Moje Strašidlá

Adam nikdy nepatril k obľúbeným chlapcom, nemal veľa kamošov. A tak využíval fantáziu a kreslil, no ani vo sne nečakal, že mu jedna búrka dokáže takto úžasne zmeniť život.
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - Moje Strašidlá / Oriešková mátoha
Ilustračné obrázky k spacenews - Moje Strašidlá / Oriešková mátoha / Zdroj Disclaimer
„Howard nahráva Fiellinimu a...“
Ihrisko vystriedali farebné vlnky, napätý hlas komentátora stíchol. To sa mohlo stať len mne a práve počas tak dôležitého zápasu, dopekla aj s búrkou! Obraz sa nepríjemne lámal, krčil, černel, zo vstavaných reproduktorov vychádzali šumy pripomínajúce rozzúrenú bandu mimozemšťanov.
„Prečo práve teraz? Do kelu!“ nadhodil som nahnevane a vyzrel von oknom. Cez mesiacom osvetlený vodopád dažďových kvapiek som okrem ružovkastých zábleskov búrky nevidel vôbec nič. Prečo práve počas finále?! Ako naschvál. Tí hore ma musia neznášať. Ako tak som sa pohral s kontaktmi v telke, až kým sa obraz so zvukom trochu neustálili. Spokojne som si vydýchol a vrátil sa k vychladenej kofole. Dom opäť roztriasla zrážka ozrutných mrakov, ale futbalistom v TV to už nevadilo, besne utekali za loptou a snažili sa skórovať. Ostávalo už len pätnásť minút do konca.
„Poď, poď, poď! Á! Ako môžete stále tak trápne stratiť loptu?! Za čo vás platia?“ povedal som nahnevane a očami som vraždil hráča, ktorý práve strieľal ďalší gól do brány môjho tímu. V tom som začul akýsi zvuk. Akoby čosi ťukalo o sklenené fľaše a lozilo po poličkách. Vychádzal z kuchyne.
Bolo jedenásť v noci. Každý v dome spal, len ja som sledoval finále majstrovstiev sveta. Ak ten zvuk zobudí rodičov, tak ráno budú ešte mrzutejší ako dnes, pomyslel som si a ďalej sledoval katastrofálnu hru môjho tímu. Zároveň ma ale pôvod tajomného zvuku lákal. Zvedavosť vo mne nakoniec zvíťazila. Do pravej ruky som si pre istotu vzal baseballovú pálku (čo ak to bude potkan, ktorý nám už dlho kradne psie granule) a šiel som pomaly do kuchyne. Čo najtichšie som zapálil svetlo. Ešte raz som otočil hlavu k futbalu. Na ukazovateli svietilo 4:0, taký stav sa za desať minút nedal zmeniť. Sklamane som si povzdychol. Môj tím dostal štvorku. A to boli doteraz takmer neporaziteľní. Odvrátil som zrak od telky a pokračoval som v hľadaní zdroja zvláštneho zvuku. V kuchyni nebolo živej duše, len pár nepríjemne bzučiacich múch nalepených na lepkavej pasci visiacej zo stropu. Začal som hľadať. V poličkách a zásuvkách bolo všetko po starom, dokonca som prekutal aj veľkú čiernu skriňu v rohu miestnosti. Nič.
