nedokážeme sa pripojiť k sieti."

"Ako to spolu súvisí?"

"Bermúdsky trojuholník." odpovedal Davidov.

"Prosím?"

"Bermúdsky trojuholník, pán komandér. V časoch, keď ešte ľudia nelietali do vesmíru, existovalo na Zemi miesto, kde sa im strácali lietadlá aj s posádkami. Dodnes nikto nevysvetlil či išlo len o legendu. Mnohí si to vtedy vysvetľovali ako elektromagnetickú anomáliu. Možno sme sa stretli s niečim podobným."

"Myslíte, že sme na mieste, kde neplatia fyzikálne ani Horstovej zákony?"

"Podľa mňa je to možné."

"Vedeli by ste nás dostať z tejto situácie?"

"Bohužiaľ nevedel."

"Tak to sme sa nedostali o nič ďalej."

Brind´Amour vstal a podišiel k obrazovke. Bola červená a myhali sa na nej tiene, ktoré spôsobovalo blikanie poplašných svetiel. Stlačil gombík a na mieste, kde bola doteraz obrazovka sa obiavilo okno. Brind´Amour k nemu podišiel a položil naň ruku. Videl v ňom svoj obraz, ako aj obraz celého mostiíka a červených svetiel. Pozeral sa von na nespočetné množstvo hviezd a premýšľal. Čoskoro nevnímal nič okolo seba, hviezdy videl rozmazane, sústredil sa čisto na jeden jediný problém, spájal si v hlave skutočnosti, zaraďoval a triedil myšlienky. Jeho dvaja kolegovia naňho mlčky hľadeli. Bola to taká zvláštna chvíľa.

Brind´Amour odstúpil od okna, otočil sa k svojej posádke a vyhlásil:

"Je to anomália. Tu sa zastavil čas."

"Čože?"

"Teraz mi je to už všetko jasné. Koľko máte hodín, pán Dexter?"

"2:17"

"A keď ste previedli kontrolu systému, zistili ste chybu?"

"Nie."

"Ani keď ste použili program Consys?"

"Nie."

"Ani ste nemohli! Prístroje totižto ukazujú správne. Čas sa zastavil. Okrem toho, motory sú spustené, je tak?"

"Áno,na 1.6."

"Akú dráhu sme mali za ten čas prejsť?"

"Šesťstosedemdesiat miliónov kilometrov."

"A prešli sme?"

"Nula."

"Správne. Nemohli sme prejsť viac, pretože môžete ísť akoukoľvek rýchlosťou, lenže pokiaľ sa čas rovná nule dráha sa tiež bude rovnať nule."

Brind´Amour si sadol a pokračoval:

"Keď sme boli na BVLL 72X 12Y 45Z, sme si všimli, že niečo nie je v poriadku. Vtedy sa to aj stalo. Stalo sa niečo, čomu nerozumiem. My sme tu a tam vonku, vo vzdialenosti sedemsto miliónov kilometrov je náš obraz, ako by to vyzeralo, keby čas plynul normálne. Alebo je to naopak. My sme tam, a toto je iba obraz. Možno je to iná realita. Ta druhá z tých nekonečne veľa, ktoré existujú."

"Čo navrhujete, komandér?"

"Čakať."

"Čakať? A na čo?"

"Neviem, nehrozí nám nebezpečenstvo."

"Ako to môžete s istotou tvrdiť?"

"Mám taký pocit. Vravím vám, nič sa nám nestane. Skôr by ma zaujímalo, ako sme sa do toho dostali. Neverím, že sme na mieste, kde by neplatili ani Horstovej zákony. Naše prístroje, by to zistili a upozornili nás na to."

"Možno došlo ku chybe pri skoku hyperpriestorom. Už som o tom počul."

"Nemyslím. Skôr by som povedal, že sme v moci nejakej inteligentnej bytosti, možno viacerých."

"Prvý kontakt?"

"Je to možné. Môžu byť z inej dimenzie, kde neplatia také prírodné zákony aké platia u nás."

"Nehcem byť nevychovaný, pane, ale nesúhlasím s vami. Nenašiel sa jediný dôkaz, ktorý by potvrdil existenciu iných dimenzií."

