|
|
 |
diskusia |
|
Filmy / Seriály | |
Cesta cez Žiarosvit
Venované skutočnému Žiarosvitu, za všetko, čo mi dal, všetkým, čo nosia lampáše a najmä tým, čo potrebujú ich svetlo.
jurinko (11.02.2010)
Velmi prijemna rozpravka. V podstate nemam co vytknut (mozno sa len opytam, preco si nenazvala Osudne zrkadlo a Vezne namestie napr. Zrkadlom osudu a Namestim Pod Vezou, zdalo sa mi to trocha kostrbate. Ale to je len taky pocit..). Z pohladu dospeleho cloveka mi vsak trocha vadi to posolstvo, zobrazit Cas ako Zlo. Mat deti, tak by som im asi povedal, ze cas sam osebe je neutralny, je len na nas, ci ho naplnime dobrom alebo zlom. Ale mozno som to len nie celkom presne pochopil. Kazdopadne velmi prijemna rozpravka. Dal som 9

YaYa (13.02.2010)
Vďaka, som rada, že sa to aspoň niekomu podarilo prečítať :)
K tej myšlienke, áno, dá sa to chápať aj tak. Mne však možno ani tak nešlo o nejakú polarizáciu, či je čas dobrý alebo zlý, ale skôr, akým sa niekedy javí... Tak ako za Žiarosvitom sa skrýva skutočné mesto, príbeh tiež vyšiel zo skutočnej situácie, keď sa niečo pekné náhle skončilo... A s niečím podobným sa niekedy ťažšie zmieri, až kým si človek neuvedomí, že nech už musí ísť ďalej ktorýmkoľvek smerom, niečo v ňom ostalo... Niečo, čo ho už nikdy neopustí, nech bude akokoľvek ďaleko :)

Fenek (18.02.2010)
Veľmi pekné. Dokonca si v tom každý môže nájsť svoj kúsok. Samozrejme, chyby sa nájdu vždy a všade (napr. v mojom pravopise). Ale páčilo sa mi za 10.

Simcsa (19.02.2010)
Páčil sa mi príbeh. Bolo to veľmi dobre vymyslené a chcelo to veľa fantázie. Ale po pravde niektoré časti sa mi nezdali úplne nadväzujúce... Asi polovicu príbehu si písala z pohľadu Martina a potom si zrazu preskočila na Džoraya. Neviem prečo, ale vadilo mi to.

Ash (12.03.2010)
Dobré, len miestami sa symbolickosť príliš prediera do prvého plánu. Keď prestane záležať na postavách, dejoch a veciach samých osebe, a jedná sa s nimi najmä ako so symbolmi, príbeh a jeho význam sa splošťuje. Veľa symbolických významov by radšej malo zostať nevypovedaných naplno, aby ich čitateľ vycítil, a nie prečítal.

|
|