Úvod do deja:

Stredozem sa konečné stala tým čo vždy bola, ludia mali svojho krála....enti svoje entky.....hobiti svoj Kraj.....a elfovia sa vrátili do Eldaru. No a tu sa odohráva cely náš príbeh.

Eldar krajina zázrakov, krajina, kde sa nikdy neumiera. Krajina, ktorá nepozná bolesť hlad smútok ani SMRT. Elf môže zomrieť iba v boji alebo kvôli nešťastnej láske ale tú tu tiež nepoznajú. Elfovia tu žijú v harmónii s par ľuďmi, ktorý sem prišli stráviť posledne chvíľky svojho života. Lebo Eldar je krajina ktorá oplýva "medom a mliekom". Takto je opísaný v Biblii raj .A ten Eldar naozaj bol. Bol to Raj na zemi Ročne sa striedali štyri ročné obdobia jar, leto, jeseň a zima. Jar bola nádherná. Voňala rozkvitnutými kvetmi v korunách stromov, potokmi sa valili posledne kúsky snehu, ktoré na vode vypadali ako zamatová prikrývka, ktorá sa pomaly topí a stúpa až k nebesiam. Na jar kvitnú prvé kvety na lúkách na lúkách, ktoré prekypujú všetkými farbami sveta. Malé deti radostne pobehujú po tráve, robia vence s kvetom pre svoje mamičky, máčajú si nohy v nádherných potokoch. Jar je krásna slnečná, a keď aj občas spŕchne je to dážď, ktorý neničí ale všetkému dáva nádherný vzhľad. Najviac sa z neho tešia elfovia-rolnici. No a po jari prichádza leto. V lete je veľmi teplo no nikomu to neprekaza. To teplo je veľmi prijemne. Na schladenie sa deti pláchajú vo vodičke. Roľníci žnú prvé plody svojho ťažkého úsilia. Jeseň sa hýri všetkými možnými aj nemožnými farbami. Deti sa zabávajú naháňaním listov padajúcich zo stromu. Vietor sa pridáva k ich hre a pomáha listom vo vzduchu tancovat. No a zima je krasna. Cely Eldar je prikrytý sneho blielov prikryvkov.

No a takto by sa dal Eldar opisovať do nekonecna. Predstavte si niečo po čom najviac tužíte a tak vypadá Eldar. Miesto splnených prianí.

NO čo keď do tejto mieru Milovej krajiny vstúpi zlo. A prečo nie. Potom by tu nastala úplná skaza. V eldare by vládla bolesť hlad hnev a nenávisť. Ta krásna krajina by sa jedným okamihom zmenila na peklo. A jediný kto by to mohol zastaviť je dobro zrodene zo zla. Dokáže niekto zvládnuť takúto ťarchu osudu. Ale nepredbiehajme vráťme sa len pekne do deja. Prsten moci sa už len stal legendov, ktoru otcovia rozprávajú pred spaním svojim synom. Tí čo to prežili nikdy neopisovali vojnu skutočne ako bola. Vzdy to zmiernili a spravili z toho len bájku.

KAPITOLA 1. Zlo je blízko

Prešlo už 5rokov od vtedy ako Frodo zničil prsten. Frodo spolu so svojim strýkom bývajú v malej chalúpke pod slávnym Eldarskym hradom. Frodo sedí na posteli, pravé sa zobudil. Strýko.....sa k nemu posadi.V ústach ma drevenú fajku, je pripravený vypočuť si čo mu chce Frodo povedať.

" V Eldary sa mi veľmi páči stryko", stryko len pokyvká hlavou a plne vdýchne do seba asi všetok tabak vo fajke.Frodo pokračuje: "Saruman bol porazený prsteň zničený a ja som tu veľmi stastny" Povedal akoby chcel obhajovať niečo začo nemôže.

"Len nevieš pochopiť prečo ta cely život vždy na výročie nášho, nie TVOJHO výťažstva prenasledujú tie nočné mory. "povedal to s veľkým pochopeným no trosku ľahostajne a pokračoval "Nesmieš si to tak brat k srdcu, su to len zle sny nič viac" a zas sa úplné vnoril do svojej fajky. Frodovi ale na to nemohol zabudnúť. "No nie je to už rok čo sa ti to snivalo" dodal ešte strýko a prerušil Froda v tuhom rozmýšľaní. "Áno je ale nezabudaj, ze je to každý rok presne v takomto čaše."

"A už sa ti to snivalo?" opytal sa stryko, Frodo len márne pokrútil hlavou, "Tak vidis nemáš sa čoho báť" nič si z toho nerobil a zas sa venoval iba svojej fajke.

Zvečerilo sa nebo bolo posiate miliónmi hviezd. Noc bola krásna jasne, vsade vládlo nesmierne ticho a klud. Frodo si ľahol do postele s vlastnoručne vytesávaným napisom z dreva na ktorej boli motívy prsteňa a elfske pismo. ,

Čo v preklade znamená Sláva vitazovi, vdaka dobru bolo porazené zlo. Frodo sa uložil do postele s fukol viečku čo mal na malom stolíku vedľa postele, zavrel oči a konečne zaspal. A začal sa mu snívať sen.

