Poviedky

Čakám a ďalej ho pozorujem. Z držania jeho tela, z pevnosti hlasu, z gestikulácie, ale aj z jeho očí ide pokoj a sebaistota. Je to iba môj dojem, že z neho ide taká zvláštna múdrosť? Môžem mu dôverovať? Kamarátka povedala, aby som sa nebála otvoriť a hovoriť. Ozaj mu môžem povedať všetko? Nie je to terapeut, lekár, ani psychológ, teda nemusí držať lekárske tajomstvo. Na druhej strane, komu by vykladal o mojich problémoch, nie som politik, ani známa osobnosť. Komu by na tom mohlo záležať? A čo všetko povie on mne? Na čari - mari neverím, do kostola nechodím a povedala by som o sebe, že ak niečomu verím, tak jedine vede.

Zajačik, tak toto si schovával. Chlapík mal pravdu. Nalejem si do pohára Janka Kráčajúceho, sadnem do hojdacieho kresla, dedičstva po otcovi, ktoré sa do môjho dievčenského bytu vôbec nehodí a rozmýšľam. Prečo dal dôkaz mne a nešiel na políciu, alebo do hocakej inej dôveryhodnej inštitúcie?

S rozšírenými zreničkami pozerám na kostru človeka ležiacu na pravej strane tvárou otočenou na východ, zrejme kult slnka, ktorá leží na čerstvo odhalenej obrovskej bronzovej krabici pripomínajúcej sarkofág. Aspoň vyzerá ako bronzový sarkofág, len je otočný opačne, hore dnom. Zvláštne. Prečo by tu bola hrobka z doby bronzovej otočená naopak, na ktorej bolo uložené telo sluhu, alebo otroka? Pri tele nie sú žiadne predmety dennej potreby, ani šperky, hrivny, či iné bohatstvo. Okolo kostry badať rozpadnuté kúsky dreva. Vyzerá to, že to bol chudobný človek pochovaný v drevenej truhle na hrobe svojho pána. Bude to ozaj tak? Nájdeme v otočenom sarkofágu kostru niekdajšieho boháča aj so svojim pokladom?

Pripravila som si reč o tom, prečo by som to mala byť ja, aké by mala Európa výhody, ak by ma vybrali, prečo som vhodná, aké mám povahové črty a aké sú moje silné stránky. Je to určite dôležité, veď mali ďalších päť kandidátok. A ja som predsa len zástupkyňa malého národa. Vedela som, že nacionálne pohľady sú v tejto významnej chvíli na vedľajšej koľaji, ale predsa, ak by mohli vybrať čistokrvnú Nemku alebo Francúzku, nevyberú jednu z nich?

Spoza kameňa vylezie vysoký svetlovlasý muž s puškou namierenou na mňa a pýta sa: “Kto ste a čo tu robíte?” Chcem na neho namieriť talizman a potom mi napadne, že ak ma zasiahne, nebodaj zastrelí, tak budúcnosť nezachránim, preto zbraň radšej odkloním a vravím mu krotkejšie: “Mám dobré úmysly. Nechcela som nikoho vyľakať.” “Videl som vás vystúpiť z tej čudnej veci, ktorá sa zrazu objavila a potom zmizla, keď som bol na poľovačke. Čo ste zač a odkiaľ ste prišli?”