Elrik v komikse: Komiksové médium je ako stvorené pre prekliatych, vnútorne rozorvaných hrdinov, ku ktorým Elrik jednoznačne patrí. Bublinkový svet sa dočkal prvého spracovania Elrika sedem rokov po prvom knižnom vydaní z roku 1961. Motív neduživého albína spracoval spolu so slávnym výtvarníkom a ilustrátorom Philippom Druilletom vo svojej verzii Elric in Spirits #1 (1968) scenárista Michel Demuth. Približne od sedemdesiatych cez celé osemdesiate roky sa Elrik objavoval v pravidelných intervaloch v rôznych vydavateľstvách: či už šlo o britské vydavateľstvo Savoy Books, americké DC, Marvel, Dark Horse či BOOM! Studios, alebo naposledy vo francúzskom Glénat. Išlo pritom nielen o adaptácie pôvodných Moorcockových románov, či poviedok, ale aj o originálne príbehy, v ktorých dračí pán dokonca skrížil meč so samotným Conanom! Medzi autorov, ktorí pracovali na komiksových adaptáciách patrí okrem spomínaného Druilleta aj P. Craig Russell, ktorému od roku 1979 až do druhej polovice deväťdesiatok vyšlo s albínskym černokňažníkom hneď niekoľko príbehových arcov. Najnovšiu komiksová inkarnáciu má na svedomí francúzsky scenárista Julien Blondel spolu s trojicou ilustrátorov Didier Poli, Jean Bastide a Robin Recht. Prvý zväzok s podtitulom Le trône de rubis vyšiel v roku 2013. O dva roky neskôr ho vydalo anglické Titan Books ako Michael Moorcock's Elric Vol. 1: The Ruby Throne. Postupne nasledovali ďalšie tri pokračovania, pričom záveru série sa fanúšikovia dočkali v roku 2021.

Julien Blondel (1975) je francúzsky spisovateľ, novinár a scenárista komiksov, ktorý sa narodil v Remeši. V štrnástich rokoch sa stal rozhlasovým moderátorom, DJ-om a rockovým. Pôvodne vyštudoval literatúru a v roku 1994 začal písať scenáre a poviedky. Prispieval do rôznych novín, vrátane herného časopisu Casus Belli, a presťahoval sa do Paríža, kde sa stal šéfredaktorom časopisu Backstab.
V tom čase začal pre rôzne francúzske vydavateľstvá navrhovať hry na hrdinov, ako napríklad Prophecy alebo Vermine, postapo hru na hrdinov, ktorá získala cenu Grog d'Or za najlepšiu hru, a podieľal sa na desiatkach ďalších hier. Celkovo vydal okolo päťdesiatich kníh a scenárov k rôznym herným titulom.
V roku 2000 ho spoločnosť Les Humanoïdes Associés vyzvala, aby s komiksovou legendou Alexandrom Jodorowským koordinoval adaptáciu slávnych Metabarónov do hernej podoby. Blondel naďalej prispieva do časopisov, ako sú Métal Hurlant, Casus Belli, Backstab, Lotus Noir a Les Inrockuptibles. V roku 2005 sa stal riaditeľom kolekcie v Le Septième Cercle. Vydal interaktívnu knihu adaptovanú podľa Čarodejníka z krajiny Oz a zároveň rozvíjal svoju činnosť ako komiksový scenárista. Pre Humanoïdes Associés vytvoril s Bachanom fantasy seriál Le Serment d'Aÿna, nasledovali seriály Nova s Jaouenom Salaünom, Akademy s Anne Rouvinovou, Les Orphelins de la Tour s Thomasom Allartom a Actor's Studio s Camilom. Najväčšieho úspechu na komiksovom poli dosiahol adaptáciu Moorcockovho Elrika. V spolupráci s výtvarníkmi Didierom Polim, Julienom Telom a Robinom Rechtom mu postupne vo vydavateľstve Glénat vyšli medzi rokmi 2013 až 2021 štyri zväzky, ktoré boli neskôr reprintované v anglickom Titan Books.

