Netvor z vesmíru

Výborní študenti Vysokej chemickej školy dostali poukaz na rekreáciu v podnikovej chate TAKACHEM-u, kde prežili veľké dobrodružstvo...
Filmová história scifi
Riaditeľ Vysokej chemickej školy si predvolal k sebe šiestich najlepších študentov posledného ročníka.
- Vážení študenti obdržal som od novozvoleného prezidenta chemickej továrne „TAKACHEM“ šesť rekreačných poukazov na ostrov Óšaru. Dovoľte mi, aby som vám ich odovzdal ako odmenu za úspešné ukončenie a získanie najvyššieho počtu bodov na poslednej skúške, - vyčaril úsmev na hrubých silno červených perách, naťahujúc štíhlu ruku, v ktorej držal šesť bledomodrých obálok.
- Ďakujeme, pán riaditeľ, - obálky prevzal najvyšší zo šestice úspešných študentov Kim Takahara.
Na druhý deň popoludní skupina odmenených študentov priviezla čierna limuzína na tokijské letisko, kde ich už čakalo súkromné lietadlo chemickej továrne.
- Pán kapitán, na radare sa nám objavilo veľké neidentifikačné teleso a rúti sa na nás šialenou rýchlosťou. Mám obavu, že odlet lietadla budeme musieť zrušiť! ‒ zaznel varovný hlas nadporučíka Siu Chana vo vysielačke.
- Pán nadporučík, ste si istý, že teleso letí priamo k letisku? ‒ pýta sa kapitán Sukoyama pokojným hlasom.
- To je neuveriteľné, teleso odrazu zmenilo smer svojho letu, - vyhŕkol prekvapený Siu Chan.
- - -
Let ubiehal rýchlo. Šiesti študenti dostali na palube lietadla všetko, čo si len želali. Na ostrov Óšaru prileteli o štrnástej hodine miestneho času. Slnko viselo ešte vysoko nad obzorom, keď dorazili na rekreačnú chatu. Stála tristo metrov od piesočnatej pláže v zátiší štyroch vysokých paliem. Po vybalení batožín Li Yong a Saly Long odišli k pobrežiu. Chceli sa okúpať v teplej morskej vode. Neprešlo ani desať minút, keď azúrovomodrá obloha stmavla. Nad ich hlavami preletelo obrovské teleso s ohlušujúcim piskotom. Tlaková vlna ich zvalila na zem. Na druhej strane ostrova zaznel obrovský výbuch, ktorý spôsobil zemetrasenie. To roztrhlo ostrov na dve časti. Li Yong a Saly okamžite utekali na chatu, či sa ich priateľom nič nestalo.
- Čo sa tam vonku vlastne stalo? Poriadne to s nami zatriaslo, - vyzvedala Sarah s trochou humoru.
- Na druhej strane ostrova niečo havarovalo, - pohotovo odpovedala Saly.
- Čo keby sme si to miesto havárie išli obzrieť? ‒ navrhla Loy.
- Prosím ťa... a ako sa tam chceš dostať? Veď ten náraz roztrhol ostrov na dve časti, - ohúrila ju Saly. Loy sklopila zrak.
- Mám nápad. Čo keby sme prehľadali chatu, či tu niečo nenájdeme, a čím sa prepravíme na miesto havárie? ‒ zapojil sa do rozhovoru Kim. Bol známy svojimi vynálezmi ešte zo strednej školy.
- Dobrý nápad, - pochválila ho Loy.
V garáži našli automobil ‒ obojživelník.
- Hneď ráno vyrazíme, - rozhodol Yakamoto, ktorý mal vždy vodcovské schopnosti.
Loy nemohla spať celú noc : „Loy, nesmieš tam ísť. Hrozí ti veľké nebezpečenstvo!“, znel jej v hlave záhadný hlas.
Raňajky pripravila Saly. Využívala svoje kuchárske umenie aj v internáte. Jej rodičia vlastnili reštauráciu v Tokiu.
- Loy, čo je s tebou, si akási bledá? ‒ poľutovala ju Kim.
- Ideš s nami? ‒ pýta sa jej Sarah.
- Nie, necítim sa nejako dobre... ‒ Ale veď včera si... ‒ Áno, viem, ale fakt mi je mizerne, - odpovedala roztraseným hlasom.
Pätica študentov vyrazila za svojim cieľom. Obojživelník mal čo robiť, aby prebrodil tristometrovú trhlinu naplnenú po okraj slanou morskou vodou. Na miesto havárie dorazili presne na pravé poludnie. Dvadsaťmetrové teleso v tvare pavúka bolo zaborené do troch štvrtín v jemnom piesku. Jeho strieborný povrch odrážal paprsky páliaceho slnka. Cez trhliny telesa stúpal do ovzdušia odporne páchnuci žltý dym.
