Ako NAPALM!

Nikto nečakal, že sa niečo také môže stať, no nikto nečakal, že sa to tak stane.
Podporte scifi.sk
Leninov bulvár sa ponáral do temnoty a mestský ruch sa pomaly, ale isto upokojoval. I napriek tomu, že jar sa len prebúdzala teplota bola nanajvýš vysoká. Malé deti sa, i napriek zajtrajšej škole, hemžili ulicami a ich bezstarostné radovánky rušili iba matky, ktoré ich zvolávali na blížiacu sa večeru. Starší občania sedeli popri stoloch kaviarní, lavičiek a bezstarostne viedli rozhovory na rôzne témy. Blížil sa totiž veľkolepý sviatok – Sviatok práce, čo bola bezpochyby jedna z tém.
Popri hlavnej ceste, na ktorej sa mihalo jedno auto za druhým, kráčala vysoká postava v hnedom plášti. Náhlila sa, jej krok bol čoraz rýchlejší a neopatrnejší – div sa svet, postava nespadla, i napriek nepatrnej nešikovnosti v chôdzi. Kožená aktovka v pravačke sa nehojdala – bola kolmá na zem, akoby ju niečo, okrem gravitácie, ťahalo na zem. Akoby ukrývala niečo ťažké a mohutné.
Okraj mesta bol, i napriek veľkej vzdialenosti od centra, veľmi podobný Leninovmu bulváru. Pokraj farebných záhonov sa týčil obrovský červeno-biely komín a popred jeho siluety sa rozkladal obrovský rybník, ktorý ale nebol prírodným. Betónové múry, ktoré lemovali jeho breh, boli výsledkom prác z minulého leta. Na Sviatok práce bola vyhlásená "proleninská" brigáda – závody prerušili výrobu a zamestnanci boli povinní sa zúčastniť neplatenej brigády. Brigáda s vlasteneckým názvom „zveľaďovanie socialistickej zemi“, bolo nič iné, ako tvorba obrovskej nádrže vody, ktorá dômyselným systémom trubíc ústila do elektrárne, ktorých vežaté komíny vytvárali honosnú a typickú panorámu tohto mesta.
Vysoká postava naďalej čaptavo kráčala smerom von z mesta, popri nádrži priamo ku elektrárni. Aktovka už nebola v pravej ruke – tentoraz od ťarchy tŕpla ľavá ruka.
Šero aprílového večera vystriedala temná noc. Odbila polnoc a vedľa chatky rybárskeho strážnika nádrže ležala hnedá aktovka a pár krokov od nej silueta tmavej postavy a stúpajúci dym z cigarety naplňoval kľudné okolie. Mesto spalo, žiadne svetlo sa ani len nemihlo zo smeru od mesta. Elektráreň bola tichá, povetrie sa plnilo iba prúdmi v nádrži a sem-tam sa mihla na hladine stopy plávajúcich rýb.
„Je čas,“ šepla tmavá postava. Schmatla aktovku a z jej vnútra vybrala guľatý predmet, podobajúci sa kolkovej guli. Postava si pokojne kľakla a guľu položila ku dverám chatky. Koženú aktovku postava odhodila do jazera, rovnako aj plášť. Na okamih odvrátená pozornosť spôsobila, že v okolí chatky už postava nebola k videniu. Jej únik bol rýchly, ale predsa len tichý a šikovný. Kto to bol? To bola jedna z mnohých otázok, ktoré sa môžeme klásť. Čo to tam nechal?
Hodinu a pol po polnoci sa mestom ozývali hasičské vozidlá. V to ráno, boli noviny plné tituliek, ktoré otriasli svetom, nikto si doteraz nedokázal predstaviť niečo také, no bolo to skutočnosťou. Nezničiteľné sa stalo zničiteľné. Sovietske inžinierstvo sklamalo – černobyľská jadrová elektráreň vybuchla!
Všetky články prinášali túto novinu v to ráno. Nikto o ničom inom nehovoril, jednoducho to bola senzácia, ale aj hrôza. Prekvapenie aj útok. Hrozba aj uvoľnenie - reakcie ľudí boli rôzne.
Čo však bolo omnoho menej pochopiteľné boli opisy výbuchu. „Obloha sčernela sťa uhoľ, tieň čohosi veľkého sa zniesol ponad nádrž a šľahajúce výbuchy sa ozvali okolím. Bolo to ako napalm vo Vietname, jednoducho to šľahlo a potom to hrozné BUM! Vyzeralo to ako obrovský drak!“
Čo bolo menej pochopiteľné bol nález koženej aktovky v jazere. Opotrebované okraje veľký lemoval čierny nápis: „US ARMY“

druzby.king

druzby.king
Videl som jašterice, čo vládnu plochej Zemi!

Diskusia

8HitBoy
Dobré bratku!
Zaujímavý nápad, nato že máš 16 aj dobre podaný. Vytknem možno len drobné chybičky krásy, ktoré by sa dali "učesať", keby je nato viac času a mohol by to po tebe prečítať niekto nezávislý. Ale takých ujde kopa aj mne. Píš, veľa a často a bude to ešte lepšie a zaujímavejšie.
11.04.2020
Dzany
Hmm, toto je poriadne konšpiračné! :P :D Ale - pre mňa fajn opisy aj atmosféra a dobrá pointa. Trochu čechizmy a trochu mi tu chýbala hlavná postava - ak by sme boli viac v jeho hlave, americkému agentovi by sme pokojne mohli fandiť, či sa mu to obkľúčenému socialistickými agentami podarí a bavilo by nás tento príbeh sledovať viac. A mínus hviezdička za nápis na aktovke. Veď bol predsa v utajení, či? O_o To by si ju aspoň vzal so sebou.
11.04.2020
Alexander Schneider
Ten koniec ukázal, že pointy vieš vymýšľať a dávať na papier. Len na ich precízne vykreslenie asi neostalo dostatočne veľa času. Ten bol využitý najmä na prvú polovicu príbehu, ktorá je vlastne "len" na vykreslenie sveta a atmosféry (hoc veľmi efektné) a teda v podstate zbytočná, pretože na tom vykreslení táto poviedka a jej pointa nestojí. Kľudne skús poviedku ešte raz zobrať, prepísať, sústrediť sa práve na tú postavu, ktorá je obalená rúškom tajomstva - možno práve na kontaste jej a okolia. Pozor na opakovanie slov, kde-tu chýbajúcu čiarku (v rýchlosti pochopiteľné). Práve tie otázky z poviedky (Kto to bol? Čo tam nechal?
pričom to druhé sme si domysleli) by bolo vhodné zodpovedať (aspoň náznakom) priamo v texte. To s US Army už nie je vôbec potrebné. Niekedy je záhada lepšia ako vysvetlenie. ;) Páčilo sa mi to.
11.04.2020
cyberstorm
Nebolo to zle, len mozno trochu doraz na fakty. Inak celkom fajn. Este sa trocha vypisat a bude super
11.04.2020
YaYa
Uf, tá americká armáda má naozaj všetko! Určite to bol zaujímavý nápad. S technickými výhradami vyššie súhlasím, ale také veci sa zlepšia praxou. A poviedky na počkanie sú super prax.
11.04.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.