"To nie, ale vedci tvrdia, že je to možné. Teoreticky. Môžte sa spýtať Eritotela, keď sa odtiaľto dostaneme."

II.

Otvorili sa dvere a v nich stál kapitán Dylan Braxton. Brind´Amour vyskočil z kresla.

"Kapitán?"

"Áno komandér. Aká bola služba?"

Brind´Amour nezabudol na armádnu etiku, postavil sa do pozoru a podal hlásenie:

"Až do 2:17 sa nič podozrivé nedialo. Potom nám prestali fungovať prístroje. Vysvetľovali sme si to tým, že sme sa ocitli na mieste, kde neplynul čas. Máme hneď niekoľko dôvodov sa domnievať, že to tak je. Po prvé: ,ukazovateľ času...´."

"Počkajte komandér ešte raz a pomaly. Na lodi sa zastavil čas?"

"To nevieme, boli sme iba na mostíku, pane."

" Ako ste na to prišli?"

"Ukazovateľ času ukazuje stále ten istý čas, nepreleteli sme nai kilometer hoci motory idú na jedna celá šesť, pane. Kontrola systému ale nenašla žiadnu chybu, to by vysvetľovalo prečo sa čas zastavil. Môžete sa presvedčiť pane."

"Rád."

Kapitán pristúpil k svojmu ovládaciemu panelu, ani si nesadol a krátko na ňom pracoval.

"ale veď je všetko v poriadku, komandér. Je šesť hodín aj päť minút a sme na BVLM 70X 10Y 10Z. Tam kde máme byť. V noci sme previedli skok."

"Ale pane ubezpečujem vás, že my sme žiaden skok neprevádzali. Posádka, ktorá mala v tom čase na mostíku službu vám to môže potvrdiť."

"Je to tak, poručík?" kapitán sa obrátil s otázkou na Dextera.

"Áno pane."

"A ako je teda možné že sme na BVLM 70X 10Y 10Z?"

"Netuším , pane."

"Komandér, o hodinu sa hláste u mňa, chcem mať na stole kompletnú správu z dnešnej noci. Budete mi musieť mnohé veci vysvetliť."

"Áno, pane."

"Odchod!"

"Áno, pane."

Brind´Amour sa zvrtol na päte a odišiel ku dverám. Pri vkladaní svojej karty trocha zneistel ( spomenul si na udalosti z noci ), no keď všetko prebehlo, tak ako malo, upokojil sa. Celú hodinu pracoval na správe pre kapitána a rozmýšľal ako mu vysvetlí niečo, čomu ani sám nerozumie.

Brind´Amour bol mimoriadne dochviľný, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že u šesťdesiatjeden minút zvonil u kapitána v kajute. Ten ho ihneď prijal. Brind´Amour pristúpil ku stolu, za ktorým sedel Braxton, postavil sa do pozoru, pozdravil a začal:

"Kapitán, priniesol som správu, ktorú ste odo mňa žiadali."

"Pohov komandér, sadnite si."

Brind´Amour urobil ako mu kapitán kázal.

"Tak začnite, čo ste to tam mali v noci za zmätok?"

Brind´Amour začal od začiatku. Spomenul všetko ako sa pokazili prístroje, ako sa nedalo spojiť ani s loďou ani s nikým iným, záhadnú loď na obrazovke. Ďalej vysvetlil prečo sa domnieva, že išlo o čas, ktorý sa zastavil a taktiež, prečo si myslí, že prišlo k prvému kontaktu s inou rasou. Kapitán ho pozorne počúval.

"Spravíme to takto, komandér. Z vašeho rozprávania som toho veľa nepochopil a dôkazy, čo ste mi predložili ma rozhodne nepresvedčili. Na druhej strane si ale nemyslím, že ste blázon, aj keď počítač nehlásil ohľadne uplynulej noci nič nezvyčajné. Váš zážitok zvalíme na poruchu vo vetracom systéme, kedy došlo na mostíku k úniku halucinogénneho plynu. Samozrejme pôjdete spolu s poručíkom Dexterom a podporučíkom Davidovom na vyšetrenie, dostanete dva týždne voľna, ktoré sa spájajú s ujmou na zdraví v službe a podobne. Čo však od vás vyžadujem. Bez toho, aby o tom niekto okrem nás dvoch vedel vyšetríte túto záležitosť a podáte mi hlásenie. Máte na to celé dva týždne. Rozumiete?"