- Fuj, to je odporný zápach. Pripomína mi pokus, ktorý sme robili v treťom ročníku so sírou, - pokrčila Sarah maličkým nosom.
Saly prešla na protiľahlú stranu telesa, kde bola najväčšia trhlina. Keď podišla bližšie, pár čiernych chápadiel po nej okamžite vypálilo, snažiac sa zachytiť jej krk. Saly duchaprítomne odskočila a vykríkla. Salyn výkrik začuli aj ostatní.
- Saly, čo sa stalo? ‒ ako prvý k nej pribehol Yakamoto.
- Tam vo vnútri niečo je, - vystrelila štíhlym ukazovákom k trhline.
- A ako to vyzeralo? ‒ pribehli k nej už aj ostatní.
- Nevidela som to celé, len nejaké chápadla, čo mi chceli siahnuť na hrdlo, - odpovedala vystrašeným hlasom.
- Sarah, nepribližuj sa tam! ‒ varoval ju Yakamoto práve v čas. Len čo to dopovedal, z trhliny vypálili čierne chápadlá.
- Utekajme, vyzerá to tu nebezpečne! ‒ navrhol Kim. Vzápätí ako pribehli k vozidlu, z vesmírnej lode sa vyplazil tvor podobný chobotnici. Neverili vlastným očiam, keď chobotnica ‒ tak ju nazval Yakamoto ‒ sa začala meniť na praveké dva a pol metra vysoké zviera s veľkými skostnatenými ostňami na chrbte. Čím viac sa netvor menil, tým rýchlejšie ich začal doháňať svalnatými nohami, vzpriamený ako človek. Len ‒ len že stihli uniknúť vozidlom.
- Čo ste sa tak rýchlo vrátili? Naháňali vás čerti? ‒ zavtipkovala Loy.
- Nie, čerti to neboli, bolo to niečo horšie! ‒ odvrkol Li trochu podráždene.
- Loy, nemáš pri sebe mobil? ‒ žiadal ju Kim o láskavosť.
- Načo ti je mobil? ‒ zvedavo na neho hľadela.
- Nutne ho potrebujem, aby som mohol zatelefonovať do Tokia. Vonku na nás číha veľké nebezpečenstvo.
- Aké nebezpečenstvo? ‒ skočila mu do reči Loy.
- Tá loď, čo tu havarovala, - nadvihol Kim hrubé obočie. Loy vybrala z kufra mobil a podala ho Kimovi.
- Haló, generál Kavašuri? Pri telefóne je Kim Takahara a volám vám z ostrova Óšaru. Včera tu havarovala vesmírna loď. S priateľmi sme boli obzrieť miesto havárie a v kozmickej lodi sme objavili neznámu formu života, čo dokáže meniť svoj tvar. Podľa mňa je tá forma života nebezpečná pre nás všetkých.
- A ako vyzerá? ‒ vyzvedal generál Kavašuri.
- Keď sa to približovalo k nám, vyzeralo to ako neznámy praveký jašter vysoký dva a pol metra s veľkými skostnatenými ostňami na chrbte, - odpovedal Kim.
- Vážený pán Takahara, už včera sme vyslali špeciálnu jednotku. Stratili sme však s ňou spojenie. Na chvíľu sa odmlčal.
- Je mi to ľúto. Možno to má na svedomí zemetrasenie, čo sa prehnalo ostrovom po havárii. Spojenie sa mohlo prerušiť, - povedal Kim, ale sám tomu neveril.
- - -
Silné dupotanie po dlážke vytrhlo Loy zo spánku a nepríjemný zápach jej dráždil hrdlo. Loy si všimla vo svite mesiaca záhadný tieň, blížiaci sa k jej posteli. Nehlučne sa zosunula na zem.
- Kim, si to ty? ‒ pýta sa priškrteným hlasom.
- Áno, som to ja. Podaj mi ruku. Netvor sa nejako dostal do chaty. Okamžite musíme odtiaľto vypadnúť! ‒ šmátral svalnatou rukou po tme. Rýchlim krokom opustili chatu. Neďaleko kríkov Loy ostala stáť.
- Čo je, Loy? ‒ spýtal sa jej napätým hlasom.
- Kde sú ostatní? ‒ zvedavo na neho pozrela.
- Neviem, vo svojich izbách už neboli, - ohradil sa.
- Musíme ich nájsť! ‒ rozkázala Loy a vracala sa späť do chaty.
- Tých už asi ťažko nájdeme.
