Až kým nás smrť nerozdelí

Výčitky svedomia sú často horšie než skutočný, hmatateľný horor. Prvá poviedka tohto autora na našom serveri.
Podporte scifi.sk
,,Muselo to takto skončiť? Muselo to takto dopadnúť?“
V spálni na rohu veľkej postele sedí muž. Slabé lúče zapadajúceho slnka prenikajú cez spustené rolety. V nich sa mihocú milióny prachových častíc a pomaly klesajú nadol. Nad posteľou visí obraz neznámeho autora, ktorý znázorňuje hornatú krajinu azda niekde na Aljaške. Vždy inklinoval k tomuto druhu umenia aj keď jeho žene sa to nepáčilo a už miliónkrát ho prosila, aby ho zložil dole. No on mu tam jednoducho pasoval. Akoby bol namaľovaný presne pre túto izbu. Raz naň náhodou narazil na blšom trhu a odvtedy si ho úplne zamiloval. Spálňa je zariadená skromne. Je tam len to, čo je nutné a potrebné. Veď tak to vždy chceli. Žiadne zbytočnosti a skrinky o ktoré by len bolestne zakopával. Muž nemo civí do zeme. Plecia spustené a na tvári neprítomný výraz. Prešedivelé na ježka ostrihané vlasy mu žiaria v lúčoch slnka. Nikdy nenavštevoval holičstvo. Jednak bol až príliš pohodlný na to aby vyčkával v čakárni a jednak jeho žena to dokázala podľa neho oveľa lepšie, ako ktorákoľvek vyučená kaderníčka. No ani dokonale ostrihané vlasy nedokázali odvrátiť pozornosť od jeho zvráskavenej a strápenej tváre. Kruhy pod očami dávajú jasne najavo, že posledné noci boli bezsenné a viac menej prebdené. Na jeho sivo-popolavej pokožke svietili o to viac. Dlhý čierny kabát mu siaha až skoro po zem. Rád ho nosieva, keď je vonku chladno. Aj dnešné ranné počasie ho donútilo obliecť si ho. Aj keď je slnečno, ranný mráz je štipľavý a presonduje človeka až do špiku kosti. Zakaždým oľutoval, že si ho neobliekol a preto už radšej nič nenecháva na náhodu. Na nohách má ešte vždy obuté topánky aj keď je už hodnú chvíľu doma. Rytmicky sa pokyvkáva sem i tam, no pritom si túto skutočnosť vôbec neuvedomuje. Myšlienkami je totiž niekde úplne inde.
Aké to bolo niekedy všetko krásne. Ako sa dokázali jeden z druhého tešiť. Hovorili si úplne všetko. Boli ako spriaznené duše. Však veď spolu vychovali dvoch synov. Dali im všetku lásku a pochopenie. Niekedy siahli až na dno svojich síl, len aby bolo všetko tak ako má byť.Či sa to už rodiny alebo vzťahov týka. Nikdy mu nevadilo, že je od neho mladšia. No a čo? Založili si rodinu a boli šťastní. Miloval jej pohľady. Či už boli nežné a plné lásky alebo sa hnevala a chŕlila na neho jednu zo svojich výčitiek. Miloval jej jamky na lícach, keď sa na neho usmievala. Spoločné výlety a dovolenky. Spoločné zážitky, radosti i starosti. To všetko mu bude neskutočne chýbať. Už je to nenávratne preč. Pri týchto myšlienkach sa mu začali kotúľať po lícach slzy a na perách zacítil ich slanú chuť. Hlboko si vzdychol. Prepadol ho pocit paniky a beznádeje. Začínal pochybovať. Zdvihol sa mu žalúdok a rýchlo utekal na toaletu vracať. Postavil sa k umývadlu a pustil si studenú vodu. Nezniesol pohľad v zrkadle. Vypláchol si ústa, aby necítil tú odpornú pachuť. Tak neznášal ten pocit. Odmalička mal k tomu odpor a preto sa radšej vyhýbal bujarým večierkom aby ho potom nečakalo zoznamovanie sa so záchodovou misou. Cítil sa strašne špinavý. Znovu sa rozplakal. Snažil sa umyť si tvár, ako keby mu to malo pomôcť zbaviť sa toho hrozného pocitu. Pocitu viny, ktorý sa ho čím ďalej, tým viac začal zmocňovať. Už si tým nebol taký istý. Ozývalo sa svedomie a na um mu prichádzali otázky. ,,Konal som správne? Bolo to nevyhnutné? Neexistovalo iné riešenie? Čo bude teraz so mnou?