Ostrov

PnP
Podporte scifi.sk
Atam'U bola prekvapená. Už celé mesiace, či vlastne skôr roky, počúvala historky o mieste, kde ju práve vysadili. Podľa Zákona o tom nesmel nik hovoriť, to však neodradilo deti, aby si vymýšľali tie najdivokejšie príbehy o Ostrove dospievania.
Podľa jedných na ňom mala bojovať s obrovitánskymi Chau'jaermi, ktoré sa na prvý pohľad skladali zo samých zubov. Podľa iných zase mala čeliť svojim najhorším nočným desom, ktoré sa tu mali zhmotniť. A bláznivý starec Ta'kau jej včera povedal, že tu zomrie a opäť sa zrodí, už ale ako právoplatná žena.
Nič z toho sa však nestalo. Nevyskočili na ňu žiadne monštrá ani desy. Vôkol nej stál bezpočet sôch, prastarých a mĺkvych. Akiste nimi bol pokrytý celý ostrov, keďže stáli, tie najstaršie ležali na zemi. To však nevidela. Všetko bolo totižto zahalené v nebeskej hmle, ktorá mala farbu ružovej a modrej. Cítila, ako sa na ňu lepí, taká bola hustá. Chvíľu rozmýšľala, čo by sa asi stoli, keby sa pokúsi kúsok si z nej odhryznúť.
Než na to však nabrala odvahu, z diaľky počula zvuk. Nevedela kto, alebo čo ten zvuky vydáva, znelo to ako volanie aj kričanie v jednom.
"Haló?" nesmelo povedala, odpoveď však neprišla. Spomenula si však na slová, ktoré jej matka zašepkala tesne predtým, ako spustila svoj čln na vodu.
"Ničoho sa neboj. Riaď sa inštinktami, a všetko dobre dopadne."
"Vďaka za radu, mami," zašomrala, a vydala sa vpred.
×××
Dievča nevedelo, koľko sa už túlala medzi sochami. Navyše mala pocit, že ku neznámemu zvuku sa nepriblížila ani o siahu, stále znel ďaleko a slabo. Keď však nakukla za najbližšiu polorozpadmutú sochu, na zemi uvidela niečo, čo ju prekvapilo. Ležalo tam niekoľko predmetov.
Bola tam varecha, kus látky, bylinka, ktorá tíšila bolesť, tesárska sekerka a hlinená tabuľka, popísaná zvláštnymi symbolmi.
"Hm, zamyslene povedala, prezerajúc si všetky veci. Každý z nich zobrala do ruky a prezrela si ho. Najviac ju však priťahovala tabuľka, ktorá jej padla do ruky ako uliata, znaky na nej však nedokázala rozlúštiť. Marilo sa jej, že podobné mal na svojej hlave vytetované ich šaman, prastarý a múdry muž, ktorého však už niekoľko novov obchádzala Smrť.
"Netuším, na čo slúžiš, ale snáď mi pomôžeš," povedala. Len čo vypustila tie slová z úst, hmla sa rozplynula. Pred sebou zbadala hlúčik postáv, ktoré ku nej pomaly vykračovali. Všetky boli zahalené v dlhých, pestrofarebných plášťoch.
"Kto ste?" zakričala prekvapená. Udivená bola aj z toho, aký pevný mala zrazu hlas. Keby ich zbadala hneď, ako vstúpila na ostrov, zaiste by sa rozbehla preč. Teraz jej však intuícia našepkávala, aby sa nebála, a vykročila ku nim.
×××
"Dobrého zdravia vám želám. Môžem sa spýtať, kto ste, a čo tu robíte? Ja by som tu mala splniť skúšku dospelosti. Nepovedali mi, že tu bude ešte niekto iný."
Postavy neodvetili hneď. Miesto toho sa začali pošepky medzi sebou rozprávať.
Nakoniec ku nej pristúpila postava, ktorej plášť bol ešte viacej krikľavý, ako ostatných.
"Ty naozaj nevieš, kto sme?" spýtal sa, v hlase sa mu miešal údiv a mierny hnev.
Atam'U pokrútila hlavou.
Postava znechutene odpľula na zem, a otočila sa ku zvyšným neznámym.
"Hovoril som vám, že ten trpák sa na tú úlohu nehodí!"
"A kto to mal vedieť? Veď si sám pamätáš, že sa rozhodol presne tak, ako ona," odvetila mu jedna z postáv.
"Hej, lebo vtedy bol opitý ako riť! Pálenka z neho razila na sto honov. Ale čo už, dlho nám slúžiť nebude."
"O kom to hovoríte?" spýtala sa Atam'U
"O vašom trkvasovi šamanovi. Povedali sme mu, aby vás naučil všetkémi. Evidentne sa to ale minulo účinkom. Ktovie, či si vôbec pamätá, že tu bol. Čo už, beztak nám dlho slúžiť nebude, takže na tom až tak nezáleží. Jeho miesto preberieš ty. Dúfam, že odvedieš lepšiu prácu."
Atam'U bola z tej správy zaskočená.
"Ja? Ale veď ja neviem nič o šamanstve, rituáloch, nič! Ako ho mám zastúpiť?"
"To vás ten debil ani len nenaučil čítať? Základy máš na tej tabuľke, zvyšok sa na teba nalepí po ceste. Počkaj, ukážem ti," povedal neznámy a pristúpil ku nej. Než stihla zareagovať, zľahka sa dotkol jej čela. Potom jej ukázal, aby sa pozrela na tabuľku.
Atam''U bola ohúrená. Znaky, ktoré jej predtým nedávali žiadny zmysel, teraz vedela dokonale prečítať.
"A-ako?" hlesla. Keď všam zdvihla hlavu, postavy boli preč, a ona stála osamote pri pobreží, len v spoločnosti svojho člnu.
"Asi je už čas na návrat."
×××
"Kde si bola tak dlho? Obvykle sú všetci nazad za deň!
"Neboj sa mami, všetko he v poriadku."
"V to dúfam," starostlivo si ju premerala mama.
"Stalo sa medzitým niečo, ako som bola preč?"
"Šaman zomrel. Smrtka si ho konečne zobrala. Ktovie, kto nastúpi na jeho miesto.
Atam'U ju jej bez slova ukázala hlinenú tabuľku, na perách mala jemný úsmev.
"No pekne. Vnúčat sa teda asi nedočkám," sklamane povedala jej mama, po chvíli však len pokrčila plecami. "No čo už, keď to tak bohovia chcú, budeš im slúžiť. Ale nie, že mi urobíš hanbu!"
Atam'U len prevrátila očami.

