Nový film režisérky Chloé Zhao Eternals z dielne štúdia Marvel nesadne každému divákovi, no určite si nezaslúži nálepku „najhoršia marvelovka“. Práve naopak, Eternals prináša niečo iné, než štandardne zabehanú (a občas i nudnú) štruktúru dosiaľ vydaných marveloviek. Ak aj divák nikdy predtým nevidel ani jeden film z tohto univerza, tak si bez obáv môže tento film pozrieť, pretože Eternals je samostatne stojacím filmom, k porozumeniu ktorého v zásade netreba žiadne predchádzajúce informácie.

Celý film je zameraný na osud desiatich mocných Eternals. „Osud“ a vzťahy tejto skupiny „hrdinov“ sú obsahom hlavnej (a jedinej ucelenej) dejovej línie filmu, v kontexte ktorej sa rieši aj budúcnosť ľudí a ich planéty.

Je vhodné si uvedomiť hneď na začiatku sledovania filmu, že Eternals nie sú ľudia. Ich pôvod, identita, poslanie i osud sa vo filme postupne odhalí a niektorých toto odhalenie zaiste prekvapí. Nejde tu o klasických superhrdinov. Prvotný obdiv týchto božsky pôsobiacich protektívnych bytostí zrejme u mnohých miestami postupne vystrieda sklamanie až ľútosť.

Eternals sú svojskou psychologickou vzťahovou drámou na pozadí skutočne veľmi príjemného vizuálu, s podmanivou epickou hudbou (Ramin Djawadi) a vydareným hereckým obsadením. A hoci by bolo možné filmu hocičo vytknúť, tak na rozdiel od iných kritikov, mne osobne stopáž filmu (157 min.) nevadila, rozmanitosť postáv na mňa nepôsobila umelo ani rušivo a „klišé“ o láske sa v tomto filme nedeje, pretože i keď je tu láska (najmä v podobe starostlivosti) jedným z hlavných morálnych imperatívov konania postáv, tak zároveň film poukazuje na deštrukčné sily slepej poslušnosti voči autorite, neúprimnosti, manipulácie, zrady či závisti, nad ktorými nie vždy láska zvíťazí.

Film je určený pre široké publikum divákov. Má potenciál zaujať fanúšikov Marvelu, ako aj nadchnúť a získať nováčikov, ktorí nič podobné predtým nevideli. So svojim psychologickým presahom však film osloví azda viac dospelého diváka.