Posledný deň v práci pred dovolenkou sa tiahol v lepivom teple nekonečne dlho. Každá minúta bola hodinou, obedová prestávka prešla za desať sekúnd. Telefón vyzváňal dlho a tlmene, zvuk sa lenivo predieral cez hustný vzduch.

Na klávesnicu dopadli kvapky potu z oroseného čela. Jedna stiekla po krku za výstrih, vyvolajúc nepríjemné predstavy hmýriaceho sa hmyzu.

Ďalšia položka v tabulke, spotená ruka žmolí strany novej zmluvy, suché pery prepočítavajú čísla.

Ďalšia položka v tabulke.

Hodiny hlásia 14:58, teplota ,,near record", slnko topí rozpálený asfalt.

Ďalšia položka v zozname.

Ešte dve hodiny korporátneho pekla...

___

A potom ešte tri hodiny diaľnicového pekla. Teplomer hlási 43° dialnica, 34° vzduch. Klíma nestíha, pneumatiky škvrčia. Cesta pred autom sa chveje fatamorgánou...

Šoférovala ako vo sne, našťastie navigácia nesklamala, hoci dvom zácpam kvôli nehodám nezabránila. Ale nakoniec, nakoniec, keď sa augustové slnko priblížilo k obzoru, predsa len dorazila k malej chatke, ktorú si prenajala na predĺžený víkend. Po tom strastiplnom dni jej prítmie a chlad lesa pripadali ako sen. Nie ako horúčkovitá nočná mora dialnice, ale ako ponorenie sa pod jasnú hladinu jazera. Keď za sebou zavrela dvere, konečne spokojne vydýchla. Konečne ticho a chlad.

Tú noc spala pri otvorenom okne, prvýkrát toto leto. Prvýkrát sa poriadne vyspala. Pri raňajkách, keď malú miestnosť zalievalo slnko jemne filtrované cez zelené lístie, zhodnotila, že to bol veľmi dobrý nápad. A veľmi sa bránila myšlienkam, že už o pár dní to skončí.

Ešte to nekončí. Je tu prvý deň.

Pomalé raňajky, priesvitný záves chvejúci sa v chladivom vánku. Ticho vyplnené len šuchotom vetra v listoch a štebotom vtákov. Predpoveď hlási 27° na poobedie, teraz si však musí dať ponožky, aby ju kamenná podlaha chalupy nechladila na chodidlách.

Po pár hodinách ju začnú svbieť prsty. Niečo by robila. Niekam by šla. Dobrý spánok, prijateľná teplota a pohár kávy ju prebrali z letnej letargie.

Rozhodne sa prezrieť si celý domček. Má len dve veľké miestnosti – spálňu a kuchyňu, so starým nábytkom. A niekoľko menších – špajzku s nejakými zásobami jedla, ktorým sa ale veľmi nedá veriť, kumbál s nadpriemerným výberom metiel a zmetákov a malú dielničku prilepenú zvonku na bočnú stenu.

Dvor je maličký, zo zadných dverí ho má ako na dlani. Dá sa prejsť pár krokmi. Teda aspoň jeho nezarastená časť. Tá zarastená trochu kazí dokonalý dojem dovolenkovej chalúpky pre unaveného veľkomešťana, ale v podstate podporuje jej rozprávkový ráz.

Milada urobí prvý krok do záhrady. Keď pod topánkami zacíti mäkkú trávu, okamžite má chuť sa vyzuť. Ale treba najskôr overiť terén. Spraví tých pár krokov a ocitne sa pri zarastenej hranici pozemku.

Zblúdilý lúč jej zasvieti do očí a trochu sa jej zakrúti hlava. Vzduch je tu ťažší, voní vodou a zeminou. Húština pred ňou sa zdá nepreniknuteľná, nekonečná. Láka ju, aby šla ďalej.

Milada zaváha s rukou natiahnutou dopredu a zaspätkuje. Nepôjde sa predsa predierať niekam, kde ani nevie, či vôbec môže ísť. Nahnevane pokrúti hlavou a vráti sa do chalupy.

____

Mäkké žlté svetlo neskorého letného večera zalieva dvor ako sirup. Milada zasnene hľadí von oknom a bezmyšlienkovito mieša chladnúcu polievku zo sáčku.

Húština oproti oknu je temná a zelená a lákavá.

