Knihy

cyberstorm @cyberstorm

Veľmo silne odporúčam. Parádna zmes dieselpunku, postapo SF, dobrodružstva a mladej naivity. Charaktery nie su vyslovene čierno-biele a hoci ide dej v podstate priamočiaro vpred, bez akýchkoľvek kľučiek alebo zvratov, človek sa ani chvíľu nenudí. Mládež, kašlite na Stmievanie a podobné somariny, toto je skutočné žúžo!

cyberstorm @cyberstorm

Hlavného hrdinu vo vzdialenej extrémne pokročilej budúcnosti najmú aby niečo ukradol, no ona sám najskôr musí získať späť svoje spomienky a osobnosť, ktorá mu to umožní. Takže pred samotnou krádežou najskôr iná...krádež. Kvantový zlodej je veľmi zaujímavá kniha, prepchaná hypertechnológiami, čo ju miestami robí ťažko čitateľnú a neprehľadnú, na strane druhej zasa exotickú a extrémne farebnú. Samotné dobrodružstvo sa miestami vlečie, miestami nadskakuje ako splašený kôň a inde šprintuje. mne osobne sa kniha páčila ale stále mi tam niečo chýbalo, sám neviem čo. Škoda len, že druhý diel v preklade nevyšiel. 8/10

soyka @soyka

B.T. Niromwell @Niromwell

Strašidelná vagína je zbierkou troch poviedok, v respektíve jednej novely a dvoch poviedok. Je ľahké vidieť, prečo si autor vybral za názov práve meno tej najprovokatívnejšej, Mellick proste vie, ako zaujať čitateľovu pozornosť. Jasné, každý je zvedavý, čo sa skrýva pod obálkou takejto knihy – nie každý by si ju otvoril práve v autobuse alebo v kaviarni, človek si ju nechce kúpiť v kamennom obchode, ani si ju tam možno nechce prelistovať, ale prelistovať si ju chce. Je názov trochu zavádzajúci? Iste. Kniha je na jednej strane oveľa menej venovaná ženským pohlavným orgánom, ako by jeden očakával, na druhej strane sa venuje sexu pomerne dosť, lepšie povedané narába s ním ako s niečím nanajvýš samozrejmým, nie však do takej miery, aby prestal byť zaujímavým. Vlastne sa mi pri Mellickovej knihe nestávalo, že by som mala pocit prekročených hraníc, čo sa mi len pre porovnanie napríklad pri Stevenovi Kingovi stáva pravidelne. Mohlo by to byť tým, že Mellick na čitateľa šokantnými nechunosťami nevyskakuje spoza rohu, ale hneď na obálku nacapí, čo možno od knihy očakávať. A potom tie očakávanie zmení. Prvý, najdlhší text v tejto knihe s rovnomenným názvom, sa začína ako normálny román zo života študenta a jeho priateľky, ktorá je známa tým, že, nuž, jej vagína ľudí straší. Na sexuálnom živote jej to neuberá, naopak, zvedavcov a dobrovoľníkov je naozaj veľa a jej priateľ, náš hlavný hrdina, je zo všetkých najzvedavejší. Samotným problémom pomenovaným už v názve sa však autor nezaoberá pridlho, náš hlavný hrdina sa totiž pomerne rýchlo dostane do iného, šialeného sveta, z ktorého som mala po dlhom čase naozaj príjemný pocit očarenia a zoznamovania sa s neznámym. Je to svet snový, divný, vizuálne nesmierne nápaditý, čo sa darí preniesť aj cez knihu, ktorá je pre mňa inak nie veľmi vizuálne médium. Poviedka je plná zvláštnych postavičiek a skúmania, ako sa hlavná postava vyrovná so svojou novou existenciou. Na konci prichádza akýsi trochu zvláštny symbolizmus, ale dojem z poviedky do veľkej miery aj tak ostáva. Ďalší text sa zaoberá orgiami, iste, ako už názov hovorí. Lenže sú to orgie nesmierne cielené. Táto poviedka na mňa pôsobí ako kotletovka, naozaj sa príliš nelíši témou i spracovaním od poviedky Příliš dlouhá swingers párty a zo všetkých troch mi aj najviac sadla. Na rozdiel od Strašidelnej vagíny či Porna v auguste nemá ani tak bizarné, ako skôr fantastické prvky. Odohráva sa v realite, kde ľudia získavajú šialené pohlavné choroby, ktoré by sa dali skôr než k čomukoľvek inému prirovnať k superschopnostiach. Jeden vie rozprávať iným jazykom, ďalší je superrýchly, supersilný, iný chytá rádio na svoje prirodzenie... Proste s dobrým prichádza aj to zlé. Keď sa človek s niekým vyspí, vymení si s ním všetky pohlavné superpowers, nedá sa nič vynechať. Autor sa veľmi umne a vtipne hrá so situáciou, v ktorej sa postavy prechádzajú po party a hľadajú to svoje. A, samozrejme, vonku prepukne zombie apokalypsa. No nečítajte to! O poslednej poviedke sa autor v doslove vyjadril, že je prvou, ktorú kedy napísal sám pre seba, prvá, ktorá sa neriadi nikým a ničím iným, len jeho radosťou z písania bizarru. A hej, je absurdná! Netreba v nej hľadať žiaden zmysel, vraví autor. Len pre mňa osobne v nej nie je toho príliš veľa na kochanie, a hoci je celkom vtipná, ostáva v mojom osobnom rebríčku z tejto knihy tým najslabším príspevkom. Nechala by som sa nahovoriť aj na ďalšie Mellickovky, ale treba uznať, že to vyžaduje byť v určitej nálade.

B.T. Niromwell @Niromwell

Kallocain je roman o hľadaní pravdy, ľudskej prirodzenosti, jej vyjadrenia skrz slová a tak nečudo, že jej forte leží práve v dialógoch. Skrz reakcie hlavnej postavy na to, čo sa mu vlastne podarilo vynájsť, jeho nadšenie a zhrozenie, nesmiernu úľavu tých, ktorí jeho elixir pravdy vypijú a radosť z úprimnosti, hoci i tej deštruktívnej, nám dáva autorka výživnú potravu pre dušu. Dôležitosť tohto diela z filozofického a morálneho hľadisku je nepostrádateľná, no o to lepšie je, že ide o skutočne napínavé, miestami tiesnivé čítanie. Postavy sa pohybujú v malom priestore, no I ten stačí na vyvolanie záujmu čitateľa. O vojve, veľkých strojoch, futuristickej spoločnosti či technoogiách sa toho nedozvieme príliš vela, čo mne osobne celkom vyhovuje – na vykreslenie technických detailov si nepotrpím a atmosféra spoločnosti je vystavaná cez správanie postáv. Až nakoniec spadneme do scifi bojov, ktoré ulahodia snáď aj väčším hard scifi fanúšikom.