- Ako to vieš? ‒ vyčítala mu.
- Videl som v ich izbách na podlahe zvláštnu lepkavú žltú tekutinu. Tú som videl aj pri prieskume toho vesmírneho telesa. Obávam sa, že naši priatelia už nežijú ‒ odpovedal skleslým hlasom.
So spustenými hlavami opustili okolie chaty.
- Čo je tam v kríkoch? ‒ ukázala na tmavú vec po jej pravom boku.
- Poď preč a nezastavuj sa! Možno je to ten netvor z vesmírnej lode a čaká na ďalšiu svoju obeť! ‒ vystríhal ju. Niečo sa pomaly plížilo za nimi.
- Počul si to Kim? ‒ Loy sa strhla a uchopila Kima za ruku.
- Čo som mal počuť? ‒ vymenili si pohľady.
- Niečo za nami zašušťalo! ‒ zrýchlila krok.
- To iba vietor sa pohráva s palmovými listami, - odpovedal roztržito.
- Znovu som to počula! ‒ lietala vystrašeným pohľadom po okolí.
- Chrá! ‒ zaznel prenikavý rev. Zrazu pred nimi stál dvaapolmetrový netvor a uprene hľadel na Kima ohnivočervenými očami. Loy si vôbec nevšímal. Vystihla jeho nepozornosť a prudkým hodom kameňa ho trafila priamo do hrudníka. Zviera otočilo nemotornou hlavou a pohľadom prešlo po okolí. Kim vystihol okamih prekvapenia a šikovne vzal Loy na ruky, aby po ľavej strane dvojnohého netvora zmizli za jeho chrbtom. Dobehli k najbližším skalám, aby sa netvorovi schovali. Kim objavil v jednom z najvyšších brál jaskyňu, do ktorej vbehol v náručí s Loy.
- Ďakujem ti Loy, zachránila si mi život, - opatrne ju zložil na zem. Podzemná riečka ich doviedla k zaujímavej stavbe.
- Čo je to za stavbu? ‒ neverila vlastným očiam. Snehobiele múry hrali všetkými farbami.
- To je nádhera, možno sme objavili Atlantídu.
- Áno, máte pravdu, - oslovil ho vysoký mladík s mierne zvlnenými vlasmi.
- Kto ste? ‒ Kim sa strhol a pri prudkom obrate hlavy neznámeho udrel do hrude.
- Prepáč, že som ťa vyľakal. Moje meno je Stefan Roy, - predstavil sa a mierne uklonil hlavu.
- Kim Takahara, - jemne sa uklonil a vzápätí predstavil aj Loy.
- Dovoľte, aby som vás pozval k nášmu Kentaurovi.
- Kto je to? ‒ nechápali obaja.
- To je náš najvyšší vládca, - vysvetlil im Stefan. Kráčali za ním po mramorových kockách. Vošli do miestnosti vyzdobenej ebenovým drevom.
- Vítam vás. Niekto by s vami chcel hovoriť, - s úsmevom im ponúkol purpurové mohutné kreslá. Obaja sa usadili. Zo sklenených dverí vyšli štyri postavy. Boli to ich priatelia.
- Zdravím vás, - prvý vyšiel z dverí Yakamoto.
- Ako ste sa dostali z pazúrov toho netvora? ‒ zvedavo na oboch pozrela Sarah.
- Zásluhou Loy. Presnou ranou kameňom do hrude dezorientovala netvora, - povedal Kim, keď sa spamätal z toho, že opäť vidí svojich priateľov živých.
- Potom ma vzal Kim na ruky a utekali sme k týmto skalám, aby sme sa netvorovi v ich útrobách schovali, - dokončila Loy Kimovu odpoveď.
- A ako ste sa zachránili vy? ‒ vyzvedal Kim.
- Pomohli nám naši priatelia, - ukázala Saly posunkom hlavy na vedľa stojacích.
- Čo bude s tým netvorom, ktorý behá po zemskom povrchu? ‒ opýtala sa Loy.
- Neboj sa, o netvora sa postarali už naši ľudia, - upokojil ju Kentaur a pokračoval :
- My chceme spolupracovať s vašimi vedcami na záchrane našej Zeme. Zemi totiž hrozí nebezpečenstvo ako od netvora, s ktorým ste sa stretli. Minulý rok sme vyrobili látku, ktorou zacelíme ozónovú dieru a tým zabránime žiareniu, čo by zmenilo Zem na vyprahnutú púšť. Veľmi veľa záleží na vašich vedcoch, či budú s nami spolupracovať. V prípade, že u nich nepochodíme, planéta Zem zanikne! ‒ zneli varovné slová Kentaura.

