Výťah... Myslím, že sa medzi nami nenájde nik, kto by nepoznal toto zariadenie. A notoricky známe sú rôzne tie príhody, ktoré sa vo výťahu mali udiať, či už že sa výťah odtrhne a bezpečnostné brzdy zlyhajú, alebo že vypadne dodávka prúdu a vo výťahu je práve rodička alebo mladá sexi krásavica a vrah, ktorý vo svojom maniakálnom záchvate najprv mladú peknú ženu znásilní a potom buď zabije, alebo sa ona do neho zamiluje a ukecia ho. Takých príhod je skutočne veľa a svoje by o nich mohla rozprávať či už polícia, alebo havarijná výťahová služba. Alebo sa aj nemusí nikto nič dozvedieť... To však výťahu vytvára osobitný imidž, tajomný, vzrušujúci, s nábojom dekadencie a erotiky, alebo strach naháňajúci, pretože čert nikdy nespí, a čo ak... práve keď... Čítal som veľa poviedok, počul veľa príhod na túto tému a videl aj niekoľko filmových spracovaní. Ale príbeh, ktorý vám vyrozprávam, je celkom iný a preto výnimočný, a to až tak, že spočiatku som mal pochybnosti, či sa skutočne stal, alebo sa odohral iba vo fantázii toho mladého muža, podnietenej veľkou dávkou alkoholu, ktorú skonzumoval, lebo bol práve Silvester a on bol práve na dovolenke v ďalekej exotickej krajine... No isté však je, že sa stal. A tu je jeho príbeh, tak ako mi ho vyrozprával...

*

...V uliciach bolo rušno, ohlušujúci huriavk, všade hrala hudba a všetci tancovali ako v tranze. Stál som pred hotelom, v ktorom som bol ubytovaný a vnímal to všetko, čo sa okolo dialo, ako fascinujúce divadlo. Zrazu sa pri mne zjavila žena s maskou na tvári, chvíľu okolo mňa krúžila, potom ma schytila za ruku a ťahala do tej trmavrmy. Nedalo sa, či skôr nechcelo sa mi brániť, nohy a potom celé telo uchvátil šialený rytmus bubnov. Spoza masky na mňa hľadeli planúce temné oči s lesklými rozšírenými zreničkami. Po chvíli ma moja neznáma spoločníčka nečakane vtiahla do akejsi úzkej chodby, oprela ma o stenu a strčila mi do ruky fľašu. Odkiaľ sa jej v rukách zrazu vzala neviem, no ona sa celkom nepokryte zabávala na mojich rozpakoch, jej vzrušujúci hrdelný smiech ma dráždil, až som napokon výzvu prijal a vyprázdnil fľašu dodna. A tu asi je začiatok celej tej fantastickej príhody. Cítil som, ako obsah fľaše, mimochodom veľmi chutný, nezvykle rýchlo začína účinkovať, v alkohole musela byť aj dáka droga, no bolo už neskoro. Hľadel som do tváre svojej spoločníčky a vnímal jej oči a veľké plné krvavočervené ústa. Boli krásne. Ešte som vnímal, ako sa jej tvár približuje k mojej, ako sa mi prisala na ústa, vsunula mi do nich, hlboko, skoro až do krku jazyk a obomi rukami mi uchopila genitál, nezvyčajne mohutne erektujúci. Na ostatné si spomínam ako na sen, aj pekný, aj desivý, aj príjemný, aj bolestivý...

... Tackal som sa, podopieraný svojou spoločníčkou, cez vestibul, kde na pokyn recepčného pribehol liftboj, aby ma podoprel z druhej strany. Takto som sa dostal do svojej izby. Liftboj odišiel. V izbe bolo absolútne ticho, cez okná do vnútra nepreniklo z toho huriavku von nič.

- Volám sa Aené...- ozvala sa nečakane moja spoločníčka a mne akosi vôbec neprišlo čudné, že jej rozumiem, -... ako sa cítiš?- spýtala sa a zložila si z tváre masku.