Do uší mi opäť udrel známy zvuk. Prichádzal z komory, z miesta, ktoré bolo v mojom detstve hororovým zámkom. Bál som sa tam chodiť aj za vidna. Dnes v nej vyhorela žiarovka. Super! Z čiernej skrinky som vybral baterku a predtým než som otvoril dvere do komory som trikrát zaklopal. To čo vydávalo zvuky však moje varovanie exemplárne ignorovalo. Začul som lúskanie orieškov. A je to tu. Potkan! Divo dýchajúc som dlaňou objal kľučku a bleskovo ňou trhol nadol. Netrvalo dlho kým som to zbadal. Nechápavo a vystrašene som sledoval tvora predo mnou, pálka mi vykĺzla z ruky. Bytosť na mňa prekvapene púlila oči, no neustále chrúmala lieskové oriešky pílkovitými zúbkami. Na poličke pri zaváraných uhorkách sedel malý chlpatý mužíček s veľkými modrými očami bez bielok. Na hlave mal zelený klobúčik a v ňom zapichnutý rybársky háčik. Trasúcimi rukami som si pošúchal oči. Nie je to sen. To čudo tu vážne na mňa púli okále! Telo mal posiate hustým pralesom čiernožltých chlpov a mal dlhé pazúriky na rukách aj nohách.
„Adam?“
Takmer som zhíkol. To čudo ma pozná! Pomaly som prikývol.
„Vari sa ma bojíš? Chichichi!“ zachichotal sa mužíček tenkým hlasom a chudou rukou vytiahol z nádoby hrsť orechov. V oboch dlaniach mal kopu orechov, treťou rukou, ktorá mu vytŕčala kdesi z hrude si ich vkladal do širokánskych úst. Vtedy som sa rozpamätal. Veď je to...zalapal som po dychu. Bolo ťažké sa zmieriť s tak zvláštnou a úžasnou skutočnosťou. Chytro som priskočil k čiernej skrini v rohu kuchyne a zo zásuvky som vytiahol krabicu plnú papierov. Moje kresby. Už od mala si kreslím všakovaké tvory, moje vlastné strašidlá, vlastnú armádu, ktorá by ma ochránila pred chlapcami čo mi robili zle. A mohol som sa s nimi kedykoľvek a o čomkoľvek rozprávať. Mnohí vravia, že to je detinské. A čo?
To čudo čo sa tu napchávalo orieškami som nakreslil pred týždňom! Konečne som narazil na kresbu, ktorú som hľadal. Stálo na ňom: „Strašidlo číslo desať“
Rýchlo žmurkajúc som sledoval kresbu. Okrem čierneho nápisu na nej nebolo nič, žiadna špinka ani obrázok tvora, akoby niekto celý obrázok dokonale pregumoval.
„Takže...ty-ty-ty si...ty si vyšiel z-z-z...“ hlasno som preglgol: „papiera?...“ opýtal som sa nesmelo a položil krabicu s kresbami na jeden z regálov.
„Ty si mi ale hlavička Adam. Ty si mi dal domov. Čistučký biely domov!“ povedal tvor a treťou rukou ukázal na kopu papierov.
„Ale...ako?“
Strašidlo rozďavilo zaslinené ústa, zrejme sa usmievalo.
„To ti je vec! Všetko vďaka búrkam, chichichi!“ vysvetlil tvor a opäť sa pustil do orieškov. Neveriacky som pokrútil hlavou.
„Vďaka búrkam?“
„Áno! Búrka, hmmm, to ti je vec! Oblohou preletí blesk, udrie hrom a hop, už vyskakujem z papiera, chichichi!“
„No dobre, ale prečo?“
„Sme predsa tvoji ochrancovia nie? Neustále sa s nami rozprávaš. Vieme, že nemáš kamarátov a často si spomínal, že sú chlapci v škole k tebe zlí a smejú sa ti. Neviem ako ostatné strašidlá, ale ja som ťa stále počúval, chichichi!“
Ostatné strašidlá? Žeby všetky? Moji jediní kamaráti, keďže som ozajstných nikdy nemal.
„Máš veľmi zlých spolužiakov. Je len dobre, že sa s tebou nekamarátia, ešte by si sa začal správať ako oni,“pokračoval chlpáč a očami prebleskoval po miestnosti. Až teraz som si všimol, že mu z takmer prasačieho rypáku rašia ostré fúziky.
