Jack Sparkey rozdrvil v popolníku z masívneho porcelánu ďalšiu cigaretu a znechutene sa zahľadel na drnčiaci telfón. Zasa nejaký magor...

"Policajné oddelenie 12, pri telefón poručík Sparkey. Želáte si?" - odrecitoval do telefónu tisíckrát opakovanú vetu. Ako ju len nenávidel...

"Zasa to tam bolo! Vznáša sa to nad Severným Mestom!" - ozval sa z telefónu známy hlas. Sparkey znechutene prevrátil očami. Zasa ten hysterický chlap...

"A čo, opäť je to ruská výzvedná vzducholoď?" - Sparkymu bolo v hlase cítiť jemný nádych irónie.

"Nie, je to... je to obrovské! A ide to sem! Spravte s tým niečo! Musíte!"

Sparkey zamumlal čosi v tom význame, že sa na to pozrie a zavesil. Zdalo sa mu, že sa dnes všetci zbláznili.

Dvere na kancelárii sa rozleteli a objavila sa v nich červená tvár Lestera, Sparkeyho priameho nadriadeného.

"Počul som že máte dáke trable. Ten Garzerov prípad ste už uzavreli?" - Lester šiel vždy priamo k veci. Garzer bol chlapík, ktorého telo našli prevŕtané troma guľkami v odpadovom kanáli na okraji mesta. Patril k úspešným podnikateľom a jeho prípad nedával spávať mnohým obyvateľom Cerwingstonu.

"Je mi ľúto, šéfe... Ale Parkerová a Marwel sú práve v teréne..."

"To ma nezaujíma. Chcem výsledky!" - zavrčal Lester s takým dôrazom na slove "výsledky", až Sparkeyho zamrazilo. Zatiaľ totiž nemal vôbec nič.

"Čakám správu o postupe pátrania. A dúfam že si nebudete dávať na čas!"

"Vynasnažím sa..." - odvetil Sparkey tichým hlasom. Lester čosi zavrčal a otočil sa na odchod.

Na stole zazvonil telefón. Sparkey zdvihol slúchadlo, prikývol a tresol ho nazad. Leser sa zo záujmom obrátil.

"Zasa volali zo Severného. Čosi ich tam máta... Mám sa ísť na to pozrieť?"

"Oukej. Vezmite si služobný voz. A švihnite si, čaká vás Garzer!" Dvere sa zavreli. Sparkey si uľahčene vydýchol. Protivný chlap. Ale v akcii je dobrý. A dokáže si podržať ľudí. Ale aj tak protivný.

Otvoril zásuvku na stole, vybral revolver a skontroloval zásobník. Vložil ho do púzdra a vyšiel z kancelárie.

"Ben, ideme na výlet!"

"Do Severného?"

"Hej, aj u teba?"

"Už od rána... Nedávali včera večer nejaké sci-fi? Zdá sa mi, že niekto má dosť..."

Ben Grain bol mladý chlapík, na stanici bol približne rok. Bol šikovný a veľmi dobre šoféroval. S Jackom tvorili dobrý tým. Akurát tomu Garzerovi nejako nevedeli prísť na kobylku...

Zbehli po schodoch a o chvíľu sa ich auto hnalo ulicami Cerwingstonu do štvrte známej ak "Severné mesto".

"Jack, čo myslíš, že by to mohlo byť?" - spýtal sa Ben, nespúšťajúc zrak z riadenia.

"Neviem... Meteorologický balón... Alebo nejaký oblak smogu. Ale musíme sa na to pozrieť, lebo zasa budú plné noviny ufónov.." - odvetil Jack s úškrnom.

"Hej, ako minule pri Mersville. Pamätáš si to?"

Sparkey si to samozrejme pamätal. Vtedy to bol ozajstný malér, armáde sa tam do poľa zapichol bombardér triedy "stealth", dáky XF-119 a obyvateľov okolitých dedín doteraz nepresvedčili, že to nebolo UFO. Pilot zahynul v kabíne a bol z toho veľký poprask.

"Aby nie... brr... Ešte že som na vojenčine nebol letcom."

"Veru, netváril sa zrovna príjemne..." - rypol si Ben. Pohľad na mŕtvolu pilota v rozmlátenej kabíne patril ozaj k otrasným zážitkom.

"Ehm, už budeme tam." Ben prudko zatočil a zastavil. Nachádzali sa na malom námestí v Severnom Meste. Vystúpili z auta, zabuchli dvere a pozreli na oblohu. Bola belasá, pokrytá bielymi mrakmi... a okrem nich nebolo vidieť nič.

"Určite sme správne?" - spýtal sa Sparkey nedôverčivo.

"Samozrejme, dvadsaťsedmička, ako si hovoril." - ukázal Ben na dvere. Jack pristúpil k nim a zazvonil.