Veles

Veles
Fear is ever-changing and evolving

Diskusia

Lucika
V pohode čítanie, nejaké chybičky tam boli :) ale zaujímalo by ma, prečo si vybrali práve ju? A koniec pobavil :D
25.11.2023
Veles
Tie chybičky som teraz nekontroloval, zase som v práci, tak som nemal čas :D A prečo práve ona? Jednoducho povedané, "So the story could happened." :D Keby som mal viac času tak by som tam možno dal aj niečo z jej backstory, ale takto som nestíhal.
25.11.2023
Lucika
Jasne chápem :D skús to možno dakedy rozpísať, alebo použiť do niečoho :)
25.11.2023
BlackTom
Veľmi príjemne sa mi to čítalo, pripomenulo mi to (v tom najlepšom) knihu Darca!
25.11.2023
Ray Janonoff
V tej skúške mi chýbala zbraň, veď aká je šanca, že by si ju vybrala? Nejako by mi k tým neznámym sedelo, že majú jednu šablónu na všetkých.
Inak som z toho úvodu čakal väčšiu Velesovinu, že tam naozaj bude niečo strašné, ešte horšie, než sa hovorilo, aby ju vyskúšalo. Ale môže byť aj takto:)
26.11.2023
B.T. Niromwell
Veľmi pekne atmosferické, dobre sa to čítalo. Tým ale aký košatý mýtus si vymyslel, sa tam nahromadilo niekoľko otáznikov - kde sa vlastne toľko zdržala, že jej mama vyčíta, že tam bola viac ako deň, keď sa s tými postavami rozprávala asi pol minúty? Prečo postavy vyčítajú šamanovi, že jej nepovedal, kto sú, keď podľa začiatku sa podľa Zákona o Ostrove dospievania nesmie hovoriť? A napokon, to, čo sa stane sa Ostrove dospievania asi nemá vôbec žiaden reálny dopad na život človeka, keďže vieme, že ten šaman neurobil vôbec nič z toho, na čo bol predurčený, tak to potom vedie k otázke - na čo to všetko? Aj keď možno hráš na trópu, že nie je dôležité, na čo bol človek predurčený, čo je veľmi super premisa, ak by si naozaj chcel túto PNP rozpísať do niečoho väčšieho, za mňa by osm šla presne do tohto námetu.
26.11.2023
Veles
Ray, tú zbraň som tam aj chcel dať, ale akosi som na ňu zabudol :D Dobré otázky BT, nad ktorými som sa ale moc nezamýšľal keď som to písal :) Možno to skúsim niekedy prepísať, aby to dávalo väčší zmysel, a aby som aj viac vecí vysvetlil.
26.11.2023
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.