„Neznášajú ma, lebo sa neobliekam ako oni, nemám také veci ako oni... A preto som začal kresliť vlastné strašidlá, aby ma aspoň niekto ochránil. Často som ich v duchu posielal za spolužiakmi, aby ich vystrašili.“
„Vystrašili hmmm? Chichichi! Tak o to sa ty neboj, veruže ich vystrašíme!“ zachichotal sa, no po chvíli mu tvár zosmutnela a pustil oriešky späť do nádoby.
„Búrka pomaly odchádza,“povedal a chlpatou rúčkou zotrel sliny z širokých úst. Zúfalo som pozrel na horu omrviniek ležiacu na zemi. Mužík zjedol polovicu nádoby.
„Nemusíš sa ničoho báť. Akonáhle odíde búrka, ja odídem s ňou. A všetko čoho som sa dotkol sa vráti do pôvodného stavu. Hmmm, tie oriešky! Dúfam, že bude ešte mnoho búrok!“
„Heh, nabudúce ti donesiem oriešky v čokoláde, to ešte len budeš púliť oči!“ povedal som s úškrnom a očkom pozrel za seba, či sa nezobudili rodičia. Hororové chrápanie otca ma upokojilo.
„Práve som si spomenul, že som ti nedal meno. Ako sa voláš?“
„Strašidlo číslo desať. Ale mne sa viac páči Lieska, lebo milujem oriešky!“
Hrmenie slablo.
„Ach jaj! O chvíľu sa poberiem domov. Ale len čo začuješ hrmenie, budem tu! Stavím sa, že aj ostatné strašidlá ktoré si nakreslil a ktorým sa prihováraš sú niekde v dome. Možno si raz urobíme spoločnú večeru. Alebo obed. Podľa toho kedy bude búrka, chichichi!“
„Aj ostatné strašidlá?“ zbledol som. Keď som si spomenul na monštrá, ktoré som nakreslil prebehol po mne mráz.
„Tak ja idem Adam, rád som si znovu pokecal!“ povedal s úsmevom. Zrazu ho zahalila svetielkujúca hmla, ktorá ho zabalila ako do periny. Naraz sa s tajomným bzukotom rozplynula a strašidlo bolo fuč. V diaľke doznieval jeho tenučký chichot. Rýchlo som prebehol očami po komore. Omrvinky zo zeme zmizli, nádoba bola opäť plná orieškov. Pokrčil som plecami a vrátil sa k telke. Od prekvapenia som takmer zhíkol. Môj tím vyhral 6:4!

Eric Pedaja

Eric Pedaja

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Dooobre :-) Myslím, že nápad bol príjemne spracovaný, na konci som mal na chrbte jemné zimomriavky. Štýl potrebuje vypísať, na tak krátky text sú lepšie kratšie a údernejšie odseky, ktoré posúvajú dej dopredu. Priznám sa, že som sa v strede zamotal, ale potom som sa našiel a šlo to pekne do konca. Pripomína mi to také snenie šikanovaného človeka, ktorý vďaka tomu zmocnie a jeho démoni sa stanú jeho spojencami. A potom sa premenia, ako búrka prejde v slnečné počasie., čo som prekvapený, po dlhšej dobe niečo, kde som netrpel od zlej gramatiky, bolo tam pár formálnych prehmatov (neobliekam sa ako oni, nemám také veci ako oni - smrdí to dupľovanou myšlienkou), ale čítalo sa to príjemne. Za mňa 7, máš priestor na zlepšenie.
08.11.2014
Kr4b
Ja neviem, podľa mňa je štýl pomerne v poriadku. Len ten úvodný komentár mohol byť dlhší, takto nestihol navodiť správne predstavy (aspoň u mňa). Čítalo sa to príjemne a od polovice ma to vtiahlo, tak som len čakal, čo bude ďalej. Zamrzela ma absencia údernej pointy (alebo som možno len nechápavý), ale celkový dojem je pozitívny a dávam 7.