“ Ako čierne, zubaté čudo sa ho to zmocňovalo a on tomu začal úplne prepadať. Cítil sa ako na kolotoči. Kŕčovito zovieral hrany umývadla a snažil sa zhlboka dýchať. Pohľad na samého seba mu vôbec nerobil dobre. ,,Som to vôbec ja?“ Zašepkal, trasúcim sa hlasom a podlomili sa mu kolená. Plakal. Potreboval to rozdýchať. Potreboval sa ukľudniť.
No v tom momente sa z hĺbky jeho duše začalo niečo predierať na povrch. Ostrými pazúrmi ako rozbesnená šelma. Bol to pocit. Alibizmus. Dobre ho poznal. Zjavoval sa vždy vtedy, keď sa už pocit viny stával neznesiteľným. Priam mu našepkával. ,,Iné východisko nie je. Jednoducho to tak má byť. Veď koniec koncov, ona bola zodpovedná za tvoje prebdené noci. Ona za všetko mohla. Ona ťa k tomuto dohnala.“ Jeho vnútorný hlas zvyšoval na intenzite a on nadobúdal pocit, že za chvíľu exploduje. Začierňoval jeho myseľ a jeho vnímanie danej situácie. Začínal sa cítiť tak ako pred pár minútami. Už sa necítil zmätený a pocit viny sa pomaly strácal. Niečo temné ho opantávalo. Bol to hnev a zloba. Ten hlas sa znovu ozval. ,,Ako ti to len mohla urobiť? Zaslúžil si si to po toľkých rokoch?“
Rázne vykročil spať do spálne. Prekročil prah a zastal. Izba bola zrazu iná. Išiel z nej strach a hrôza. Žiarivo biele steny boli postriekané krvou. Všade stekance a mazance, ktoré pripomínali škľabiace sa kreatúry plné zloby a nenávisti. Na podlahe pod posteľou sa tvorila mláka krvi. Rolety, kvietkované závesy ba aj obraz hornatej krajiny boli od krvi. Inokedy žlté posteľné prádlo bolo tentoraz vínovočervené. Vo vzduchu visel olovnatý zápach krvi. V strede postele ležalo nahé, ženské telo. V neprirodzenej polohe a s kožou voskovo bielou. Krk, hrudník, brucho a ruky mala dorezané a dobodané. Z hlbokých bodných rán jej ešte stále vytekali slabučké pramienky krvi. Jej blonďavé vlasy boli nasiaknuté stekajúcou krvou a zakrývali jej tvár. No aj cez ne sa dali spozorovať lesklé a nehybné oči. Oči, v ktorých sa javilo prekvapenie a des. Na posteli pred ním ležala žena, matka jeho dvoch detí. Žena, ktorú tak miloval. Žena, ktorej obetoval celý svoj život a celé svoje ja. A žena od ktorej si to jednoducho nezaslúžil. Zomrela rukou vraha a rukou manžela, ktorý už nemal na výber. Už dávno mal podozrenie. No bol až príliš veľký slaboch. Bol odhodlaný pykať za to, čo urobil. Bol pripravený niesť zo sebou tento ťažký kríž až do smrti. No takto žiť už nechcel.
Jeho pohľad ešte naposledy smeroval do spálne. Za posteľ. Ležalo tam podrezané, nahé mužské telo. ,,Muselo to takto skončiť. A muselo to takto dopadnúť“ zašepkal, opustil byt a jeho kroky smerovali na policajnú stanicu.