- Dobre.., ale chcel by som ísť ešte do ulíc... ibaže...- zabľabotal som meravým jazykom.

Pokúšal som sa vstať z postele, na ktorú ma uložili, ale iba som sa prevrátil na brucho.

Obrátila si ma tvárou k sebe, vložila mi čosi do úst a dala zapiť vodou. V nasledujúcom okamihu sa so mnou udiala premena. Opitosť vystriedala čulosť všetkých zmyslov, ale veľmi, veľmi neobyčajná. No hlavné bolo, že som mohol vyraziť do ulíc.

Ubytovaný som bol na dvadsiatomsiedmom poschodí, bolo preto nepredstaviteľné, aby v tomto hoteli premávali obyčajné výťahy. Ľahké cinknutie oznámilo, že výťah prichádza. Cesta dolu v rýchlovýťahu mi navodila pocit beztiažneho stavu a keď sme sa s Aené ponorili do šalejúceho davu, rýchlo som zabudol na všetky v mysli sa mi vynárajúce podozrenia súvisiace s Aené, ktorá, už opäť s maskou na tvári, ma ťahala za sebou spievajúcou a tancujúcou masou. O polnoci sa obloha rozžiarila ohňostrojom tisícok svetlíc, rakiet a inej pyrotechniky a mňa nenapadlo nič iné, ako pritiahnuť k sebe Aené, mocne ju objať a v dlhom bozku ju hrýzť do jazyka. Zúrivo mi to opätovala a v ústach som ucítil chuť krvi. Prestalo ma všetko zaujímať a tentoraz som ja ťahal Aené za sebou, mal som v úmysle dostať ju do postele a do rána sa s ňou milovať. Vo výťahu sa ku mne privinula s čudnými plamienkami v očiach, sľubujúcimi vášnivé milovanie. Zrazu ma však premkol zvláštny pocit, intuícia mi rozblikala v hlave výstražný majáčik, zdalo sa mi totiž, že rýchlovýťah akosi pridlho putuje do dvadsiatehosiedmeho poschodia. Než som stihol si všetko riadne uvedomiť, Aené mi strčila pod nos malý flakónik a ja som sa odporúčal, padol som do bezvedomia. Prebral som sa na zápach čpavku, pocit studenej vody na tvári a vo vlasoch a občasné facky. Recepčný, liftboj a pravdepodobne privolaný doktor sa ma snažili dostať z výťahovej kabíny a odviesť do mojej izby. Po chvíli som sa cítil vporiadku, zbalil som si svoje veci, vyplatil ubytovanie a v pohode sa odviezol taxíkom na letisko. Aené mi vôbec nezišla na um...

Teraz som doma a to, čo sa dialo od toho okamihu straty vedomia až po jeho opätovné nadobudnutie, je mi záhadou, ovláda ma však silný pocit, že to viem, iba si nedokážem spomenúť. Z temných hlbín kýmsi zablokovanej pamäte sa mi v istých okamihoch vynárajú spomienky na cestu v akomsi prečudesnom zariadení, na chvíle úplnej letargie strávené v miestnosti bez okien, v ktorej som ležal úplne nahý, na záhadné postavy s obrovskými očami, na ich dotyky, na Aené a ďalšie ženy a na súlož s nimi, opakujúcu sa až do bezvedomia. Keď som sa, už doma, prvý raz videl a teraz vždy, keď stojím v kúpelni pred zrkadlom nahý a hľadím na tú postavu oproti, som na pokraji šialenstva...

*

Mladý muž skončil svoj príbeh, postavil sa a začal rozopínať remeň na rifliach. Po malej chvíli predo mnou stála roztrasená postava nahého muža. Pohľad na neho ma šokoval, pripomínal mi... trúda... po svadobnom lete, tomu prirovnaniu som sa nevedel ubrániť.