08.11.2014
Eric Pedaja
Už som tu písal jeden komentár a akosi ho tu nevidím, tak hádam nenastala žiadna chyba :D ďakujem vám obom za sedmičku, daný príbeh už prešiel mnohými úpravami ako štylistickými tak aj dejovými, pretože tá časť, ktorá je tuto vlastne nemá ani hlavu ani pätu, je to vlastne len predstavenie strašidla a jeho náhle zmiznutie, no príbeh je bez cieľa, nesmeruje nikam. V upravenej verzii je už aj dávka strašenia ako aj pár pozmenených realistických prvkov (miesto baseballovej pálky metla, keďže sme v SR a miesto potkana zatúlaná veverica). Ešte raz ďakujem a čoskoro pridám upravenú verziu ;)
08.11.2014
Kr4b
Nie si jediný, kto tu nevidí svoje komentáre (tu myslím na stránke, nie konkrétne pod touto poviedkou). Nu a... Veverica v dome? Ten potkan sa mi zdá lepší. Možno nechrúme lieskovce, ale v jeho repertoári sa určite dá nájsť pár podobných zvukov. čo sa upravenej verzie týka - upravuj pred zverejnením, nikoho nebaví čítať dvakrát tú istú jednorázovku (nič v zlom, ale naozaj to jednorázovka je, podobne ako napr. PNP a veľa krátkych poviedok). Radšej napíš niečo nové a pridaj tam to, čo nám tu na scifi.sk chýbalo pri tvojich predošlých, kto vie, možno potom bude mať tvoje dielo viac než 7 :)
08.11.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Nuž, ono aj taká jednohubka môže pobaviť, pokiaľ je tam ten moment, ale to musíš zasa napísať tak, aby som sa k nemu chcel vrátiť a prečítať :-) ináč to nedostane vysoké známky, pretože je to ako knižka, ktorú raz prečítaš a predáš, lebo vieš, že sa k nej nevrátiš.
09.11.2014
zuna
Mne sa štýl zdal tiež v pohode. Úvodný komentár by mohol obsahovať nejaký ten náznak, že je Adam taký odľud bez kamošov, aby to pekne zapadalo do seba. Veverica v špajzi sa mi tiež zdá riadny úlet, radšej potkan alebo myš. No a na tie upravené verzie poviedok neslúži náhodou tá nová kategória workshop? ako to je ?
09.11.2014
jurinko
Ja som trosku nepochopil ulohu toho futbalu. Ako imaginacia fajn, ako poviedka, no, neviem neviem. V podstate sme sa iba stretli s malou potvorkou, napad fajn, ale chybal mi tam dej. Mohla by z toho byt dobra adult fantasy knizka, len by to chcelo premakat a dotiahnut (aj detaily, ciarky a tak). Bolo to prilis kratke a bez deja na to, aby som to mohol hodnotit ako plnohodnotnu poviedku, preto nehodnotim. Ak by bol na takejto urovni napisany dostatocne putavy pribeh, dal by som asi 7. Mozno 8. Ten svet vyzera byt fajn :-)
10.11.2014
jurinko
Aha, tak vy ste to uz riesili (to je tak, ked pisem skor, ako si precitam diskusiu ;-) ). Tak suhlasim s Kr4b-om, lepsie je sa posuvat, nez donekonecna vracat k tomu istemu. Ale ak sem posles toto dielko poriadne rozkosatene, tak mozno bude natolko odlisne od originalu, ze vobec nebude vadit citat ho viackrat :-)
10.11.2014
Kr4b
Prezmenu teraz ja suhlasim s Jurinkom :-) Keby to dopises, das tomu pribeh alebo pointu alebo oboje, rozsiris to a proste, spravis tomu zakladu dobru nastavbu, uz to nebude rovnaka poviedka. Nestaci ale vymenit zopar slov a fraz :-) To toto dielko vpred neposunie, kedze, ako vidis, viacerim nam tu chyba pribeh a poctivy zaujimavy dej. Nad basebalovou palkou ci potkanom sa nikto nepozastavil kym si ich nespomenul, takze asi nie su tak podstatni :-) P.S. Viem ze si tu absenciu pribehu uvedomujes, ale musel som sa k tomu vratit, leno pribeh je najpodstatnejsia cast poviedky. Toto ziaden nemalo a preto ziaden nebol hodnoteny. Dej ano, stylistika ano, pribeh nie. Ked zavesis nieco s prinehom a bude ro mat trebars 6 za zlu stylistiku a pod, ale bude to mat hutny story, budes so sebou moct byt spokojnejsi ako trraz s tymto.