Milada na okamih zatvorí oči, aby si ešte pripomenula dnešné dokonalé počasie. Snáď sa nepokazí, kým tu bude. Predpovede hlásia všeličo, dnes už boli výstrahy pred vysokými teplotami, aj pred povodňami. Ale na oblohe sú len romantické huňaté obláčiky a teplota nevystúpila tak vysoko, aby sa čo i len trochu spotila.

Keď oči otvorila, stála pred húštinou. Nemohla od nej odtrhnúť pohľad, stále jej ho niečo priťahovalo, aj keď v prítmí nevidela nič konkrétne. Trochu sa nahla dopredu, rukou odhrnula lístie a vysokú burinu.

A zbadala to. Bol tam malý kotlík, zavesený na spadnutej trojnožke, trochu nahrdzavený. Vyzeral smutne.

Milade sa ho ulútostilo a nedbajúc na tŕne a ostré vetvičky ho z húštia vyslobodila.

Vyzeral nepoškodený, len trochu zanedbaný. Mal sympatickú veľkosť, akurát pre jendého človeka.

Keď si spomenula na polievku so sáčku, čo ju čakala na linke v kuchyni, rozhodla sa, že si uvarí niečo iné. Na dvore bolo malé ohnisko, pri stene chalupy naskladné drevo, v špajzke a mraziaku sa snáď nájdu nejaké poživatelné potraviny.

____

Zapáliť oheň jej trvalo dlhšie, než si bola ochotná priznať, ale veď kto by sa ponáhľal v takomto dokonalom raji?

Postavila kotlík priamo do pahreby.

Našla nejké potraviny a koreniny, z ktorých by sa dala uvariť lepšia polievka ako tá brečka, čo ostala zabudnutá v kuchyni. Kým ich všetky prenosila k ohnisku, trochu sa spotila. Vyhrnula si rukávy na tričku aj lem na kraťasoch a vyzula si sandále.

Naliala do kotlíka vodu a prihodila tam nejaké bylinky. Trochu sa zachichotala. Pripadala si ako čarodejnica. Skúsila si vymyslieť nejaké zaklínadlo, ale to už sa cítili príliš trápne.

Kým si na doske položenej na kolenách krájala zeleninu, pocítila na holých krížoch závan vetra. Potom ďalší vo vlasoch, silnejší.

Zrazu sa zotmelo.

Obloha už nebola posypaná cukrovými obláčikmi, ale premielali sa tam riadne búrkové mračná.

Milana sa ani nestihla začudovať, keď na ňu dopadli prvé studené kvapky.

Fúkalo čím ďalej tým viac.

Mimovoľne vykríkla a zrazu rýchlo nevedela, či má ratovať seba, kotlík alebo zeleninu.

V hluku búrky však zachytila iný zvuk, niesol sa jej blízko nad hlavou a rýchlo sa približoval. Znelo to ako veľmi šťavnaté, veľmi rozčúlené nadávky.

Zdvihla hlavu práve vo chvíli, keď ponad strechu chalupy prešvišťal čierny vlajúci fľak, na konci záhrady sa so šmykom otočil a zniesol sa dole.

Rozpálená čarodejnica odhodila metlu a skopla kotlík z ohniska. Voda vyšpechla všade naokolo a pridusila úbohý ohníček.

,,Debil!" vykríkla čarodejnica, ale nevyzerala to, že tým myslí Miladu. Znova kopla do kotlíka. ,,Povedala som ti, že sa nemáš ukazovať a lákať náhodných okoloidúcich! Máš len robiť pekné počasie!" Ešte raz naňho flochla a potom sa otočila na Miladu.

,,Prepáčte," povedala už miernejším hlasom. ,,Čo sa týka airbnb ubytovania, som v tom nová. Ak chcete vrátiť peniaze a odísť ešte dnes, tak to pochopím."

Milada stála neschopná pohybu.

Medzitým sa vyjasnilo, oblaky sa rozpadli na cukrovú vatu a jemný vánok sa preháňal pomedzi lístie, aby čo najrýchlejšie vysušil stopy búrky.

Kotlík sa naozaj snažil.

Milada si nervózne stisla lakte a oblizla suché pery. ,,Vlastne, teda..." dostala zo seba nakoniec, ,,ja by som tu radšej ostala. U mňa na byte to bude sauna, zabudla som zatiahnuť žalúzie."