"Áno pane." Odvetil Brind´Amour.

"Tak a teraz môžete odísť. Buďte u seba, čoskoro sa u vás zastaví doktor Mancao.

"Pane a ako ho presvedčím, že som bol pod vplyvom halucinogénneho plynu?"

"To už nechajte na mňa, komandér Brind´Amour."

Brind´Amour vstal, pozdravil a odišiel.

Kapitán mu povedal holú pravdu. Prišiel domov, zvalil sa do kresla a pretrel si tvár a oči, ktoré boli po uplynulej noci zvlášť unavené. Sedel tam a čakal na doktora, ktorý neprišiel hneď, tak ako sa Brind´Amour domnieval. Zrejme sa musel cestou zastaviť u kapitána, ktorý mu určite vysvetlil ako sa veci majú, a prečo je v jeho vlastnom záujme diagnostikovať otravu halucinogénnym plynom. Popritom sa dotkol niektorých citlivých kapitol doktorovho života, čo malo ešte upevniť jeho presvedčenie, že koná správne. A možno to tak vôbec nebolo a doktor Mancao je tiež zasvätený do prípadu a robí to ako svoju povinosť z lásky k rodnej planéte a nie ako obeť nenápadného ( ale za to účinného ) vydierania zo strany veliaceho dôstojníka.

Mancao teda zazvonil u Brind´Amoura v kajute. Ten presne vedel o koho ide, a tak ho vpustil ďalej. Mancao ho úctivo pozdravil a požiadal ho, aby s ním išiel na ošetrovňu, pretože má vážny dôvod sa domnievať, že mu mohlo byť ublížené na zdraví. Príčinu síce neuviedol, no naznačil, že asi ide o otravu halucinogénnym plynom.

Na ošetrovni posadil Brind´Amoura na lehátko a previedol na ňom skupinu rutinných testov. Zobral mu vzorku vlasov, krvi a moču, skontroloval zrenice, reflexy a podobne. Brind´Amour sa pri tom necítil nijak príjemne, pripadalo mu nechutné, že tomu chlapovi musí odovzdávať také chúlostivé veci ako moč. A ešte nechutnejšie bolo, že Mancao s kvapalinami podobného druhu pracoval. Brind´Amour dobre vedel, prečo nieje doktorom. Určite je to oveľa nebezpečnejšie ako práca dôstojníka na vojenskej lodi. Doktor sa denne stretá s rôznymi infekciami a s mnohými z nich po prvýkrát, mohol by sa ľahko nakaziť. Ide naozaj o veľmi nepríjemné povolanie, preto je tak dobre platené.

Keď počítač vypracoval výsledky testov, Mancao na ne chvíľu dôležito hľadel, potom sa v kresle natočil k Brind´Amourovi a povedal mu, že sa minulú noc priotrávil halucinogénnym plynom, o ktorom mohol s takmer určitosťou povedať, že ide o natrén. Potom ho ešte upokojil slovami, že sa nič vážne nestalo, a že "tá" nepríjemná udalosť nebude mať trvalé následky. Pred odchodom Mancao Brind´Amoura upozornil, že v najbližších dňoch sa uňho môžu vyskytnúť halucinácie. O týždeň sa mal dostaviť na kontrolu.

Brind´Amour prišiel domov a ľahol si spať. Usúdil, že vyšetrovanie môže takých osem hodín počkať. Za ten čas sa chystal dospať to, čo minulú noc zameškal.

Zaspal rýchlo.

Keď sa zobudil, postupoval ako každé ráno. Pripravil si kávu a nejaké raňajky. Sadol si k počítaču. V miestnosti bolo prítmie, akurát monitor svietil na modro. Brind´Amour si upil z kávy a začal preverovaním všetkého, čo sa minulú noc stalo. Prezrel dráhu letu, čas, rýchlosť, skontroloval, či by bol naozaj spustený poplach a aké záznamy existujú o záhadnej lodi, ktorú v tú noc videli na obrazovke. Neočakával, že v záznamoch z minulej noci objaví niečo prevratné. Bolo to veľmi málo pravdepodobné, už len preto, že si ich predtým pozeral aj kapitán Braxton. A určite nie raz. Ako ho Brind´Amour poznal táto záležitosť mu určite nedá spať.

