O Avatarovi sa hovorilo už poriadne dlho a poriadne dlho sa na ňom tiež pracovalo. Hovorilo sa o prelomovom 3D filme o kombinácii živých a animovaných charakterov, o epickom príbehu, o strete človeka s mimozemskou civilizáciou. Podľa týchto informácii som sa tešil na nové veľkolepé scifi, na ktoré sa budem pozerať s otvorenými ústami podobne ako kedysi dávno na Cameronových Votrelcov, Terminátorov či Priepasť. A nakoniec sa tak aj stalo, avšak z úpne iného dôvodu. Z kina som odchádzal v nemom úžase nad nevýslovne premrhanou šancou a filmovým sklamaním desaťročia.

Ani v tej najhoršej nočnej more sa mi nesnívalo, že na filme od môjho filmového poloboha prezývam dve tretiny času. Zápletka je stupídna a čiernobiela akoby ju písalo decko na základnej škole. Zlý generál, chamtivá korporácia, idealistický vedci a tí najdobroprajnejší domorodci aký kedy existovali. Toto snáď Cameron nemôže myslieť vážne. Buď sa na ňom už prejavuje starecká demencia, alebo dal ten scenár napísať svojej vnučke, inak si tú scénaristickú naivitu a prostoduchosť neviem vysvetliť.

Po formálnej stránke je film bezchybný, ako je už u Camerona zvykom, problém je však v tom, že napriek technickej dokonalosti, efektom a úžasnému farebnému svetu celý film pôsobí chladne a to sa týka aj vzťahov, ktoré sú podané skratkovito, bez väčšej hĺbky. Tá prázdnota je do očí bijúca a vizuálne orgie, ktoré ju majú vyplniť a vytvoriť ten najkrajší, najharmonickejší svet aký kedy existoval, sa vďaka svojej prehnanej nablýskavosti tiež akosi míňajú účinkom. Rozprávková príroda vás svojou krásou síce uchváti, ale pocitu, že sa pozeráte na umelý, sterilný svet sa aj tak nezbavíte.

Po technickej stránke je Avatar samozrejme špička, ale je to skutočne taká revolúcia? Určite nie. Evolúcia možno, už osvedčené postupy sú to dovedené k dokonalosti a napumpovanie miliónmi je poznať. Terabajty dát sa sypú z každého záberu, ale v podstate je to len to čo už pred niekoľkými rokmi dokázala Weta pri Glumovi, len niekoľkokrát rozmnožené a s modrými textúrami.

Cameron chcel asi hrať na citlivú strunu akéhosi pokánia Američanov nad dávnou kolonizáciou Indiánov. Koho to ale preboha dnes zaujíma? Možno v Amerike to funguje a ľudia trasúci sa rozkošou nad ich neexistujúcov vinou spievajú na film oslavné ódy. Možno niekoho dokáže zaujať stokrát videná banálna zápletka o zlom chamtivom bielom mužovi, ktorý chce vyhladiť dobroprajných domorodcov, ale u mňa zlyháva na celej čiare.

Áno, sú tu aj svetlé momenty. Keď sa rozbehne akcia a objaví sa starý dobrý Cameron vo svojom military štýle, tak vycibrenom a dokonalom, zrazu sa film rozbehne nevídaným tempom. Rakety a ťažké kalibre lietajú vzduchom a starých scifi maniakov odkojených na Votrelcoch a Arnoldovom rotačáku hreje pri srdci, aspoň na chvíľu. Čo ale z toho, keď sú tieto svetlé momenty len zábleskami v temnote.

Viem, že je z tejto mojej recenzie cítiť veľké sklamanie a uvedomujem si, že nie je príliš objektívna. Je skôr písaná pre ľudí mojej krvnej skupiny. Pre tých, ktorí z kina odchádzali v podobnom rozpoložení ako ja. Mainstreamový divák filmom sklamaný asi nebude, dostane všetko po čom mu srdce ráči. Cameron vie ako na diváka zapôsobiť. Dokázal to vo všetkých svojich filmoch a dokázal to aj tu. Zašiel však za hranicu, ktorú už old shool fanúšikovia ako som ja tolerovať nemôžu. Za tie peniaze mohol natočiť veľkolepú scifi, desať krát lepšiu a epickejšiu ako Hviezdne vojny no namiesto toho natočil príbeh o šmouloch s pol-miliardovým rozpočtom.

Na záver len osobný odkaz: Jim, vždy som hltal všetky tvoje filmy od A do Z, Votrelcov a oboch Terminátorov som videl minimálne 20x, Priepasť bol neskutočný zážitok, Pravdivé lži komédia ako žiadna iná a dokonca aj ten Titanic ma chytil za srdce, ale toto ... prečo si mi to len urobil...