Bol na lúke pod hradom, všade ležali mŕtve tela ľudí, elfov a všetkých. Nevedel čo ich mohlo zabiť, vedel lenže v sade okolo neho bola krv a smrť. Zrazu začul čudní smiech. Bol to smiech trpkej radosti. Vychádzal z hradu, ktorý bol cely zrútený. Ostali po ňom už len trosky. Frodo sa pomaly približoval ku miestu skade išiel ten hrôzostrašný smiech, čím bol bližšie k tomu miesto, tým viac ho začala bolieť rana ktorú utrpel už pred 5-rokmi a ktorá sa mu nikdy nezahojila. Išiel veľmi pomaly a zrazu zbadal obrysy postavy. Nevidel či je to človek, videl len ,že drží v ruke mec cely červený od krvi nevínnych obeti. Mal na sebe oblečený čierny plast a zahalenú tvar maskou. Svoju ruku napriahol tak akoby sa chystal niekoho zabiť. A vtedy Frodo zbadal jeho ďalšiu obet. Bol to on. Jeho sa ten netvor chystal zabit. Frodo sa zrazu ocitol vo svojej vlastnej kozi. Videl ako sa nad nim skláňa netvor a chystá sa ho zabit. Posledny kráť sa napriahol a trafil Froda presne do tej rany. "Nieeeee", Frodo sa cely spotený zobudil. Nechápal ničomu, ničomu nechcel rozumieť.

KAPITOLA 2. Vina, bolest, smútok a šťastie

Dnes sa všetci pripravovali oslavovať Veľké vitazstvo. Bolo presne 50vyrocie od dna ,keď Frodo dokázal vyhrať svojou silou nad celou Sarumanovou armádou. Frodo vošiel do hradu. Gandalf mu totiž povedal, že ma preňho niečo veľmi dôležité. Nevedel si predstaviť čo to bolo. Nemal na nič náladu a nikam sa mu nechcelo isť ale je to predsa Gandalf a tak bolo jasne, že pôjde. Hneď ako vošiel do hradu naňho všetci vyhukli: Nech žije náš záchranca mocný Frodo velky. A začali sa veľkolepé oslavy. Gandalf prišiel za Frodom a ten naňho hneď vyhúkol. "Gandalf biely toto sa robí???", a začal sa smiať. Bol rad, že aj po 5rokoch všetci oslavujú jeho víťazstvo. Celkom zabudol na svoj sen .Bol pripravený sa zabavat a vychutnávať si celu oslavu. Aj keď sa na nej povodne nechcel zúčastniť, keď videl koľko námahy si s ňou dali nemohol im to predsa urobit. Videl ich ako sa zabávajú tancujú spievaju popíjajú jedia a ... Po chvíľke premýšľania ho prerušil Gandalf: "Vari sa na mňa nehneváš, ale vedel by som, že ta sem inak nevylakam", Frodo sa len usmial a pridal sa k ostaným. "Zabával sa smial a tancoval ako nikdy v zivote. Bol v tej chvíli veľmi šťastný Nemôže však tušiť, že jeho šťastie nebude večne. "Chudák Frodo" Lebo pomaly sa zobúdzalo ZLO ktoré už veľa rokov čakalo na svoju odplatu, veľa rokov čakalo kým sa bude môcť pomstiť. Veľa rokov kým bude môcť ukázať svoju moc aká je veľká", pomyslel si v duchu Gandalf a aj on sa pridal k oslavám.

"A teraz prichádza to najlepšie", zjašene povedal Frodou strýko a na stôl pomaly začali prinášať všetky možné dobroty. Od opekaného prasaťa po najlepšie koláče sveta. "A hostina sa môže začať", povedal Gandalf a potichu iba pre seba dodal "veď ,možno je posledná v našom živote." A zobral si veľký kus prasaťa.

Hostina sa skončila a bol večer. Frodo stal na streche hradu odkiaľ mal krásny výhľad. Gandalf sa postavil vedľa neho. "Vieš čo mi naozaj chyba Gandalf?", Gandalf pokrútil hlavou a pozrel sa na El dar "Je to kraj" Gandalf sa na neho len pozrel z nostalgiou v očiach Frodo pokračoval: "Pamätáš sa ako som sa vždy veľmi tešil keď prídeš" "Akoby by nie, vždy som čakal akú hlúposť to zas vyvedieš, no od vtedy si sa veľmi zmenil", chvíľku sa odmlčí "Dospel si stal sa s teba muž a......HRDINA" "No ale niekedy by som to všetko vymenil za tvoj jeden ohňostroj", DODAL Frodo a tvar otočil ku hviezdam "A prečo nie?!" Gandalf si niečo pomaly vytiahol z vrecka, bol to drobný žltý prášok nasypal ho na palicu a vystrel k oblohe. A predstavenie sa mohlo začať. "Toto som si nechával špeciálne pre teba"

