Ak máte radi postapo písané majstrami pera, rozhodne vám nesmie ujsť novinka Gazela a Chřástal od Margaret Atwood, ktorá v týchto dňoch vyšla v českom Argu!
Už nejaký čas môžete na pultoch kníhkupectiev nájsť novinku Karolíny Francovej s názvom Metamorf, ktorú vám v rámci edície Evropská Space Opera prinieslo vydavateľstvo Brokilon.
Na Slovensku nie je veľa čisto hororových autorov a tak nečudo, že akákoľvek novinka od nich je malou oslavou. Je pritom jedno, či vychádzajú v slovenskom alebo českom jazyku. Do tej druhej kategórie spadá aj Prokletý záliv, krátky román Rada Kozáka, ktorý už čoskoro vyjde vo vydavateľstve Golden Dog!
Vydavateľstvo Sol Noctis pokračuje v záslužnej činnosti a po niečo vyše polroku nám prináša zbierku V horách šialenstva a iné monštruozity, v poradí už tretí zväzok súborných spisov H. P. Lovecrafta v slovenskom preklade! Shoggothi prichádzajú!
V najnovšej časti seriálu Príbeh adaptácie sa pozrieme na zúbok najslávnejšiemu kyberpunkovému románu a jeho videohernej adaptácii, ktorá uzrelo svetlo zveta v roku 1988!
Môžu slová príbehu opustiť stránky kníh a preniesť sa do komplexného sveta digitálnych jednotiek a núl, aby sme ho mohli prežiť v koži hlavného hrdinu? Koncept, ktorý by pred pár desaťročiami slúžil ako námet pre spisovateľov sci-fi sa dnes stáva realitou. A hoci sa to nemusí zdať, videoherných adaptácii kníh či poviedok nie je zďaleka toľko, ako je tomu u jeho staršieho súrodenca - filmu.
Jeho temmnosti Radovi Kozákovi, slovenskému nadšencovi a popularzátorovi hororu, konečne vyšla po zbierke poviedok aj samostatná kniha s názvom Prokletý záliv. A hoci ide zatiaľ len o novelu a na riadny román si budeme musieť ešte chvíľku počkať, fanúšikovia temnej literatúry mľaskajú blahom. Osloví však príbeh o jamajskej bytosti Ol’higue aj nehororistu? Na to vám vo svojej recenzii odpovie Rado Čižmár.
V posledných rokoch sa konečne už aj aj slovenskí fanúšikovia fantastiky dočkali mnohých dnes už klasických románov science fiction preložených do materinského jazyka. Medzi také určite patrí aj Pád Hyperionu, ktorý vyšiel len nedávno vo vydavateľstve Lindeni v preklade Miša Jedináka. Ako dopadlo pokračovanie pokračovanie legendárneho Hyperionu? Na to vám odpovie vo svojej recenzii Rado Čižmár.
Po uličkách „stovežatej krásavice“ sa potulujú monštrá. Našťastie sú tu Lovci. Chránia obyvateľov a vrhajú sa na každú príšeru v dosahu. Svet funguje, ako má. Teraz však prichádza prastaré zlo, ktoré môže byť nad ich sily. Kniha Stíny nad Prahou je plnokrvné urban fantasy a poteší každého fanúšika žánru.
Ak ste ako ja otrávení z toho, že väčšina kníh je stále o tom istom, dajte šancu tomuto. Je to niečo iné. Fakt iné, než sme zvyknutí z mainstreamu, dokonca iné, než sme zvyknutí z (brakovej) sci-fi.
Prvý diel napínavej sci-fi série od mladej slovenskej autorky vás udrží pri knihe od začiatku do konca... a prináša aj prekvapenie vo forme tajomného darčeka.
Výborná kniha. Spletitý dej, pútavé čítanie a perfektný vývoj postáv, prostredia, deja. Škoda len, že na konci cítiť akési skracovanie. Z kvetnatej a opisujúcej viac ako prvej polovici knihy prejde autor do takmer čístého opisu deja a zúži svoj pohľad len na hlavné postavy bez ďalšieho rozvíjania na pozadí. Inak by to bolo za 10.
Kniha ma prekvapila. V dobe, keď vyšla, som naozaj nečakala domáce scifičko na tak dobrej úrovni. Páčila sa mi. Iste by sa našli detaily, ktoré by som mohla dielku vytknúť, ale aj veľa dobrých prvkov a je nápaditá. A keďže dej odsýpal a pekne gradoval, za mňa spokojnosť.
V tomto prípade mi bol autor aspoň neznámy, takže som nemal prehnané očakávania.
Čiže – Na ovdrátenej strane Mesiaca je Mesto Hriechu, zločinu a bez poriadneho zákona, založené megalomanským multimiliardárom , ktorý pôsobí ako kombinácia Donalda Trumpa a bondovského zloducha. Tam nie príliš nadšene prichádza poručík Damien Zackon, stelesnenie poctivosti a tvrdej ruky zákona – v mieste, kde polícia bežne pri zločine len odvráti zrak a nepridáva si problémy. Dôjde ale k neikoľkým vraždám, kde stopy vedú do najvyšších miest politiky – k multimiliárdárskemu vládcovi Fletcherovi Mosasovi a jeho dcére Zlate. Navyše sa Mesiacom pohybuje psychopatický vražedný android, púštajúci hlášky ako z Tarantinovho filmu (tu obálka naozaj neklamalaä. Jeho cieľ a úmysel sú neznáme, no desiatky mŕtvol pôsobia jednoznačne.
Viacero príbehových liniek vytvára dosť živý obraz „temnej strany“ a napokon aj dospejú k záveru, ktorý dáva zmysel.
Oproti Weirovej Artemis je tento mesačný kúsok naozaj detektívny a naozaj noirový, i keď tiež nie bez chýb. Androidove hlášky postupne prestanú byť originálne a najmä Zackon, hlavná postava, je dejom viac posúvaný, než by ho sám ovplyvňoval.
Záver? Osviežujúca mesačná detektívka, kde je občas priveľa efektných kecov na úkor deja a zápletky, ale rozhodne dokáže chytiť a nepustiť.
PS. Prekladateľ sa pekne pohral s menami, tak aby sa tieto myšlienkovo zhodovali s originálom. Preto sa z Fletchera Brassa (brass= mosadz), posadnutého mosadznou farbou, stal Fletcher Mosas. Z detektíva Damiena Justusa (anglicky vyslovované to znie takmer ako „justice“, spravodlivosť) je Damien Zackon (=zákon). Palec hore