Keďže v lodných záznamoch nič nenašiel rozhodol sa pohľadať niečo o tejto oblasti vesmíru na Galaktickej sieti. Taktiež neúspešne. Počítáč nenašiel jediný odkaz ani na túto časť Galaxie ani na nič podobné. Potom si prečítal niekoľko článkov o "zastavení času" na stránkoch rôznych vedeckých inštitúcií, ktoré v značnej miere sídlili na Leikipose. Nedozvedel sa v nich nič nové a tak to skúsil inak.

Rozhodol sa preveriť úplne všetko, čo sa minulú noc stalo, počnúc chodom motorov cez množstvo spotrebovanej energie až po činnosť každého jedného člena posádky. V častiach o motoroch a energií, či rýchlosti nenašiel nič neobvyklé. Malé výkyvy, ktoré mohli byť spôsobené aj používaním relaxroomu. Nič zaujímavé nenašiel ani medzi radovými členmi posádky. Väčšina z nich spala, niektorí dokonca nie vo svojej kajute - táto časť Brind´Amour výnimočne zaujala a nielen preto, že išlo o disciplinárne priestupky. Pri preverovaní dôstojníkov a ostatných významných členov velenia či výskumu sa zameral aj na také veci, ktoré by mu nebyť jeho komandérskeho odznaku, neboli dovolené. Pravdou zostáva, že ani komandérsky odznak ho neoprávňuje kontrolovať poštu svojej posádky ( a už vôbec nie kódovanú ), no jeho možnosti na lodi boli takmer neobmedzené. No a toto malé porušenie pravidiel ho priviedlo na stopu...

"To je zaujímavé." hundral si Brind´Amour pre seba a snažil sa dostať cez ochranu, ktorou bola táto správa zabezpečená. Konečne sa mu ju podarilo otvoriť. Bola nezrozumiteľná, určite bola kódovaná, pretože jazyk, v ktorom bola písaná mu vôbec nebol známy. Počítaču trvalo niekoľko minút kým prišiel na kľúč - rozlúštiť zašifrovanú správu Leikipanov bolo naozaj obtiažne, no na druhej strane v celej galaxií neeexistoval kód, ktorý by počítač skôr či neskôr nerozlúštil. Takže ich význam sa pomaly, ale isto strácal.

Ďalšou prekážkou bolo, že správa bolo písaná v jazyku Leikipanov, čo už však ani zdaleka nebol pre počítač taký problém ako šifra. V priebehu sekundy mal Brind´Amour správu preloženu v štandardnej angličtine: "Už je to tu."

Skutočnosť, že správa bola odoslaná o 2:10, to znamená šesť minút pred onou udalosťou, ho priviedla na myšlienku, že Eritotelet s tým musí mať niečo spoločné. Nevedel však, čo s tým bude robiť. Nemohol prísť za Eritelom a povedať mu, že vie o čo ide ( už len preto, že to nebola pravda ). Určite by ho vysmial a pobral sa preč s výrazom, ktorý hovorí "načo sa ja stým Pozemšťanom vôbec zahadzujem." Okrem toho, keby mu to chcel povedať urobil by tak ešte noc predtým a neuvrhol by loď a celú jej posádku do vážneho nebezpečenstva.

Brind´Amour sa rozhodol, že bude sledovať každý jeho krok a zistí, čo plánuje.

Bohužiaľ Brind´Amour si to predstavoval ako "ekológovia útek zo Zeme". Čoskoro zistil, že Eritoteles sa k onej záležitosti nemá vôbec žiadnu potrebu vracať. Nevykonal nič, čo by nasvedčovalo tomu, že v niečom "ide". Celé dni iba sedel vo svojej kajute, pracoval na svojom filozofickom diele, dokonca ani vláde neposielal žiadne správy. Z kajuty vychádzal iba sporadicky aj to zakaždým iba na návštevu k Otcovi Masonovi, kde sedeli pri pohári dobrého vína a diskutovali na témy ako "vyššia moc", "posmrtný život" a "Boh v živote živej bytosti". Brind´Amour sa teda rozhodol ísť za Otcom Masonom - duchovným vodcom výpravy, ale aj psychológom a mužov pre styk s novými civilizáciami.