Peter Murín

Peter Murín

Diskusia

William Cody
Na rovinu..
Chodím sem najme kvôli scifi a fantasy a horory nemusím, horko ťažko Kinga alebo Hickokove poviedky. Ale toto mi moc nepríde ani ako hororová poviedka. Skôr iba ako akýsi výsek z poviedky s presýtenými emóciami a opismi zo strany tzv "páchateľa". Niečo ako príspevok z väzenského časopisu. Žiadne logické chyby ani spôsob písania nebije do očí, priveľmi ťažko sa mi to nečítalo,"nedrhlo" to, takže dávam 4.
27.04.2013
Peter Murín
inšpiroval som sa hlavne Kingom. Ďakujem za celkom fajn koment.
27.04.2013
Ester Magyarová
Hmm... štýl písania nebol zlý, chcelo by to vlastne len nejaký fajn nápad a potom by si mohol napísať vcelku fajn poviedku :)
28.04.2013
Peter Murín
No tých poviedok mám sem zaslaných už viac. Toto je prvotina. Tak uvidíme kedy mi to sem uverejnia a potom sa ti to už hádam bude páčiť o niečo viac. Ale dakujem za koment :)
28.04.2013
jurinko
Hm. Ja som to tam pridal, pretoze to bolo uvedene ako horor, ale ani ako horor by to prilis neobstalo, pretoze to nemalo ziadny hororovy akcent. Nebolo tam nic, co by to definovalo ako horor. Nechcel som ale nepublikovat tvoju prvu poviedku na nasom serveri, tak som to pridal. Hoci je to zanrovo mimo (a dufam, ze ostatne poviedky budu lepsie a viac v terci), da sa to ohodnotit. Vadilo mi skakanie z minuleho do pritomneho casu, chyby v ciarkach a plochost temy. Napisane to bolo pomerne dobre, akurat na mna vobec nedychla atmosfera a pocity postavy, hoci si sa snazil (to bolo vidiet). Myslim, ze ako cvicenie na temu "scena" to nebolo zle, no od plnohodnotnej poviedky to ma este nejaky kus. Kazdopadne na prvotinu dobre. Dal som 3
29.04.2013
mercdok
Po pravde, naozaj to nezavana ziadnym hororom, mozno by to fungovalo ako sucast niecoho vacsieho, takto to nie je nicim zaujimave.
Mimochodom, neviem preco si tuto poviedku poslal aj do Ohniveho pera na Fandome, uverejnenim na sci-fi. sk si sa diskvalifikoval z danej sutaze.
29.04.2013
Peter Murín
Ďakujem za kmenty...a preto som ju poslal aj sem, pretože tu sú lepšie reakcie a hodnotenia diel ako na fandome. Nejde mi o súťaž, skôr o reakcie čitateľov na moje diela..
29.04.2013
Peter Murín
Ďakujem za kmenty...a preto som ju poslal aj sem, pretože tu sú lepšie reakcie a hodnotenia diel ako na fandome. Nejde mi o súťaž, skôr o reakcie čitateľov na moje diela..
29.04.2013
William Cody
No mal si to dať z pohľadu tej ženy alebo milenca, bolo by to iste lepšie. Plne súhlasím hore s Jurinkom, je to iba scéna(ako som ja písal, výsek).. žiadny príbeh :(.
29.04.2013
William Cody
No mal si to dať z pohľadu tej ženy alebo milenca, bolo by to iste lepšie. Plne súhlasím hore s Jurinkom, je to iba scéna(ako som ja písal, výsek).. žiadny príbeh :(.
29.04.2013
Peter Murín
No na Fandome sa do mňa za tuto poviedku poriadne pustili. Ale tak čo už. Aj preto sa mi to tu na scifi páči viac pretože tu dávate aj odbornejšie rady ako a čo písať a nie len súdiť a urážať autorov. Toď vše :))
29.04.2013
Puf
Suhlasim, ze to nie je poviedka ale scenka. Chybal mi tam nejaky dej, osobne taketo psychovylevy nemusim ako hlavny chod, mozu byt iba ako priloha k nejakemu krvavemu masku. Tiez ma rusilo preskakovanie pritomny/minuly cas, zacal si v pritomnom a skoncil celkom nelogicky v minulom. Necitalo sa to zle, len to chce nejaky napad a pointu. A s poviedkou si mohol aspon vyckat do konca sutaze a potom to sem dat, aj ja to tak urobim :)
29.04.2013
Peter Murín
Dik za koment a veľa šťastia :))
29.04.2013
draculin
V tom pripade asi nema zmysel sem pisat ten isty comment, co? Mne sa proste nechcelo pisat taku istu kritiku na obidve miesta. A vazne som to nebral ako betaread, kde budem navrhovat ako to pisat lepsie...len ako kritiku toho, co je zle. Ale zase pokial akakolvek reakcia pomoze k lepsiemu pisaniu, stazovat sa urcite nikto nebude ;)
29.04.2013
draculin
V tom pripade asi nema zmysel sem pisat ten isty comment, co? Mne sa proste nechcelo pisat taku istu kritiku na obidve miesta. A vazne som to nebral ako betaread, kde budem navrhovat ako to pisat lepsie...len ako kritiku toho, co je zle. Ale zase pokial akakolvek reakcia pomoze k lepsiemu pisaniu, stazovat sa urcite nikto nebude ;)
29.04.2013
Peter Murín
ja znesiem kritiku. nemám s tým najmenší problém. A verím tomu že to pomôže k písaniu lepších poviedok.. :)))
29.04.2013
Kei
Fúha, chvíľu som bola zmetená, lebo som pred pár hodinami čítala, kým som prišla na to že to bolo na fandome. Takže môj, nie práve najmilší komentár si môžete prečítať tam, nechce sa mi ho písať dvakrát. A obávam sa, že som práve rozšírila rady kritikov. Aj keď súdiť, odsudzovať a urážať nie je mojím úmyslom a ani som si nevšimla, že by to robil niekto druhý. Takáto reakcia ma núti zamyslieť sa, či vôbec má zmysel vypisovať komentáre.
02.05.2013
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.