V prvom rade treba poznamenať, že aj keď obidva filmu sú o tom istom, nie sú vôbec také isté ako by sa mohlo zdať. Duna J. Harrisona sa točila ako televízny projekt, kdežto v Lynchovom prípade sa jednalo o veľkú hollywoodsku produkciu. Ďalší rozdiel spočíva v dĺžke. Nová Duna je točená ako mini séria (3 časti po 90 min) nie ako klasický film. No a rozdiel asi najpodstatnejší je v samotnej koncepcii s akou Harisson k novej Dune pristúpil. V jeho prípade je tu evidentná snaha držať sa čo najviac knižnej predlohy. Už to nie je ako kedysi Duna Davida Lyncha, už je to Duna Franka Herberta sfilmovaná J. Harissonom a to hovorí za všetko. Samozrejme všetko by bolo OK keby tu nebol jeden maličký problém. Harisson zabudol na to, že knihu neobsiahnu tri filmy, ba ani desať. Áno, snažil sa natočiť a vyrozprávať príbeh čo najpodrobnejšie, ale to čo asi najviac udrie do oka je až prílišná filmová sterilita.

Už tu nie sú Lynchove psycho-vizuálne orgie už je tu len film, ktorý nenesie žiaden vážnejší rukopis a to je ten problém. Všetko to potom zaklincováva snaha urobiť toho veľa z minimálnym rozpočtom. Tak tu môžeme vidieť až príliš ateliérovú púšť, až príliš sterilné interiéry, až príliš počítačové mestá, vesmírne lode, zastaralé efekty a celé to naozaj vyznieva až príliš lacno.

Ale aby som len nekritizoval. Celé to má aj svoju svetlejšiu stránku. Keď uvážime, že harrisonova Duna je len televízny projekt a nebudeme porovnávať, obstojí v celku dobre. Keď sa na to celé pozrieme s pohľadu, že sa podujal sfilmovať taký komplexný a náročný príbeh len z minimálnym rozpočtom, Harisson príjemne prekvapil. O to viac si cením jeho snahu a snahu všetkých zúčastnených na tomto projekte. Pochváliť treba asi najviac hercov. Samozrejme, že celému filmu dominuje oscarový William Hurt (Smrtihlav, Stratený vo vesmíre) ako vojvoda Leto Atreides, ktorý ako jediný zastupuje americkú hviezdnu komunitu a jeho výkon je tradične bezchybný. Ostatný herci sú z rozličných krajín a nechýbajú tu ani naši bratia Česi.

Takto môžeme vo filme videť napr. Barboru Kodetovú ako Chani - veľmi solídny výkon alebo Jána Vlasáka ako mentanta Thufira Hawata. Asi najťažšiu úlohu mal ale škótsky herec Alec Newman, ktorý stelesnil postavu Paula Atreida a treba podotknúť, že sa svojej úlohy zhostil naozaj dobre, asi to bude tým, že v novej Dune má mladý Paul viac priestoru, ale jeho výkon je naozaj lepší ako výkon Lynchovho Mclachlana, klobúk dole. Vymenovanie všetkých postáv by zabralo minimálne ďalšiu stranu tak to shrniem rovnakým konštatovaním ako v prípade Lynchovej Duny. Herci tvoria konzistentný celok kde nikto nevybočuje z rady.

Čo múdreho ešte povedať? Snáď len toľko, že Harissonova Duna sa oplatí vidieť. Áno aj tu sa nájdu odchýlky od knižnej predlohy, áno aj tu sa nájdu niektoré rozpory (napr. Fremeni by mali mať oči síce celé modré, ale určite by im nemali v tme svietiť ako to môžeme vidieť v niektorých záberoch), ale aj tu sa dajú nájsť naopak príjemné prekvapenia (aj napriek výhradám k niektorým efektom niektoré stoja vážne zato, napr. púštne červy, nádherná sekvencia keď sa Letova hlava mení na lebku a potom sa rozpadne na prah a obzvlášť mi utkvela v pamäti scéna topenia červa, ktorá v lynchovej Dune nebola).

Takže keby ste sa ma spýtali, ktorá Duna je lepšia povedal by som vám, že lynchova, keby ste sa ma spýtali, ktorú Dunu si máte pozrieť ak ste nečítali knihu a chcete poznať príbeh Duny čo najdetailnejšie povedal by som vám, že harissonova, ale pre všetkých odporúčam pozrieť si obe a urobiť si svoj vlastný názor. A nadôvažok si prečítať aj knihu, Duna za to rozhodne stojí.