Čo sa stalo v noci

Človek si niekedy nevie vybrať, čo je pre neho prvoradé...
Podporte scifi.sk
Konečne večer. Po desiatich hodinách som mal pred očami stále to isté. Aj keď som ich zatvoril, videl som tú úžasnú, geniálnu...špirálu DNA.
Odomkol som úzku skriňu. Z vrchnej poličky som zložil menšiu drevenú truhlicu. Bolo to už dávno, čo som do nej odložil zošit v tvrdej väzbe. Na moje prekvapenie sa kľúč od nej dal nájsť ľahko. Ani sa mi nechcelo uveriť, že je to už desať rokov, čo som sa vykašľal na svoje básne. No bolo to práve včas. Začal som žiť len nimi a prestal som sa venovať škole. Tak by ma určite nečakala kariéra génového inžiniera.
Ale každopádne, teraz už neštudujem. Tak by som sa mohol opäť pustiť do písania poézie. Myslím, že som v tom nebol najhorší.
Otváram teda zošit a hľadám poslednú zapísanú stranu. Nie je však na začiatku zošita, ako som si myslel. Pozriem sa na úplne poslednú stranu. Zošit je zapísaný celý. Tak som si nový ani nestihol založil. Už mi to aj vypadlo. Pre dnešok som sa radšej vrátil k svojim výskumom. Cez noc som skoro vôbec nespal.
Hneď na druhý deň som si kúpil nový zošit. Mal som čas, kvantum veršov v hlave, chcel som ich dať na papier.
Akosi to však nešlo. Pritom to ani nebolo nasilu. Začali mi tŕpnuť prsty, ako vždy, keď mám k niečomu odpor. Novozaložený zošit teda dnes opäť skončil odložený. A zase som pri svojom výskume, tak ako každý iný deň. Ale nevadí mi to. Nasledujúcu noc som spal vynikajúco.
"Dobré ráno, Kevin, už máte svojho hybrida ?" pozdravil ma vrátnik na druhý deň. Ak tento suchý vtip nehovoril každý deň, tak potom ešte nikdy. Celkom príjemný chlapík. Zabudol som, ako sa volá, je to niečo na "M". Sem tam sa cestou domov za ním zastavím a prehodíme pár slov. I keď priveľmi nerozumie mojej práci, snaží sa.
Vyšiel som po schodoch. Na oddelení ešte nikto nebol. Neviem, ako môžu tí ľudia tak dlho spať. Sadol som si za počítač a začal som pracovať. Nemyslím si, že to čo tu robíme je zlé. Neuskutočňujeme genetické manipulácie na ľuďoch, ale zisťujeme potenciál. Dnes som si povedal, že si spravím na obed prestávku, ale nenašiel som si na to voľnú chvíľu. Nevadí, pokročil som vo výskume. Opäť večer, únava.
Prišiel som domov. Od únavy som sa zvalil na posteľ a bolo mi jedno, že som nechal zažaté. Moja noc bez snov. Ráno som sa zobudil. Izbu osvetľovalo len svetlo, prechádzajúce cez roztiahnuté závesy. Až priveľa svetla. Nepočul som budík.
Netuším, ako som to stihol, ale už za tridsať minút som vbehol do lesknúcej sa budovy s nápisom WEST-GEN. Letmo som zamával vrátnikovi. Teraz ma napadlo, že sa volá Mark. V labáku boli dnes pre zmenu všetci. Samozrejme, ich pohľady smerovali ku mne. "No konečne ! Pán Hobbs, ste tu vždy včas, ale nie keď vás potrebujeme," to bol môj priamy nadriadený. Nebol práve najmilší, ale moju prácu si vážil. "Včera ste urobili dobrú prácu, ale má to malý problém," zložil si okuliare a zvážnel, "ak by toto bol dokonalý človek, zomrel by v troch rokoch."
Nasledovala užitočná poznámka o tom, že keď raz budeme manipulovať s genetickým kódom, tak by sa naše "výtvory" mali dožiť aspoň strednej školy.
Boh sa však svojich autorských práv nevzdáva tak ľahko. Keď zmeníte napr. farbu očí, alebo vlasov, môže sa to vykompenzovať niekde, kde by ste to ani nečakali. My sme urobili omnoho väčšie modifikácie, náš človek by napríklad dokázal dýchať znečistený vzduch, bol by odolný voči mnohým drogám. A kompenzácia sa uplatnila do takej miery, že náš superčlovek by neprežil. Až do zotmenia sme sa snažil prísť na to, ako to napraviť. Márne. Dnes som potreboval vypnúť. Tak robím to, o čo som sa už pokúšal. Otváram skriňu, truhlicu, otváram nový zošit. Pozerám a nechápem. Prvé dve strany už boli zapísané. "Ale ako dočerta !" vykríkol som nahlas. Nemal som to kedy napísať.