10.11.2014
Eric Pedaja
S tým súhlasím príbeh bez príbehy jednoducho nemôže byť príbeh, rovnako ako voda bez vody nemôže byť voda. Pár dní pred zverejnením tejto "kvázi" poviedky som písal adminom email, či sa nedá miesto tejto uverejniť nová obšírnejšia verzia (ktorú som mimochodom napísal deň po odoslaní tejto a veľkú vďaku posielam draculinovi, ktorý ma na dané chyby upozornil), no nedostalo sa mi odpovedi. Ale poviedka ostala poviedkou, akúrat je bohatšia o jadro a záver a dumem aj nad ďalšími časťami, pretože ma k tomu napadá mnoho nových príbehov a mnoho nových strašidiel ;) všetkým vám ďakujem za odpovede, ktoré ma posúvajú vpred!
10.11.2014
Eric Pedaja
K tomu futbalu, to výsledné skóre malo byť následkom schopností strašidla a malo do príbehu priniesť chvíľu tajomna, mágie. Ale túto scénu som v novej verzii odstránil a futbal sa tak stal len prvotnou akciou, ktorú vykonával Adam. Takisto som zmenil aj názov poviedky, pretože Moje Strašidlá znie tajomne, no po prečítaní príbehu daný názov stráca význam, keďže mu kraľuje len JEDNO strašidlo a nie strašidlá. Nový názov len tak pre zaujímavosť Oriešková mátoha :D a ak dostanem povolenie odošlem aj upravenú verziu.
10.11.2014
Marek Páperíčko Brenišin
Ja som nevedel, že poviedka je upravovaná, preto som tak hodnotil. Súhlasím s ostatnými, na tých odsekoch ale trvám. Lepšie to pôsobí opticky. :-)
10.11.2014
jurinko
Eric, kam si posielal ten mail, na aku adresu?
11.11.2014
Eric Pedaja
Najprv na scifi@scifi.sk a tam mi povedali ze mam napisat sem woodstock@inmail.sk
11.11.2014
jurinko
No, neviem, ci som to dostal na woodstock@inmail.sk...
11.11.2014
jurinko
Aha, tak ano - nasiel som to na stvrtej strane spamu... Nevadi, nabuduce napis aj sem do diskusie (akejkolvek), ze si poslal mail, na scifi.sk som kazdy den, na inmaile asi tak raz za tyzden, pouzivam to skor ako spamovu adresu (on je inmail aj tak uz na dost vela blacklistoch, lebo asi nie som jediny ;-) ). Tak snad sa nabuduce podari ta komunikacia lepsie :-)
11.11.2014
Eric Pedaja
Jasné, nevadí :) len je škoda to, že tu je stará a nie nová verzia ;) môžem poslať novú? Zrejme by sa nedala nahradiť za túto, či?
11.11.2014
jurinko
Posli novu a publikujeme aj tu, aspon uvidime, ci sa to fakt neoplati, posielat dvakrat to iste, alebo si vynimka, potvrdzujuca pravidlo, a zmenis to natolko, ze to bude fasa :-)
12.11.2014
Eric Pedaja
Okej, vďaka za ochotu :) sám som zvedavý, či pocítite ten rozdiel (v novej je zmenená takmer každá veta a samozrejme dej)
12.11.2014
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.