Jean-Luc Cano je scenárista a režisér, , ktorý má široké skúsenosti s tvorbou v rôznych oblastiach, vrátane komiksov, kreslených filmov, filmov, videohier a na začiatku svojej kariéry aj v žurnalistike.
Do povedomia sa dostal v roku 2004, kedy režíroval krátkometrážny film L'escargot. V rokoch 2008 až 2011 pracoval pre komiksové vydavateľstvo Editons Soleil, pre ktoré vytvoril prvú časť scifi série Zac Blackhole a tretí až piaty zväzok cyklu 42 Agents intergalactiques. V roku 2008 pracoval v spoločnosti Dontnod Entertainment na vývoji ich prvej hry Remember Me. V rokoch 2009 až 2011 napísal scenár k dvom kresleným seriálom, ktoré vysielal francúzsky kanál. Po krátkej prestávke, kedy písal scenáre k francúzskemu televíznemu seriálu SODA sa na začiatku roku 2013 vrátil späť k Dontnod a začal pracovať na hre Life is so Strange. V tom istom období spolupracoval na komiksovej adaptácii Moorcockovho Elrika. Popri práci na hre Life is Strange sa podieľal na vývoji hry White Night zo štúdia OSome a v roku 2016 na hre Dark Days (štúdio Parallel Studio). Od januára 2016 Cano pracuje na pokračovaní Life is Strange a jej spin-offe The Awesome Adventures of Captain Spirit.

Robin Recht (1974) je francúzsky komiksový výtvarník. Študoval na parížskej škole Arts décoratifs de Paris, kde sa zoznámil s Grégorom Maklèsom a Gabrielom Delmasom. Práve s nimi vytvoril svoje prvé dva albumy. V roku 2002 sa po práci vo svete hier na hrdinov vydal na dráhu komiksového tvorcu a spoločne s Grégorom Maklèsom vytvoril Le Dernier Rituel. V ej dobe zároveň ilustroval dva zborníky Vampires, ktoré vydávalo vydavateľstvo Carabas.
V roku 2005 vydalo vydavateľstvo Humanoïdes Associés, prvý diel diptychu Totendom, ktorého scenár napísal Gabriel Delmas a kde Recht pôsobil ako ilustrátor. Ďalší zlom v jeho kariére mu priniesla spolupráca s Julienom Blondelom na komiksovej adaptácii Elrika, ktorá postupne vychádzala od roku 2013 vo vydavateľstve Glénat. V roku 2023 nadviazal spoluprácu s vydavateľstvom Le Lombard, tentoraz však už ako scenárista novej série v rámci Thorgal Sagy, v ktorej sa zameral na príbeh Thorgala v jeho sedemdesiatich rokoch, po smrti Aaricie.

Didier Poli (1971) je výtvarník, ilustrátor a umelecký riaditeľ. Najskôr študoval úžitkové umenie na škole Émile Cohl v Lyone a potom na prestížnej škole výtvarného umenia a komunikácie Gobelins v Paríži. Koncom 90. rokov mu diplom umožnil vstúpiť do sveta animácie, okrem iného do štúdia Disney v Montreuil (Paríž), kde pracoval na filmoch Tarzan a The Emperor's New Groove. V roku 2001 sa stal umeleckým riaditeľom videohernej spoločnosti Kalisto Entertainment.
Súbežne sa začal presadzovať vo svete komiksov, ako výtvarník sérií L'Enfant orage (Humanoides Associés) a Neige foundation (Glénat). Okolo roku 2010 založil štúdio [i,Elyum} a podieľal sa na projektoch, ako je Le Petit prince (Glénat). V roku 2013 vydal prvý diel Elrica a tiež prvé dva diely Seigneurs de Guerre, oba vo vydateľstve Glénat. Následne pôsobil ako umelecký riaditeľ Glénatu v sérii kníh o gréckej mytológii a neskôr vo fantasy sérii 5 Terres, ktoré vyšli vo vydavateľstve Delcourt. Medzi jeho najnovšie práce patrí prvý diel epickej ságy (vyd. Dargaud), na ktorom sa podieľal spolu so scenáristom Jérômom Le Grisom.

Julien Telo (1987) je parížsky komiksový výtvarník. Vyštudoval grafiku v Blois a svoje prvé práce vydal v rámci kolektívu Café Salé. Od roku 2010 je členom Studio Elyum. V roku 2012 debutoval komiksom Mary Kingsley: La montagne des dieux, ktorý napísali Esteban Mathieu a Xavier Dorison a vydal Glénat. V roku 2013 spolu s Didierom Polim a Robinom Rechtom ilustrovali adaptáciu Moorcockovho Elrika.