Tentoraz som nezaspal vôbec. Bola to moja prvá prebdená noc od...odkedy ? Áno. Od toho času, keď som zavesil básne na klinec. Ponocovanie som neznášal, dokonca aj na Silvestra som radšej spal.
Nebolo mi jedno, že niekto bol v mojom byte a len tak si písal básne do môjho zošita.
Alebo som námesačný ? Nie, ja píšem lepšie ! Bolo asi pol jednej. Čítal som si tie bludy, nech ich už písal ktokoľvek :
"V odlúčení pravda je skrytá,
nehľadať ju je hriech
tak nehľadaj výhovorky
a možno obetuješ zrak,
ktorý by k hviezdam hľadel,
no získaš krídla,
ktoré k nim zamieria."
"Pekné blbosti !" opäť som nahlas uvažoval. I keď, vnuklo mi to myšlienku. Náš superčlovek ďaleko prevyšoval očakávania. Možno by stačilo rozdeliť niektoré vlastnosti na dve vetvy. Potom by už príroda našla spôsob, ako ich dať dokopy.
Vzal som kľúče od auta a odviezol sa až do práce. Nočný strážnik by tam mal
byť. Niekoľkokrát, keď som chodil do WEST-GENu až príliš skoro, videl som ho odchádzať. Áno, aj túto noc tu bol. Stačili mi dve hodiny v kancelárii a mal som to. Akoby som dokončil celoživotné dielo. Prejavila sa však únava. A to naplno. Aj keď som si mohol vydýchnuť, stres zo mňa neopadával.
Síce som to ešte nikdy neurobil, vybral som krabičku tabletiek, ktoré mi raz dal kolega. Boli len na predpis. Tak veľa som si ich však nedal. Pôjdem taxíkom. Kým začnú účinkovať, tak už budem doma. Chce to spánok.
Uložil som dáta a zhasol. Vtedy som začul výstrel. Zostal som nehybne stáť. V silnom svetle, ktoré prenikalo spod dverí, sa zjavili tiene. Skryl som sa za stôl a sedel som tam celý napätý. Na dvere som už nevidel, ale počul som ako sa otvorili. Snažil som sa nedýchať, ale nebol som úspešný. Pozrel som sa na presklennú stenu, na ktorej sa odrážalo svetlo z dverí a v nich silueta človeka. Tá chvíľa, keď sa nehýbala, bola večnosťou. Konečne sa dvere zatvorili. Odišiel. Pozbieral som odvahu a vstal som. Nebol som tam sám. Mieril na mňa človek, celý oblečený v čiernom. Ako mohol vojsť ?
"Prosím..." vydralo sa zo mňa roztraseným hlasom, no na prosenie o život som už nenabral odvahu.
"Dobrá práca," povedal muž, ktorý sa ma zrejme chystal zabiť. Vzal zo stola môj notebook.
"Verím, že budete naďalej písať poéziu," ironicky sa usmial "viete....ste veľmi zaujímavý človek. Dokážete výnimočné veci. Samozrejme, len ak je vaša snaha vyvážená naplnením vašich osobných cieľov. Popravde, vaša básnická tvorba ma nezaujíma. Je mi ukradnutá. Preto som musel oddeliť génia od básnika."
"To som akože písal... "
"Áno, vy," skočil mi do reči "vaše myšlienky som vám neukradol. Vlastne by ste mi mali byť vďačný za ten dar."
Nadýchol som sa, aby som položil ďalšiu otázku, no v tom neznámy muž stlačil spúšť. Bolesť ma zložila k zemi. Chytil som si krk na mieste, kde ma trafil. Mal som tam nejakú šípku. Zvíjal som sa. V agónii som videl odchádzať toho človeka. A než sa mi rozmazal pohľad, zaliala ma horúčava a pred sebou som uvidel oheň.

meteorman

meteorman

Diskusia

Kel Thuzad (Anonym)
1) Nie som si istý, či som to pochopil, ale ak áno tak:
2) posledná veta mi zničila dojem z celého predchádzajúceho textu. Ak hrdina zomrel, zaujíma ma prečo a odkiaľ rozpráva tento príbeh. Vôbec použiť ich formu rozprávania ak hrdina na konci umiera je dosť nešťastný krok.