Brind´Amour sa vybral zo svojej kajuty "zhodou okolností" práve vtedy, keď sa Eritoteles pobral na večeru ( čo bolo naozaj nezvyčajne, aby tento Leikipan jedol mimo svojej kajuty ). Brind´Amour si to uvedomoval a preto to nemohol nechať iba tak. Na jeho veľké sklamanie sa však znova nič zaujímavé neudialo. Eritotelet sa v pokoji najedol a vrátil sa. Brind´Amour ho sledoval, no keď pochopil, že ide do svojej kajuty, odbočil a zamieril k Otcovi Masonovi. Bol už skoro tam, vyšiel spoza rohu, keď sa pred ním objavil Eritotelet:

"Sledujete ma, pán Bind´Amour." povedal Laikipan pokojne.

"Nesledujem."odvetil Brind´Amour a snažil sa vyzerať nemenej pokojne, aj keď vedel, že to nie je pravda. Celý jeho plán sa začal rúcať ako domček z karát. Eritotelet ho odhalil.

"Nemusíte mi klamať, viem všetko."

"Odkiaľ?"

"Nie je tažké si to domyslieť. Pred týždňom sa vám na mostíku prihodila, povedzme, čudná udalosť. Neviete si ju vysvetliť. Viete, čo ste prežili, no nemáte žiadne dôkazy. Kapitán všetko zvalí na halucinogénny plyn, dá vám dva týždne voľno, počas ktorých máte túto nepríjemnú záležitosť vyšetriť. Je jasné, že nejde o natrén, pretože ak by naozaj išlo tak nebezpečný plyn, vyžiadalo by si to dôkladnejšiu kontrolu a opravu vetracieho systému a nie len krátke nahliadnutie do vetracej šachty. Bolo to divadlo. Na druhý deň sa mi niekto hrabal v mojej pošte a dokonca sa mu podarilo dostať cez najvyšší stupeň ochrany. Na to majú možnosti iba traja ľudia na lodi, aj keď na to nemajú právo. Vy, kapitán Braxton a komandér Falco. Falca by som hneď vylúčil, pretože do prípadu nie je nijakým spôsobom zapojený. Kapitán to tiež nemohol byť, v tom čase mal totižto službu na mostíku a odtiaľ by sa mu to nepodarilo. Je tam priveľa zvedavých očí. Takže ostávate vy. Keď ste sa už dostal cez ochranný software, rozlúštiť kód musela byť hračka. O preložení správy do vášho jazyka ani nehovorím. Zistili ste, že niečo malo v tú noc prísť, a aj prišlo. Už o šesť minút. Tým pádom som sa stal hlavným podozrivým a vy ste ma začali sledovať, o čom svedčí zvýšený výskyt vašej osoby v mojej blízkosti. Za posledný týždeň sme sa "náhodou" na chodbe stretli viackrát ako za celý rok, čo tu spolu slúžime. Bytosť nemusí mať IQ 306, aby si niečo také domyslela, čo poviete?"

"Uvrhli ste celú loď do nebezpečenstva, čo nie je prejavom inteligencie."

"Žiadne nebezpečenstvo nám nehrozilo."

"A čo to teda bolo?"

"Šangri - La. Boh. Nazvite to ako chcete."

"Prosím?"

"Vyššia forma života. Najvyššia forma života v celom vesmíre. Ubezpečujem vás, že žiadne nebezpečenstvo mne ani vám ani nikomu na tejto lodi nehrozilo. Oni nemajú také úbohe barbarské pohnútky niekomu ublížovať. Stretnutím s nimi môžete iba získať, nie stratiť."

"Čo ste získal vy?"

"To je moja osobná vec."

"A čo som získal ja?"

"Jedného dňa to pochopíte. Ten čas čoskoro nadíde. Prežijete veci, o ktorých sa vám v živote ani nesnívalo."