Jedna sekunda
Toto bolo veľmi fajn! Ale možno je to aj tým, že to presne vyhovelo môjmu vkusu. A boh/motivačný rečník Gabriel bol len čerešničkou na torte. :) V strede a pri konci moje nadšenie trochu poľavilo, lebo príbehov adeptov na zmenu, aj keď pekne gradovali na sile, bolo veľa a pôsobilo to chvíľku repetitívne. Samotný záver sa mi už zdal mierne prekombinovaný a zidealizovaný (dokonca hlavný hrdina príhodne využil aj to, čoho sa chcel zbaviť ako nejaký samozvaný pomstiteľ skutkov, ktoré sa v podstate nestali) - ale to môže byť aj tým, že som očakávala, že hlavný hrdina Horváth vlastne prenechá svoju sekundu rockerovi. Mohol sa predsa vrátiť vo svojom živote (iba pár minút) a prekaziť rockerovi to, aby zmenil ten svoj život. Či? :D Ale dobré to bolo aj tak, zaujímavé myšlienky a relativita ľudskej spokojnosti, to môže byť. :)
14.01.2021 20:41:42

V zime maky nekvitnú
Prvý odsek sa mi páčil a dokonca veľmi. Navodil dobrú atmosféru slovanskej fantasy, a to aj napriek tomu, že ma tak veľký blok textu sprvu takmer odradil od čítania. :D Záver bol trochu sklamaním, ale vôbec ma neprekvapil - skôr som také niečo očakávala, lebo bohyňa vlastne nikdy celkom nedodržala to, čo sľúbila a vždy tam boli aspoň tri "ale". Bolo to len také logické vyústenie príbehu, povedala by som. Čo sa technických záležitostí týka, vadila mi záľaha prídavných mien a čiarok navyše (najmä v prvej polovici textu). Aj keď ja zrovna nepatrím medzi ľudí, ktorí na tomto pravidle (nepoužívať prívlastky) lipnú, práve naopak, myslím si, že nejaké tie prídavné mená sú v texte potrebné a netreba ich hádzať do koša, napríklad hneď prvá veta: Dvojhlavý, jaskynný medveď mával čiernymi, chlpatými krídlami a ceril dlhé zuby na obrneného bojovníka. ma fakt skoro dorazila. :) Inak čo sa týka príbehu (aj formy) to podľa mňa bolo veľmi ukecané. Použijem ďalšie "zaručené odporúčanie" - show, don''t tell. Jednoducho celá zápletka, dej aj vysvetľovanie sa odohrá v dialógoch, navyše niekde (napr. pri rozhovore s Miladou) sa ti info opakuje. Potom z toho nejde potrebná emócia a znie to dosť komplikovane, keď postavy závažné informácie odverklíkujú, čo je škoda, lebo nápad s kliatbou a všetky rodinné väzby boli vymyslené dobre. Pripomenulo mi to trochu seriály s obmedzeným rozpočtom, kde nie je finančný priestor na flashbacky ani ďalšie lokácie, nehovoriac o kostýmoch, a tak si radšej všetko postavy len povedia ako hovoriace hlavy. Ale papier znesie hocičo, takže do budúcnosti sa určite netreba báť vysokorozpočtových poviedok. :)
14.01.2021 20:16:14

Pandemický svet bez dvojky.
Pekná rozprávočka! :) A to patrím do klubu Matematika nie! :D (dodnes sa mi sníva, že som stále na strednej a ideme písať neohlásenú písomku :D). Trochu mi tam logicky nesedel ten Kvázi, lebo aj keď bol druhorodený, tak trpaslíci boli napokon traja a ak by jeden zmizol, potom by zostali len dvaja. No a to by sa nedalo, keďže dvojka by zo sveta zmizla. Ale Schrodingerova mačka je moja obľúbená, nech sa vyskytne kdekoľvek, takže týmto si mi zase udrela na tú správnu strunu. Inak som chcela napísať, že ma spočiatku rušili opakujúce sa slová a tie odseky, kde sa strácala priama reč, ale keď to bolo napísané na počkanie, tak už poviem len to, že klobúk dole. :)
14.01.2021 19:31:42

Ptolemaios XR4003 - Plavba proti osudu
Možno by sa teraz hodilo, aby som niečo zacitovala a tým presne vystihla to, že som pochopila pointu a ešte by som aj rozvila tvoje myšlienky. Ale bohužiaľ na toto ja nemám. :D Je to úplne mimo moju šálku kávy, ale aj napriek tomu: Vynikajúca atmosféra, presne som si to vedela predstaviť na filmovom plátne - tá osamelosť, nekonečnosť vesmíru, do toho klasická hudba a podobné veci. Super! A pointu viac menej tuším, ale nie som si istá :) (áno, aj po tvojom dovysvetlení v komentároch :D), čo uberá finálnemu efektu na údernosti. Každopádne, napísané je to výborne, ale bolo to celé aj so všetkou filozofiou tak abstraktné, až mi na konci nezostala energia celé to pochopiť. Takže pokiaľ by si chcel osloviť aj čitateľov, ktorí tento žáner až tak neobľubujú, radím písať jasnejšie pointy. Ono nemusí sa to na konci vykvákať na plné ústa, len napísať tak, aby tam zostal ten "ahá!" efekt. Lebo premyslené to máš očividne to najmenšieho detailu, a o to je potom väčšia škoda, ak sa to neprederie k čitateľom. :)
14.01.2021 19:10:35

Zrodenie Morgana
Veľmi sa mi páčila časť, keď zrazu zistíme, že Materine oči sú červené a obrovské a ani jej ruka nie je veru ľudská! To bolo za mňa top a horor, ktorý som hľadala v prvej poviedke, som z tejto naopak cítila celkom jasne. :) Trochu je škoda, že to bol pre mňa aj ten najlepší úsek poviedky. Mám pocit, že napriek tomu, že svet, ktorý nám v poviedke približuješ, a ktorý je premyslený a originálny a väčšinou má vynikajúcu atmosféru, nezapôsobí napokon tak, ako by mohol. Z veľkej časti zrejme preto, lebo sa mi celý dej zdal trochu uponáhľaný. Krátke podkapitoly sú super, lebo príjemne členia text, ale ku koncu by sa ich hodilo možno predĺžiť a tým aj vygradovať napätie. Namiesto toho som mala trochu pocit, že na konci si rýchlo dopísal všetky vysvetlenia, ako to je celé vymyslené dejovo a aj čo sa sveta týka. (napríklad takéto vysvetlivky v zátvorkách ....ku ostatným telám (ktoré stratili esenciu).) Buď tam hrala úlohu časová tieseň alebo ti nevyšli znaky (čo sa mne stáva pomerne často :D), preto to bolo také narýchlo, ale výsledkom je, že som sa o Alojza vôbec nebála, vôbec som sa nestrachovala, či ho odhalia a aj napriek tomu, že sa prvýkrát v živote potuloval po tak desivom svete, som nepobadala, že by mu hrozilo nejaké iné nebezpečenstvo. A aj keď sa napokon stretne s pôvodkyňou všetkého, tá vlastne len pokrčí plecami, že ok, si výnimočný. Skrátka, kúštik by ho mohla predtým potrápiť. :) + tie logické chyby, čo spomínali ostatní. Ale napriek všetkému sa to čítalo veľmi dobre, udržalo ma to až do konca. (síce nie v napätí, ale minimálne vo zvedavosti :D)
14.01.2021 17:17:28