Ak máte radi postapo písané majstrami pera, rozhodne vám nesmie ujsť novinka Gazela a Chřástal od Margaret Atwood, ktorá v týchto dňoch vyšla v českom Argu!
Už nejaký čas môžete na pultoch kníhkupectiev nájsť novinku Karolíny Francovej s názvom Metamorf, ktorú vám v rámci edície Evropská Space Opera prinieslo vydavateľstvo Brokilon.
Na Slovensku nie je veľa čisto hororových autorov a tak nečudo, že akákoľvek novinka od nich je malou oslavou. Je pritom jedno, či vychádzajú v slovenskom alebo českom jazyku. Do tej druhej kategórie spadá aj Prokletý záliv, krátky román Rada Kozáka, ktorý už čoskoro vyjde vo vydavateľstve Golden Dog!
Vydavateľstvo Sol Noctis pokračuje v záslužnej činnosti a po niečo vyše polroku nám prináša zbierku V horách šialenstva a iné monštruozity, v poradí už tretí zväzok súborných spisov H. P. Lovecrafta v slovenskom preklade! Shoggothi prichádzajú!
V najnovšej časti seriálu Príbeh adaptácie sa pozrieme na zúbok najslávnejšiemu kyberpunkovému románu a jeho videohernej adaptácii, ktorá uzrelo svetlo zveta v roku 1988!
Môžu slová príbehu opustiť stránky kníh a preniesť sa do komplexného sveta digitálnych jednotiek a núl, aby sme ho mohli prežiť v koži hlavného hrdinu? Koncept, ktorý by pred pár desaťročiami slúžil ako námet pre spisovateľov sci-fi sa dnes stáva realitou. A hoci sa to nemusí zdať, videoherných adaptácii kníh či poviedok nie je zďaleka toľko, ako je tomu u jeho staršieho súrodenca - filmu.
Jeho temmnosti Radovi Kozákovi, slovenskému nadšencovi a popularzátorovi hororu, konečne vyšla po zbierke poviedok aj samostatná kniha s názvom Prokletý záliv. A hoci ide zatiaľ len o novelu a na riadny román si budeme musieť ešte chvíľku počkať, fanúšikovia temnej literatúry mľaskajú blahom. Osloví však príbeh o jamajskej bytosti Ol’higue aj nehororistu? Na to vám vo svojej recenzii odpovie Rado Čižmár.
V posledných rokoch sa konečne už aj aj slovenskí fanúšikovia fantastiky dočkali mnohých dnes už klasických románov science fiction preložených do materinského jazyka. Medzi také určite patrí aj Pád Hyperionu, ktorý vyšiel len nedávno vo vydavateľstve Lindeni v preklade Miša Jedináka. Ako dopadlo pokračovanie pokračovanie legendárneho Hyperionu? Na to vám odpovie vo svojej recenzii Rado Čižmár.
Po uličkách „stovežatej krásavice“ sa potulujú monštrá. Našťastie sú tu Lovci. Chránia obyvateľov a vrhajú sa na každú príšeru v dosahu. Svet funguje, ako má. Teraz však prichádza prastaré zlo, ktoré môže byť nad ich sily. Kniha Stíny nad Prahou je plnokrvné urban fantasy a poteší každého fanúšika žánru.
Ak ste ako ja otrávení z toho, že väčšina kníh je stále o tom istom, dajte šancu tomuto. Je to niečo iné. Fakt iné, než sme zvyknutí z mainstreamu, dokonca iné, než sme zvyknutí z (brakovej) sci-fi.
Prvý diel napínavej sci-fi série od mladej slovenskej autorky vás udrží pri knihe od začiatku do konca... a prináša aj prekvapenie vo forme tajomného darčeka.
Kallocain je roman o hľadaní pravdy, ľudskej prirodzenosti, jej vyjadrenia skrz slová a tak nečudo, že jej forte leží práve v dialógoch. Skrz reakcie hlavnej postavy na to, čo sa mu vlastne podarilo vynájsť, jeho nadšenie a zhrozenie, nesmiernu úľavu tých, ktorí jeho elixir pravdy vypijú a radosť z úprimnosti, hoci i tej deštruktívnej, nám dáva autorka výživnú potravu pre dušu. Dôležitosť tohto diela z filozofického a morálneho hľadisku je nepostrádateľná, no o to lepšie je, že ide o skutočne napínavé, miestami tiesnivé čítanie. Postavy sa pohybujú v malom priestore, no I ten stačí na vyvolanie záujmu čitateľa. O vojve, veľkých strojoch, futuristickej spoločnosti či technoogiách sa toho nedozvieme príliš vela, čo mne osobne celkom vyhovuje – na vykreslenie technických detailov si nepotrpím a atmosféra spoločnosti je vystavaná cez správanie postáv. Až nakoniec spadneme do scifi bojov, ktoré ulahodia snáď aj väčším hard scifi fanúšikom.
Podivní sú oveľa viac ako Xmani minulosti. Originalita týchto poviedok je dychberúca - žiadne klasiky ako pľuvanie ohňa, ale ľudia, čo sa menia na ostrovy, hovoria s duchmi (inak, podľa mňa je duchárska poviedka najlepšia v zbierke) a podobne. Príbehovo vás niektoré poviedky zaujmú viac, iné menej, ale v každej sa nájde veľmi zaujímavý a originálny element.
Namlsanosť z Marťana je strašná vec, autor má potom problém aspoň dodržať očakávania, ak ich nie už priamo prekonať. Tu Weir ukázal, že technické detaily stále dokáže podať jasne, zrozumiteľne a čitateľne. Srdce hard scifistu si vychutná ledabolo podávané informácie o fungovaní ľudského osídlenia na Mesiaci, alebo o metalurgii. Palec hore.
Netreba však veriť obálke, nie je to noir a ani detektívka. Artemis je priamočiara akčná „jízda“, bez sofistikovaných odbočiek či spletitého deja. Weir je predsa len schopnejši v tej technickej časti. Postavy sú takmer komiksové panoptikum, od hlavnej hrdinky (sexy, cynická, sakrastická, všetkého schopná a Arabského pôvodu) Jasmine „Jazz“ Bašárovej, cez východoeurópskeho vedca s českým menom a problémom s komunikáciou, až po brazílskych mafiánov a (sexy) kanadského policajta. Vlastne by som si to pokojne vedel predstaviť ako manga verziu. Alebo prima akčný film.
Dej neprekvapí, okrem záverečného tour-de-force neurazí. Odobne ako v Marťanovi, aj v Artemis postavy hovoria ako im papule narástli, dej odsýpa a útly román sa dá bez problémov prečítať na jeden záťah.
A o čo ide? Jazz Bašárvá funguje na okraji spoločnosti ako oficiálny kuriér a neoficiálny pašerák. Život na Mesiaci je drahý, ale jej sa darí zháňať peniaze aspoň na nájom – až do chvíle, keď sa pripletie do cesty oveľa väčším hráčom a do hry, kde ide o nový odbor podnikania a osud celej kolónie Artemis.
Záver? Jednoznačne doporučené, pokiaľ máte chuť na rýchlu akciu, ktorá nie je príliš brutálna a neberie sa príliš vážne. Veda a technika su bonus.
PS. Toto chcem ako film!