3) Text sa mi zdal rozbitý a málo ucelený. Preskakoval z jedného pocitu na druhý a rozvinul najmenej tri témy hneď na začiatku a potom sa poriadne nevenoval ani jednej...
4) súvisí s predošlým bodom. Poviedka je príliš krátka. Nemáme vôbec priestor stotožniť sa s hrdinom, jeho motivácie iba tušíme. Nevedel som si poriadne predstaviť prostredie, v ktorom pracuje...teda vlastne vedel, ale genetické laboratórium je dosť atraktívne na to, aby sa z neho v texte dalo vyťažiť viac.
5) Všetko sa dialo akosi nahodile. Prišiel, odišiel stalo sa, nestalo sa...
Hrdina je strašne dvojrozmerný. S jeho "poetickým" problémom si mohol narábať oveľa viac. Keď našiel v zošite nové verše, len pokrútil hlavou a išiel spať?! Vôbec mi nepripadal ako človek, ale iba ako meno...
Väčšina týchto problémov by sa dala eliminovať jednoduchým predĺžením textu. Pripať zo desať normostrán. Trošku rozpracovať hrdinu, pridať mu pozadie, opísať svet, v ktorom pracuje a z jeho vnútorného knfliktu urobiť na konci grandiózne psychedelické finále... Vôbec, čo sa týka "vyvrcholenia" alebo "zvratu", zaváňal mi lacnosťou. Ale samotná podstata nápadu je v poriadku, len prevedenie je otrasné... Chce to upraviť dialóg a nepísať zbytočne "šokujúce" vety. Tiež by sa ľahko dalo pridať trochu napätia, ktoré tam nebolo cítiť a finále by tým nabralo na vážnosti. Ja osobne by som použil vnútorné pochybnosti hrdinu ako hlavného ťažného koňa.
Čo sa týka štylistiky, nie je bohvieaká, ale text je aspoň kultivovaný a na omnoho vyššej úrovni než úplný začiatočník (zatiaľ som sa nepozrel, či tu má autor uverejnené ešte niečo iné).
Takže asi tak...ale ja mám dosť divný vkus, takže ma možno netreba brať až tak vážne...:)
14.11.2005
Alexander Schneider
Zdielam pocity s Kel Thuzadom: dielo, aj ked na odbrej gramatickej urovni, posobi stylisticky dost stroho. To by samo na sebe nebolo zle, ved aj Annie Proulx ma podobny styl, ale v jej strohosti sa skryva tolko metafor a obrazov, ze je to prekvapujuce. Tu to ale chyba. Ja osobne som pointu nepochopil, aspon si myslim, ze nie uplne... Bol ten vyskumnik zaroven objektom vyskumu muza v ciernom? Rozdelenie cloveka na umelca a vedca... neviem, nezneje mi to ako dve vetvy nejakej vlastnosti, ale nech. Napad ako taky sa mi ale tiez pacil. Ohladom osoby rozpravaca: Kel Thuzad, nebral by som to tak vazne... nevieme, ci nejde o retrospektivu. Sipky sa tak casto na zabijanie nepouzivaju.
14.11.2005
Trin (Anonym)
Myslim, ze som totalne mimo, teda ak to niekto okrem mna pochopil, ale ja som v podstate prisla len tato, ze nezil svoj zivot a nakoniec on bol ten vyskum, ale kto? co? ako? preco? naozaj ani za mak netusim....Inak celkom slusne...Prosim o vysvetlenie:-))))
14.11.2005
meteorman
Dakujem za hodnotenie, toto bol moj prvy uverejneny pokus a obaval som sa, ze reakcia bude este horsia...Kel Thuzad : Dakujem za vsetky pripomienky. Verim, ze mi pomozu a zlepsim sa. Sano : ano, sipky sa casto na zabijanie nepouzivaju :) ...
Trin : Svoj zivot mozno zil, no nie v celku...a mal robit svoj vyskum, on nim byt nemal. Aspon vsak viem, ze sa to dalo aj takto pochopit :)...
Este raz, dik
14.11.2005
Kel Thuzad (Anonym)
Ak je to tvoj prvý tak je to dosť slušné...
Moja prvá poviedka obsahovala polstranové nepochopiteľné súvetia a čítať sa dala asi len na hubách...:)
14.11.2005
karolina (Anonym)
myslite si, ze je rozumne stale sa vyhovarat len na to, ze niekto napisal svoju PRVU poviedku? meteorman prepac, ze som si vybrala orave tvoju poviedku k polozeniu otazky, ale myslim to uplne vseobecne
14.11.2005
Alexander Schneider
ak je to pravda, tak podla mna to nie je vyhovorka... je totiz zaujimave vediet, na akej urovni autor zacina a pri porovnani s neskorsimi textami je vidno, ako daleko sa moze dostat... ci? co si myslis ty, karolina?