V kukátku sa objavilo oko, zaštrkotali kľúče a dvere sa otvorili.

"Fajn že ste tu" - ozval sa malý chlapík s plešinou a hrubými okuliarmi, dôstojne opretými o uhorku, ktorá by sa pri troche fantázie dala nazvať nosom. "Bolo to tamto, ale zmizlo to za obzorom asi pred desiatimi minútami..." - vysvetľoval chlapík a podivne gestikuloval.

Ben s Jackom sa pozreli na seba. Neboli si istí, či je to skutočný cvok, alebo to len hrá.

"Pán...e..."

"Paster"

"Vďaka, takže pán Paster, ste si istý, že to bolo tamto?"

"Taký istý, ako že ste predomnou vy!" - odpovedal Paster sebavedome. "Chvíľu sa to vznášalo nad kostolnou vežou a potom to zmizlo za obzorom. A minule to križovalo nad námestím a potom odletelo do výšky!" Jeho mimika a zápal, s akým ukazoval čo sa dialo pôsobili tak komicky, že Ben sa musel odvrátiť aby nebolo vidieť jeho široký úsmev. Fakt cvok...

"Videl to okrem vás ešte niekto?"

"No.. ja neviem.. určite... námestie bolo prázdne... ale.. neviem.." - odpovedal chlapík zmätene. "Ale bolo to tam, lietalo to nad vežou a ..."

"Pozrite, volali ste nám asi osem krát, tak sme predpokladali že máte niečo konkrétnejšie a zatiaľ..."

Pasterovi zrazu zažiarila tvár. "Počkajte chvíľu, ukážem vám niečo!" - zvolal a zmizol vo dverách. Jack si nenápadne, aby ho videl iba Ben, poklepal na čelo.

"Ben, toto nepatrí nám, ale psychiatrovi. Mali by sme to nechať..."

"Tiež si myslím, ale som zvedavý, čo donesie..."

Vetu nedopovedal, lebo vo dverách sa objavil Paster s nejakými kartičkami v rukách. Jack v nich spoznal fotografie z polaroidu.

"Keď to tu lietalo, odfotil som to... Pozrite sa sem, vidíte to? Vidíte?"

Ben ani Jack nevideli vôbec nič a nijako sa tým netajili.

"Ale tu, pozrite, tá tmavá škvrna.. No, nevyšlo to úplne, ale veď to tu vidieť..."

"Prepáčte, ale toto nestačí... Môže to byť mračno, hocičo.... alebo dym z komína..."

"Ale nie, to lietalo, najskôr nad námestím, potmo nad vežou... A rýchlo!"

"Dobre, pán Paster, pozrite, budeme to musieť prešetriť na stanici, ďakujeme, že ste nás na tento fenomén upozornili..." - rozdhodol sa Ben ukončiť túto trápnu situáciu. Ten človek ozaj patril do psychiatrickej starostlivosti.

Jack s Benom sa porúčali a podišli ku vozu.

"Počkajte, tie fotografie si nevezmete?" - kričal na nich Paster. "Keď to budete skúmať..." - dopovedal.

Jack pozrel na Bena a ten prikývol. Vzal od Pastera fotografie, milo mu poďakoval a nasadol do auta. "Blázon..." - vyslovil nahlas názor oboch, zatiaľ čo auto sa rozbiehalo po ceste späť ku stanici.

"Ben, myslíš, že by sme mali upovedomiť doktorku Sandovú? Síce sa nezdal nebezpečný, ale dnes volal osemkrát na stanicu že vidí čosi vo vzduchu a ktovie čo spraví zajtra.. To vieš, taký...."

Vetu nedopovedal, lebo Ben silne zošliapol brzdu, gumy auta zapískali na asfalte a auto prudko zastalo.

"Ben, čo robíš?!" - vyhŕkol Jack prekvapene. Ben len zmätene hľadel cez predné sklo na čosi na oblohe. Jack si vyklopil tienitko proti slnku a po chrbte mu prebehol mráz. Niečo obrovské a tmavé sa objavilo na oblohe a blížilo sa k nim. Nebola to vzducholoď, ani balón, bolo to čosi nesmierne zvláštne, ale pritom akési známe...

Zrazu sa zem prudko zatriasla. Budova stojaca neďaleko to nevydržala a zosypala sa v troskách k zemi.

"Panebože.... vyzerá to ako ruka!" - stihol zo seba ešte vyraziť Ben predtým, ako sa zem znovu príšerne zatriaslo a ich auto sa medzi troskami mesta začalo rútiť kamsi do bezodnej priepasti...

Vytiahol som papier zo stroja, zhužval ho do úhľadnej guličky a hodil do koša. Dnes som asi nemal svoj deň. Žeby tvorivá kríza? Nie a nie napísať nejakú podarenú poviedku....