YaYa
Herné veci nie sú práve moja šálka kávy. Na jednej strane sa mi páčilo, že sa tie obrovské medzery (kto je pán, prečo čas funguje takým divným spôsobom, samotná funkcia prieskumníka atď.) v budovaní sveta vysvetlili tým, že ide o hru. Na druhej strane ma nebaví čítať príbehy zo zle vybudovaného sveta len preto, aby dláždili cestu k pointe ako pridlhá anekdota. Príde mi to rovnaké ako príbehy, ktoré sa končia záverom typu "bol to len sen". A myslím, že časom sa to stane rovnakým klišé. Výbornou pridanou hodnotou by mohlo byť postupné sebauvedomovanie postavy, ktoré tu bolo naznačené ku koncu jej života, vziať to z psychologického hľadiska a bola by to poviedka aj pre mňa. To ale závisí od vkusu čitateľa.
Čo sa archaického jazyka týka, opäť raz by som ubrala na prechodníkoch. V scéne zo súčasného sveta by som vynechala telefonát, neprezrádza nám novú informáciu, to, že sme teda boli v hre, sme zistili už o niekoľko viet skôr.
23.05.2022