14.11.2005
Karo (Anonym)
Ano, v tom mas pravdu, ze je pekne porovnavat jednotlive pokroky autorov. Ale stale si myslim, ze sa uz prehana s "prvymi" poviedkami. Vo vela pripadoch sa stava, ze autor toto vyuziva naozaj ako vyhovorku. Je vyborne, ked niekto pise. Ked sa uz rozhodne tvorbu uverejnit, tak by si mal za svojimi textami stat a popripade vysvetlit preco to a to urobil tak ako urobil, ked to niekomu nie je jasne. Naozaj mi pripada, ze sa tu ludia schovavaju za prvu poviedku...
14.11.2005
meteorman (Anonym)
karolinka : suhlasim, to s prvymi poviedkami je dost zla vyhovorka. Snazil som sa reagovat na Kel Thuzad-ovu recnicku otazku ( zly napad ), ci tu mam aj viac poviedok. Schvalne som napisal "prvy UVEREJNENY pokus," ale to je jedno...Ospravedlnujem sa, ze som ta nahneval, z logickych dovodov to uz viac nenapisem. ( A ano priznavam sa, uz som klamar, predtym napisal asi 0,5 ineho textu...) :)
14.11.2005
adelaide (Anonym)
co ma z toho potom autor ked sa skryje za frazu "prva poviedka"? mate pocit, ze ho potom menej kritizuju? ked to autor nemysli uprimne, je to len jeho chyba, ze nedostane objektivne hodnotenie... pri mojej poviedke som to pouzila aj ja, ale myslela som to celkom uprimne a tiez slubujem, ze to uz nikdy nepouzijem... :)
15.11.2005
SKArY (Anonym)
Cauko, potencionalne si spravila to isté vo svojich poviedkách aj ty Adelaide.
15.11.2005
Karo (Anonym)
nie nie nie, nepochopili sme sa asi. vobec som nemala v plane obvinit vas z niecoho, tak nie je dovod ospravedlnovat sa :) a vobec nie som nahnevana. preco by som aj mala byt?
15.11.2005
meteorman
Karo : fajn ked sa nikto nehneva :)...aspon som sa poucil
15.11.2005
adelaide (Anonym)
SKArY: ty ma budes prenasledovat??? :DDD ja viem, preto to branim... :D
15.11.2005
Jozef (Anonym)
SKArY je vtipkár.
15.11.2005
Trin (Anonym)
Meteorman:Dakujem za vysvetlenie:-)))Myslim, ze teraz to vidim aj v inom svetle...:-)
All:Myslim si, ze na tom ze clovek povie, alebio napise ze je to jeho prvy pokus nic nieje. Prave naopak necakas od toho privela, ale ak je to dobry spisovatel, tak ta prijemne nadchne a prekvapi a ak nie, tak sa to da ospravedlnit a poradit tipy, ako by sa to dalo zlepsit!!!
Takze podla mna to nie je len fraza, ale informacia pre niekoho, kto chce hodnotit a citat, aby vedel asi co ma cakat:-))
16.11.2005
Elfae (Anonym)
K poviedke: priznam sa ze som to pochopil az z dodatocneho vysvetlenia (teda aspon dufam). Je to naozaj pisane dost zbrklo (typoval by som ze tak 2-3 dni ) a cele mi to pripada neucelene. Viac textu, lepsie rozbor hl. hrdinu, opis labaku... Celkovo dobry napad, ale strasne kratky text... navrhoval by som pridat par stran a ucelit dej... potom by to bola celkom slusna poviedka 6/10
K diskusii: co sa tyka "prvotin" zdielam podobny nazor ako sano. Je dobre sledovat ako sa vyvija autor i ked niekedy ta "prva" moze byt lepsou ako nasledujuce... rozhodne by som nerozlisoval ci je niektora poviedka prva alebo posledna... kazda je vytvorom toho isteho autora... niekedy sa podari napisat super dielo na prvykrat inokedy na desiaty...
19.11.2005
xius
ah, kua...ja ze som komentara napisal a hla, ja som zabudol :X ...no zas nic nove nepoviem asi, imho ma Elfae pravdu, chcelo by to viac piplacky... takto to posobi kusa deravo, kusa nedomyslene... ale zle to nie je :) (zmatenost je najvacsi problem zatial u teba... to sa vyvrbi len skusenostami)
08.12.2005
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.