B.T. Niromwell
Keď je nóbúk, už som čakala aj fejsbúk, škoda, že nebol, pobavilo. Takýchto slovných hračiek by sa tam pýtalo viac, lebo potom si sa dostal do kolotoča opisovania vecných, bežných a pomerne nezaujímavých úkonov a faktov zo života hlavnej postavy v dlhých, veličizných kusoch textu. Obzvlášť, keď čitateľ vlastne vie, kam to celé smeruje, tak prebíjať sa cez niektoré hutné pasáže pôsobí dosť demotivujúco. Písať rozhodne vieš, aj hovorové prvky vložiť, už len primiešať akúsi pridanú hodnotu, aby sa človeku tvoj príbeh zapísal, priniesol mu skutočný zážitok. Rozhodne sa teším, čo nám prinesieš na budúce. Na druhej strane ale kvitujem, že si do textu vložil Móricovu minulosť, čo nám vlastne vysvetľuje, prečo je taký odľud, ako sa z neho stalo to, čím je, takže čitateľ chápe jeho spôsob života. Celkovo ale rozmýšľam aj nad jeho hlavnou motiváciou – príde mi, úprimne, príliš pritiahnutá za vlasy. Myslím, že intuitívne by človek, hoci aj opitý, možno ten o to viac, hľadal tú najprostejšiu cestu, ako sa dostať k cieľu, obzvlášť, keď ho bolí celé telo a nevládze. Nemám, tak si obkrútim cez hlavu sveter, niečo na ten štýl. Ešte malá pripomienka, -krát sa píše spolu (párkrát, niekoľkokrát, dvakrát, poslednýkrát, všetko spolu). A moc v slovenčine fakt nie je príslovka, i keď dobre, dalo by sa prižmúriť oko tým, že je to rozprávané z pohľadu protagonistu.
10.04.2020
