Sťahovanie Transylvánskeho pána upírov do Ameriky nemusí byť vždy najlepší nápad - hlavne keď má Bob Weston v náplni práce mu Nový Svet dokladne znechutiť.

Zarazene som si obzeral veľkú sklenenú nádrž. Bola čiastočne naplnená vodou a vodnými rastlinami, vo vnútri bol i ostrovček z plastu imitujúci kamenný breh. Nachádzali sa tam i regulátory teploty a vlhkosti, a okysličovacia pumpa. "Chýbajú Vám tam rybyčky", snažil som sa zavtipkovať. "Rybyčky !", povedal Kogel, znelo to skôr ako by si odpľul."Nože, prizrite sa lepšie." Pohľadom som snoril po vnútrajšku sklenenej nádoby. Už som to chcel vzdať, keď sa asi dvojcentimetrové čosi, z väčšej časti ponorené do vody a schované za rastlinami, pohlo a upútalo moju pozornosť.

Západ je divoký a púšť je široká. Upír je smädný a Bob Weston je hladný. A byť nemŕtvym nie je vždy výhra, pričom je podstatný rozdiel medzi nemŕtvym a nemŕtvym.

Záhrady schovávajú vo svojich zákutiach netušené tajomstvá. Čo potom musí byť ukryté v záhrade kráľa, veľkej a majestátnej. No s tajomstvom je spojené i smrteľné nebezpečenstvo.

Cudzinci prišli z hviezd a napriek všetkým predpokladom vyzerali podobne ako my. Zatúžili po Zemi, útulnej, pohostinnej planéte, a vzali si ju právom silnejšieho. Vzali ju nám, jej dedičom. Nemali sme inú možnosť, než podrobiť sa.

Hra, ktorá sa traduje generáciami detí v školách, škôlkach, na sídliskách. Jej pôvod a význam je nejasný. Hrali ste sa aj vy? Tak ešte raz…

podľa správnosti by toto mala byť šiesta kapitola - tzv. Korešpondencia s neznámym

Stvorenie muža a ženy trošku inak. Prvá poviedka tejto autorky na našom serveri.

Občas sa mi zdá, že hranica medzi krásou a ordinárnosťou je veľmi krehká. Zdá sa mi to i vtedy, keď sedím v záhradnom altánku oproti Sofii a svalnatý ochrankár, v čiernom priliehavom tričku mi servíruje laté. Jej nos je presne ako má byť, jej pery sú presne ako majú byť, vlasy odfarbené na blond, ale vždy bez čiernych korienkov. Pleť hladká a očné tiene nanesené s chirurgickou presnosťou. Sofia je ktosi medzi bohyňou, pipkou a ... .

24.december 2020 Vianoce. Ako darček pre seba som si naprogramoval v hlavnej chodbe perličkový bazén. Tak sa čvachtám a pijem šampanské. Fuj! Už je mi z toho kaviáru zle. Pripomenulo mi to staré zlaté časy, keď som bol pri peniazoch čo sme si nakradli. Na ostatných ľudí už skoro nemyslím. Zajtra si skúsim vytvoriť dačo iné.

Ostrov zahalený hmlou, červené listy šepkajúce tajomstvá, teplo v hlbinách, lepkavé pokušenie...

:) neviem presne koľko sa mi toho sem zmestí, tak teda ďalšie pokračovanie ....

Venované skutočnému Žiarosvitu, za všetko, čo mi dal, všetkým, čo nosia lampáše a najmä tým, čo potrebujú ich svetlo.

takže toto by mala byť kapitola č. 7 s názvom: Zlatovlasá sprievodkyňa priepasťou

Poviedka, ktorá vznikla vďaka výhľadu zo záhrady mojich starých rodičov, ktorý by sa mal predávať vo fľaškách, aby si ho mohlo užiť čo najviac ľudí. Pôvodne som ju chcel poslať do Ceny Fantázie, ale prekročil som rozsah (má cca 60 000 znakov). Napriek tomu prešla celým tvorivým procesom a je pripravená sa uchádzať o vašu priazeň. Dúfam, že sa vám bude páčiť :-)