Kedysi v blízkej budúcnosti žila teta Rebecca (Eva Green - Kráľovstvo nebeské, Casino Royale), ktorá stretla lásku svojho života. Ujo Thomas (Matt Smith – Jedenásty Doktor, áno ten Doktor s veľkým D), tak sa volal, s ňou vyrastal na pobreží mora, keď ešte boli mladší ako vy, ale Rebecca musela odísť s rodičmi až do Japonska.


Nič netrvá večne a ani šťastie tety Rebeccy a uja Thomasa dlho netrvalo. Uja Thomas mal autonehodu a umrel. Teta Rebecca sa nevzdala, za pomoci veľkej čarodejky Genetiky privolala uja Thomasa späť. No ako to už v takýchto príbehoch býva - už od dôb Orfea a Euridiky - niečo sa posralo...


Určite všetci poznáte ten pocit, keď ste si predstavovali hrôzostrašné veci. Také to príjemné mrazenie na chrbte, zvieravý pocit v žalúdku a ešte lepší pocit, keď si uvedomíte, že sa vaša predstava nemôže naplniť. Tieto pocity ma prenasledovali počas celého filmu. Zápletka vyklonovať a vynosiť si svojho milenca, ktorá je viac menej realizovateľná už tejto dobe, rozvírila v mojej hlave spústu myšlienok, ako to dopadne a či je vôbec rozumné takto sa hrať na B/boha. Keď som vo vlastnej hlave nenašiel odpovede a kameraman odviedol moju pozornosť na divokú krajinu ostrovov kdesi v Atlantiku, režisér priviedol do príbehu ďalšiu zápletku v podobe morálnych susediek, či matky už mŕtveho Thomasa.

Celý film (111 min.) zbehol veľmi rýchlo, hoc má iba jednoduchú zápletku.

Z remeselného hľadiska mu nemám čo vytknúť, kamera je úchvatná, herci presvedčiví, Eva Green krásna, Matt Smith šarmantný, scenár a dialógy uveriteľné. Iba jedna jediná vec mi prekážala, film prinášal viac otázok ako odpovedí... ale to nie je ani tak jeho chyba, skôr jeho vlastnosť.


Tí čo očakávajú divokú akciu, filmové triky a zložitý dej budú určite sklamaní. Tým ostatným by sa však film mohol páčiť. Je to úplne iný druh filmu, než tie, ktoré sa tu obvykle spomínajú, v svoje podstate je to však najrýdzejšie Sci-fi, aké som tohto roku videl.

Lono (Womb) vznikol v nemecko-maďarsko-francúzskej koprodukcii v roku 2010 a na Slovensku bol uvádzaný v rámci Febio Fest 2012.