Nad mestom Gotham sa vznáša oblak korupcie. Súperiace gangy ovládajú jeho podsvetie. Polícia stratila dôveru v samú seba. Svet bohatých ako aj chudobných je v rukách organizovaného zločinu. Stop. Rewind...

Stop. Play.

Nad mestom Gotham sa rozprestiera široká modrá obloha. Mrakodrapy a cesty svietia jasom a čistotou. Samozrejme, aj na obyvateľstvo tohto mesta vplýva spomalenie svetovej ekonomiky, ale napriek tomu existujú ľudia, ktorí sa z neho snažia vytvoriť miesto pre lepší život. Ako napríklad Thomas Wayne, známy miliardár. Práve daroval mestu nový transportačný systém, ktorého centrom je práve Wayne Tower. Stop. (Čože? On sa odvážil ukázať Gotham počas slnečného dňa??? Wow!) Fast forward...

Stop.

Veľmi dlho som otáľal, než som sa predsa len rozhodol. Piateho netopierieho muža si pôjdem pozrieť do kina, povedal som si. Vytiahol som päty z domu, nasadol na bicykel a už tlačil do pedálov. V kine sme boli na neskorom predstavení maximálne pätnásti. Film začal a ja som sa s napätím nadýchol...

...a po viac ako 140 minútach s radosťou vydýchol.

Heuréka!

Po viac-menej úspešných transformáciách z deväťdesiatych rokov minulého storočia sa Batman vrátil do svetových kín s úplným začiatkom jeho príbehu pod taktovkou režiséra Christophera Nolana, ktorému vďačíme aj napríklad za vynikajúce Memento. A je potrebné povedať, že rozhodnutie zveriť film do rúk tohto pomerne mladého muža z Veľkej Británie, bolo rozumným. Batman je aj kvôli nemu v 21. storočí naozaj temným rytierom, ktorý naháňa strach nielen zločincom v Gothame, ale divákom pred strieborným plátnom. Prispieva k tomu nielen záhadné zmiznutie a objavenie sa tohto superhrdinu, ale aj jeho modulovaný hlas, presvedčivosť stvárnenia tejto postavy Christianom Baleom či neľústosť, s ktorou likviduje svojich nepriateľov.

Film spracúvava do hlbšieho rozmeru nielen mladosť ale aj tréning mladého Brucea Waynea: po tom, čo je vrah jeho rodičov prepustený na slobodu a v následovnej sekunde zastrelený mafiou, proti ktorej chcel vypovedať, sa Bruce rozhodne opustiť Gotham City. Jeho cesty ho privedú do Ázie, kde sa pretĺka ako vreckár, neskôr člen pašeráckej bandy. Keď ho v nemenovanej komunistickej ázijskej krajine zatkne polícia, prežije niekoľko týždňov vo väzení. A tu ho nájde tajomný muž menom Ducard. Povie mu o možnosti nájsť odpovede na otázky, ktoré ho ťažia... a tak sa mladý Bruce dostáva do kláštora v akýchsi Himalájach, v ktorom podstúpi tréning v nunjitsu pod Ducardovým vedením...

Viac prezdádzať nechcem. Dejovo je nový Batman spracovaný nelineárne. Návraty do Bruceovej minulosti, skoky v čase sem a tam sú v prvej polovici filmu bohatým spestrením. Odhaľujú najmä dôvody, prečo sa z Brucea stane obhajovateľ spravodlivosti, prečo a ako sa rozhodne byť práve stvárnením netopiera, a v neposlednej rade, prečo ho aj v tomto filme upúšťa láska, po ktorej vlastne túži. Dialógy sú nádherne napísané. Vo filme sa vyskytuje viacero citátov, ktoré si budete chcieť okamžite niekde zapísať. Christian Bale je ako Bruce Wayne vynikajúci. Presvedčivosť a zároveň realistickosť, s ktorou stvárňuje tohto "schizofrenického" playboya a miliardára, je aj po dobre vykreslených postavách vo Vláde ohňa, Equilibriu alebo Mechanikovi, príjemným prekvapením. Ako Batman srší neľútosťou a rozosieva strach. Výber ostatných hercov je rovnako kvalitný: Katie Holmes ako Rachel Dawesová, Bruceova priateľka z detstva a jeho láska, Michael Caine ako verný sluha Wayneových Alfred, Gary Oldman ako mladý a ešte stále neskazený policajt Jim Gordon.

Problém, rovnako ako u ostatných predchádzajúcich spracovaniach batmanovského mýtu, vidím v záporných postavách. Po Jokerovi, Tučniakovi, Hádankárovi, Dvojitej tvári a Mr. Freezovi či Jedovatej Brečtanke sa na rad dostáva doposiaľ celkom neznámy Ra's Al Ghul, ktorého cieľom je paradoxne tiež zničenie zločinu a korupcie, no tento záhadný človek to berie trochu zhurta a teda chce okamžite zlikvidovať vlastne hneď celý Gotham. Film tiež uvádza Cilliana Murphyho (známeho napr. z britského zombijského nízkorozpočtového filmu 28 dní neskôr, ktorý stvárnil rolu mladého šialeného psychiatra Dr. Jonathana Cranea. Ním vyvinutý jedovatý plyn dokáže v každom prebudiť ten najhlbší strach a zhmotniť ho... a tak sa Craneova postava mení na Strašiaka (Scarecrow). Výstupy oboch sú ale prislabé na to, aby v divákovi vyvolali dostatočný strach a hrôzu. Najmä v Strašiakovi vidieť potenciál, kedže sa jedná o nepriateľa, ktorý sa zahráva so strachom svojích obetí. Osobne dúfam, že Joker v ďalšom pokračovaní Batmana bude konečne ten zákerný psycho-zločinec, ktorého poznáme najmä z komiksov.

Okrem tohto bodu je potrebné vytknúť aj logiku filmu. Najmä použitie špeciálnej zbrane na konci filmu je nelogické, ak si uvedomíme, že aj naše vlastné telo pozostáva skoro z 80% z vody. Ale nech...

Niektorý kritik filmu vytkol aj opätovné napodobovanie udalostí okolo 11. septembra 2001: Wayne Tower je skoro ako Twin Towers, teroristi napadajú mesto a majú to namierené práve na túto vežu s čím iným ako zbraňami hromadného ničenia (v tomto prípade samozrejme biologickými). Nehovorím, že sa nedá nájsť táto paralela, ale osobne si nemyslím, že išlo o úmysel.

Nadpriemerná je aj kamera, ktorej umocňuje umelecký zážitok z filmu. Prechody v scénach sú plynulé a príjemné. Hudobne pocit z filmu zosilňuje perfektný soundtrack od dvoch súčasných majstrov tohto remesla: Hansa Zimmera a Jamesa Newtona Howarda. Silné bubny a perkusie, citeľné violončelové melódie si vyžadujú kino s dobrou zvukovou výbavou.

V krátkosti sa dá povedať, že ide o najlepšieho Batmana, ktorého sme doposiaľ videli, a preto je potrebné si ho pozrieť, zajasať, uspokojiť naše chúťky a úzkostlivo čakať na pokračovanie.