Bol to úžasný ohňostroj, ktorý neprestal cele hodiny. Frodo bol veľmi vďačný Gandalfovi a išiel si ľahnúť. Ráno ho rýchlo prišiel Tider zobudiť. Bol to malý chlapec, ktorý veľmi obdivoval jeho aj cele spoločenstvo prsteňa. "Frodo ,Frodo, vstavaj ihneď musíš vstať" bol cely udýchaný a triasol s Frodom ako s bábikou. "Tider nechaj ma ešte spať je skoro", Frodo sa otočil na druhy bok vankúšom si prikryl ucho v snahe, že to malého Tidra odradí. No on sa nedal. "Frodo ale je tu on je späť" Frodo sa konečne zobudil a sadol si na posteľ. "Tredi upokoj sa a povedz mi kto je späť?", "Kto?, no predsa on " nadýchol sa kým povie jeho meno "No tak ma už nenapínaj a povedz mi kto??? "ON no predsa Legolas!!!!!" povedal maličký s hrdosťou v hlase. "COOO a kde doveď ma k nemu". Frodo sa rýchlo obliekol a išiel s Tredim. Malý naozaj neklamal Legolas sa vrátil. Keď ho našli bol v stajni a pravé zosadol z koňa. Mal na sebe oblečené to čo vždy. Keď Frodo vošiel do stajne a zbadal ho rozbúchalo sa mu srdce jeho dobrý priateľ sa vrátil po veľmi dlhej ceste domov. Legolas sa pomaly otáčal, ešte dával posledne inštrukcie ako sa majú postarať o koňa: "A nezabudnite mu pod.....",zostal úplné zarazený lebo zbadal Froda. Ten sa k nemu rozbehol. Rovno do náručia. Legolas ho objal a zdvihol do vzduchu. "Som rad, že ta vidím priateľu", povedal mu a polozil ho na zem. "Môžeš mi povedať kde si sa celých päť rokov flákal???" "Vieš Frodo všade to nevyzerá ako tu. So Stredozemou bolo ešte veľmi veľa roboty kým sa dala do kopy, Saruonova armáda zničila všetko čo sa dalo a ja som to pomáhal dať do kopy", Frodo zostal chvíľu ticho cítil sa trápne, že naňho hneď tak vyskočil "No ale na druhej strane, som sa sem veľmi tesil" Frodo sa konečne usmial a hneď začal Legolasovi všetko vravieť, všetko to čo sa stalo za posledných 5rokov.Jedine na čo zabudol, no nedá sa povedať, že zabudol skôr na to chcel zabudnúť, boli jeho zle sny. Legolas za tých 5rokoov zažil viac ako za cely život. "Videl som veľa biedy chudoby a...."na chvíľku sa odmlčal, všetko vravel vážnym hlasom a keby sme sa mu zadívali do oči videli by sme ligotať sa v nich kvapôčky slz "a ja som jednoducho nemohol odisť len tak, musel som zostať a pomáhať" Vravel cestou do hradu Frodovi a ani si nevšimli a zas boli pri stajniach. "Ja asi si pôjdem ešte zajazdiť Frodo, musím sa trochu prevetrať" "No jasne, chceš aby som išiel s" Frodo prestal v polke vety lebo si uvedomil, že Legolas chce byt sám. Vedel, že sa cíti vinný za to že odišiel a nebol na pohrebe svojho dobrého priateľa Gimliho. "On to istotne vie a vie, že si robil to čo je správne" iba Frodo dodal a rozlúčil sa sním. Legolas si sadol na koňa a cválal o preteky s vetrom. Do oči sa mu tlačili slzy ale on nechcel plakať, no nemohol si pomôcť. Cítil vinu za to, že tu nebol keď sa Gimli šmykol a padol zo skaly pri záchrane malého Todriho ktorému zachránil život ale ten svoj už nedokázal zachrániť. "Keby som tu bol mohol byt ešte živý, mohol som byt s nim a chytiť ho" stále si nahlas vravel. Po dlhej ceste sa zastavil. Bol na tom najvyššom kopci Eldaru .Zosadol z koňa a priviazal ho o asi jediný strom v okolí. Rukou si zotrel z oči slzy a pomaly pristúpil k malej hromade zemi. Hodil sa o Zem a začal plakať, zatvoril si oči v myšlienkach sa mu vynárali všetky pekne chvíľky s Gimlim, ako spolu bojovali ako sa doťahovali ako súperili ako sa dohodli, že chcú zomrieť po vlastnom boku. "Mal som tu byt prepáč mi to prosím ta prepáč." zdvihol hlavu ku kameňu strčeného do zeme. Silno buchol rukou po zemi, chcel si na nej vybiť všetku zlosť ktorú voči sebe pociťoval a aj tu nesmiernu bolesť, ktorá zvierala jeho vnútro. Bolesť bola ako parazit ktorí sa prisaje na vaše srdce a začne vám pomaly veľmi pomaly odsávať život s tela. Pomaly sa začalo slnko zapadať za kopce. Obloha bola sfarbená do ruzovo-zlta a červená. Legolas tam bol až kým posledne lúče Slnka nepadli na Gimliho hrob akoby mu dávali dobru noc navždy. A stým posledným lúčom slnka sa s nim rozlúčil aj Legolas. "Dovidenia priateľu, navždy dovidenia."