Slavomír Majcher

Slavomír Majcher

Diskusia

seli
No, hm, zapôsobilo to na mňa si tak, ako tá predchádzajúca poviedka. Dej, ktorý by vlastne mal byť strhujúci, ale nie je. A je trošku nelogický a neprirodzený. Na letisku niečo na nás strašne rýchlo letí... naozaj?... zmenilo to smer, to je neuveriteľné... tak pokračujeme. na ostrove, na ktorý sa dá dostať lietadlom, niečo havaruje tak silne, že to vyvolá zemetrasenie a roztrhne ostrov napoly, ale prítomná mládež si povie, že veď na druhý deň sa tam pôjdu pozrieť, pokojne idú spať a druhý deň s urobia výlet, len keď uvidia obludu, tak jedného z nich napadne, či náhodou nemajú telefón, a dievča sa ešte čuduje, že načo sa pýta. Chlapec volá priamo nejakému generálovi, ktorý, ako sa ukáže, tam už predtým niekoho poslal, ale o civilov na ostrove sa nik nestaral (aj keď by okrem neho už aj iní vedeli o minimálne prírodnej katastrofe). Prazvláštny útek z chaty a zázračná náhodná záchrana dotyčných Atlantíďanmi, ktorí mimochodom ponúknu aj záchranu planéty pred niečím úplne iným. A ešte sú tam vety, ktorým vôbec nerozumiem, napr.: "Kim vystihol okamih prekvapenia a šikovne vzal Loy na ruky, aby po ľavej strane dvojnohého netvora zmizli za jeho chrbtom." (Okrem toho keď ten netvor bol taký rýchly, ako to, že mu zdrhli, keď sa štverali na nejaké skaly a ten chalan tú babenku navyše celý čas niesol? To ho tá skala, čo doňho hodila, vyviedla poriadne z miery.) Takže zhrniem (aj s predchádzajúcou poviedkou): nápady máš, ale píšeš tak jednoducho a sem-tam dosť nezmyselne. Veľa čítania a veľa písania by tomu mohlo pomôcť, nedaj sa odradiť.
21.11.2007
seli
Marcus, prepáč, ja som zabudla :-(
21.11.2007
jurinko
seli to vystihla. Je to uplne jak Rodokaps (ako aj ta predchadzajuca poviedka). Je to divne. Aj ked asi lepsie ako to predtym, takze som dal 3
21.11.2007
marcus
Seli: no co uz mam s tebou robit?...
K poviedke.. Seli uz vlastne vsetko zhrnula.. Snad este to ze na letisku nie su vojenske hodnosti ako porucik , Kapitan lietadla ok ale zbytok nie .. Potom opakovanie svoij a mien. Je to zbytocne pisat v kazdej vete meno. Ked sa s niekym rozpravas tiez vetu ukoncis jeho menom? Ja neviem stale mi to pride take ... ako parodia na nejaky akcny horor ... A ten zaver. Atlantida pri japonsku a dnes zachranime Zem uz mi tam chybalo len : a zelame si svetovy mier.. Slabe . mozno o cosi menej najivne ako predosle ale fakt len mozno .. :-)
Takze mam dve moznosti bud budes pisat a pisat az kym sa nevypises na urcitu uroven alebo si zober knihy a citaj, ale nie dej ale ako je to napisane. To dost pomaha.
Drzim palce.
21.11.2007
SARS
Niet čo dodať, á vlastne niečo hej. Kam si došel na tie mená? Teda zobral si poriadnu medzinárodnú zverbu: Nejakí čínanci (Li Yong, Siu Chan), európanci (Saly Long, Sarah) a samozrejme japonci s hrozne divnými menami (nehnevaj sa, ale Kim Takahara mi neuveriteľne pripomínal Kim Basinger a Kim je priezvisko). Ja by som dal niečo ako Hiro Iokawa pre mužský charakter a Nana Sugimoto pre ženský charakter (neber to osobne, ale Nana=chan je nádherné oslovenie ;).
21.11.2007
žjuvka
Nechoďte na SARSa s japonskými menami, lebo vám to.... vysvetlí. Zaujímavé. Akosi sa nám tu začínajú hromadiť akčné poviedkové tímy mladých perspektívnych ľudí s víziou, budúcnosťou, super oblekmi a trochu dlhým vedením. Ach škoda, celé je to príliš hrdinské, ale ak by to bolo kreslené a malo grafiku 80tich rokov, prosím. Inak skúste si prečítať iba dialógy, je to nemiestne zábavné. A seli, skvelý postreh, recenzia 10/10:).
