Ulov si svoju kočku PNP 25.10.2014

Nie dosť zrýmovaná rozprávka o nočnej poľovačke. Z nedostatku času. Tak buďte zhovievavý, prosím.
Filmová história scifi
Ulov si svoju kočku
Nočná obloha temná, pod ňou štvanica besná.
Dievčina lesom beží, stromy jej z cesty uhýbajú.
Vlčím tesákom ujsť chce. Beštie ju už dobiehajú.
Krok a skok krivý jarok kruto zradí.
K zemi tam padne, nešťastná.
Krv strieka z bielych nožiek,
papule vlčie slabá, malá, márne odtíska.
V tom čierny rytier z neba spadne.
Kosti praskajú. Koža sa trhá.
Srsť ťahaná a driapaná narieka.
Vrčanie tíchne.
Stiahnuté chvosty, hanba, už sú preč.
Ale dielo i tak už dokonané je.
Priveľa rán, priveľa škody na bielej koži všade.
Dievčina vzdychne. „Ďakujem Ti, môj Pane!
Aspoň umriem v priateľskom náručí.
A moje telo bude riadne pochované.
V žalúdkoch hnusných zverov neskončí.
Aká to škoda, že nedorazil si skoršie, chvíľu.
Ó, ako veľmi chcela by som žiť.
Mladosťou kypela som, teraz len uzly čriev už zo mňa kypia.
Smrťou už páchnem všade, kde dosiahli ma tesáky.
Keby si ma len mohol spasiť, Pane. Keby si mal pri sebe živej vody kvapiek pár.
Keby si bol i upír, a život nemŕtvy by si mi dal.
Tvojou by som sa stala, bez výhrad ,i krutého ťa milovala.
Ó, ako veľmi chcela by som žiť!“
„Neboj sa, milá“, vraví zrazu on. Čierna ho halí stále,
ale koža jeho biela a tesáky ešte belšie žiaria mu.
„Keď po živote toľko prahneš, ži!“
Čierna krv z čiernej tmy do úst sa dievčine leje a ona pije, pije.
Telo jej hojí sa razom, rana za ranou zatvára ústa bez vzdychu.
Biela ostane, belšia ako on, jej Pán.
A ďakuje mu, v očiach láska. I keď je škaredý a krivý, jak odhalí jej jej novo vyzískaný orlí zrak.
Predsa jej život dal. Ako len nemohla by ho milovať.
„Tu počkaj, milá.“ Nežne ju do trávy zloží a vysvetľuje.
„Donesiem ti odev, obliecť si ťa musím. My, upíri, musíme nenápadne žiť.
I keď sme mocní, musíme sa ľuďom vedieť skryť.
Ukry sa do lístia a čakaj ma. Len chvíľu budem preč, milená.“
Čierny Pán na kraj lesa rýchlosťou blesku presunie sa.
Tam svorka čaká, s odevom krásnym pre krásnu novú paniu.
„Dobrý ste boli, vlčkovia moji. Odmena veru Vás neminie.
S takou fasádou len ťažko by som prišiel k nádhernej dievčine.
A táto nová, ktorú ste mi nahnali, tá milá milená,
Je pre mňa ako stvorená."

Monika Kandriková

Monika Kandriková
Čo ma nezabije nech rýchlo utečie! :D :D

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Pekne :-D Veľmi pekne zamotané, len škoda toho rýmovania :-P Nuž, ale na konci som sa zasmial a to je dobré. Za 7 u mňa :-)
25.10.2014
Kr4b
U mna 9 a rymovania, hoci nie celkom podareneho, vobec nie je skoda. Super. Standing ovations. Ale je tu jedna vec... Tie uzly criev... To je hodne cerveny humor :-D :-D
26.10.2014
Monika Kandriková
Ahojte. Vrcholný adrenalín sa podpísal na pravopisnej chybovosti tejto mojej poviedky, mala som na jej spracovanie sotva 40 minút. Ale videla som možnosť zareagovať na obidve témy, na lov i posledné želanie, to som si jednoducho nemohla nechať ujsť. :D :D Ďakujem za všetky hodnotenia a teším sa do nabudúce.
27.10.2014
Zemoneo
Dal som 9. Za 40 minút fakt klobúk dolu :) Byť tebou tak by som si za to ešte niekedy sadol a upravil rýmovačky a tak. Mohlo by to byť veľmi zaujímavé. Inak si ma inšpirovala :D dnes som si cestou zo školy rozprával v hlave príbehy v rýmoch :) Možno nabudúce skúsim tiež
27.10.2014
Monika Kandriková
Nuž, ona si táto poviedka, dopracovaná a opravená, určite nájde pekné miesto u mňa na poviedkovej stránke. Nebude to dlho trvať a bude sa dať nájsť pod majákom alebo pod reflektorom tu: http://kandrikova.skfan.net/ Ďakujem. :D A rýmuj, je to sranda. :D
27.10.2014
Kr4b
1
08.11.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.