21.11.2007
m3
Najrpv som sa strasne tesil ..ze wau netvor z vesmiru!!!!" ,,potom to preslo.....Prosim ta vies si predstavit to s tym ze spadne teleso ,roztrha ten ostrov na dva,,vytvori 300 m trhlinu?To dokazem.ok.Ale ten dom, skaly(konkretne jaskynu) alebo funkcné auto potom otrase uz nezvladam...pri jednom dialogu som si od smiechu oflusal monitor....
21.11.2007
m3
ale ne,sorry,hlavne ma neber moc vazne(ale aspon trochu)... napis co citas??fakt ma to zaujima.
21.11.2007
Slavomír Majcher
m3... možno máš rád horory v ktorých je obrovské množstvo krvy,ale vydavatelia toho čaoipisu v ktorom som mal príbehy vydané " Krimi v krížovkách " nechcem síce tomu časopisu robiť reklamu,ale aby si si nemyslel,že je to hoci aký časopis... ma žiadali o príbehy v ktorých nie je veľa krvy... Pýtal si sa čo čítam: Žarnaovky " Tajomstvo dračej steny, Prekliatá planéta a ďalšie sci-fi romány...
22.11.2007
marcus
Slavo: krimi krizovky mam rad, , sice som vylustil len jednu, ale len jednu som si kupil takze co je dobre. trvalo mi to asi rok, ale to len preto, ze ma stale rusil prednasajuci a ja sa taky cas neviem sustredit..
Inak nechcem ti brat iluzie ale to, ze ti uverejnili pribeh v krizovkach neznamena, ze vies dobre pisat.
Jenda otazka: tebe osobne nepridu tie pribehy take, jednoduche? a rozhovori miestame... ako by to pisalo dieta. ( bez urazky ) ?
A uz naozaj posledna vec: v horore nemusia tiect potoky krvi ako v amickych brakoch. Pretoze krv horor nerobi. Neviem ci si cital nejake poviedky tu na scifi.sk , ale par dobrych napinavych diel tu je. Napriklad Ľuboš Záhradníček ich par velmi dobrych ma. Skus.
22.11.2007
žjuvka
marcus:) Ale autora prosím, aby sa nenechal odradiť našimi v tvorivej pýche splodenými komentármi. Pretože veľa vecí je inak. Všetky. A komerčné násilie dobre mienených rád má (aj) poučný charakter. Skrátka nadávajúci to myslí dobre.
22.11.2007
m3
to slavo:dík ze si odpisal,,pocuvaj , tych hororov kde je kopec kvi som moc neprecital :),,(fakt len par, skus trebars Cliva Barkera ma aj poviedky, a neni tam moc krvi),Priznam sa ti ze som tie knihy musel pustit do googlu, no mam taky pocit, ze by si potreboval preliecit niecim co nieje pisane pre slovensku socialist?cku mladez,,skús Feist "mág".....fakt to myslim v dobrom,,mozno to nikdy neuvidis ale to co pises,alebo si cital nieje scifi alebo fantasy tak jak ho ja poznam ,a tak ako ho mam rad....just try
22.11.2007
Saťo
ten zaver bol ako for vsak? No na moj vkus strasne nerealne a nie v dobrom slova zmysle, aj vaic nez dost dost nahustene a... preco sakra japonci???
23.11.2007
SARS
...a prečo nie? ;). Viem, trochu s offsetom, ale inak mi nedalo :).
26.11.2007
draculin
Tak po dlhsej dobe sa idem potesit literarnymi vytvormi..a zatial to je ako ked sa sestra ucila varit.Tiez nikto nezomrel,ale vsetci vyzerali ako blizkom stretnuti tretieho druhu s klystirom.Ok,tak toto ma aspon dej,postavy a dokonca aj dialogy.Chyba logika.Uz to tu popisali vyssie,ale tajomny ostrov,vec-lod z vesmiru,ostrov rozseknuty napolovicu,tajomna stavba a este tajomnejsi kentaur..postavy spravajuce sa ako chovanci psychiatrickej liecebne po premietani filmu "Lolek a Bolek zachranuju Zem".Preco preboha ryzozruti???Nie ze by som proti japoncom nieco mal,ale ked sa hadze takyto "exoticky" narod,ocakaval by som ze ich spravanie bude trosku "ine" ako nase.Nuz,ked som mal asi 15, pisal som podobne "akcne" vytvori,takze chapem autora...ale treba to skusit inac.Uplne inac :)
03.12.2007
Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Bolo to také prehnane fantazmagorické a naivne ladené. Taká sci-fi rozprávka pre hyperaktívne decká... Bez urážky.
08.12.2007
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.