Je to už takmer desať rokov, čo svet hororového filmu zaujala na prvý pohľad nenápadná hororová antológia V/H/S. Film z produkcie Bloody Disgusting – známeho amerického portálu rozoberajúceho už dve desaťročia všetko zamerané na horor, nás svojho času skutočne príjemne prekvapil a zabavil. Navyše bol aj napriek svojmu indie statusu pomerne komerčne úspešný, keďže zarobil približne osemnásobok svojho rozpočtu. Priniesol nám viaceré kultové hororové kraťasy ako napr. Amateur Night (ten známy príbeh s vraždiacou sukubou v moteli), ktorý sa napokon dočkal aj celovečerného spracovania pod názvom Siren, alebo výborné The Sick Thing That Happened to Emily When She Was Younger podané formou videochatu.

Druhý diel série na seba nenechal dlho čakať a neznamenal zásadnejší pokles v kvalite jednotlivých príbehov. Vynikli najmä dva príbehy, menovite Phase I Clinical Trials, ktorý je vlastne variáciou na známy horor The Eye – hlavný hrdina dostáva umelé oko, vďaka ktorému dokáže vidieť rôznych duchov a preludy, a geniálny Safe Haven. Krátky film indonézskeho mága hororu Tima Tjahjanta svojho času vyrazil dych azda všetkým fanúšikom zimomriavok po celom svete. Premisou jeho filmu je skupinka študentov žurnalistiky, snažiacich sa natočiť amatérsky dokument z prostredia náboženského kultu v Indonézii. Čo však títo kultisti v skutočnosti uctievajú sa však dozvedajú naši hrdinovia až príliš neskoro a preto musia napokon čeliť hrozbe zo samotného pekla.

Potom však prišiel V/H/S Viral a zdalo sa, že séria je nadobro vyčerpaná a ďalších dielov sa nedočkáme. Zatiaľ čo prvý diel zarobil takmer dva milióny dolárov a druhý takmer milión, príjmy tretieho dielu sa pohybujú na úrovni 80 000 dolárov, čo znamená obrovský prepad nielen v kvalite, ale aj zárobkoch. Nemožno sa preto nezávislému produkčnému štúdiu, akým Bloody Disgusting bez pochýb je, že do ďalšieho pokračovania sa im príliš nechcelo. Ďalší V/H/S Viral si nemohli dovoliť. Našťastie napokon ani neprišiel.

Rámcové príbehy v hororových antológiách sú takmer vždy len nutným zlom. Inak tomu nie je ani v tomto prípade a rámcová poviedka Holy Hell je najhoršou spomedzi všetkých z V/H/S/94. Zásahové SWAT komando, prenikajúce do tajomného domu a odhaľujúce rôzne bizarné a veľmi desivé výjavy síce neurazí a je rozhodne asi tisíckrát lepšie než vraždiace zmrzlinárske autíčko z V/H/S Viral, ale finálne rozuzlenie zanecháva v divákových ústach trpkú pachuť. Nemohol som sa opätovne zbaviť pocitu, že tento príbeh je vo filme len na to, aby sa trochu natiahla stopáž. Škoda.

Prvá poviedka Storm Drain je však závanom sviežeho vánku na poli found footage hororu. Hlavnými hrdinami sú reportérka a kameraman, ktorí sa rozhodli vyšetriť čo je pravdy na povedačkách o tajomnom Ratmanovi, žijúcom v kanáloch pod ich mestom. Postupne prichádzajú na to, že na týchto rečiach môže byť kus pravdy. Skutočne pod mestom nachádzajú rôzne obydlia a vybudovanú komumitu bezdomovcov, uctievajúcich túto tajomnú bytosť. Je však naozaj skutočná? Bláznivá a výborne narábajúca s atmosférou, táto poviedka skvele naznačuje, že séria V/H/S sa poučila a už sa nemusíme báť rôznych vraždiacich iluzionistov s magickými plášťami a podobných otrasných hororových jednohubiek. Storm Drain je skvelou, poriadne za vlasy pritiahnutou zábavou.

V druhej poviedke s názvom The Empty Wake stretávame mladú pracovníčku pohrebného ústavu menom Hailey. Tú nechávajú jej kolegovia v práci samú spolu s telom zosnulého muža Andrewa Edwardsa. Hailey má ako zamestnankyňa zodpovedať za rozlúčku pozostalých s pánom Edwardsom. Nikto však nechodí a to spolu s občasným blikaním svetiel, výpadkami elektriny a tichým klopkaním zvnútra rakvy príjmu Hailey k záveru, že s týmto zosnulým nie je všetko v poriadku. A veru že má naša hrdinka pravdu. Zaujímavý a pomerne atmosférický kúsok, trpiaci na niekoľko neduhov. Tým najväčším je okrem absolútnej nelogickosti konania hrdinky aj slabšie tempo. Trvá skutočne dlho, kým sa v príbehu začne niečo reálne diať a keď sa napokon dostaneme do túžobne očakávaného finále, to sklame svojou krátkosťou Stále sa však jedná o kvalitný, jemne nadpriemerný kúsok.

Tretí z príbehov, The Subject je absolútnym highlightom filmu. Nevďačíme zaň nikomu inému ako už spomínanému indonézskemu hororovému géniovi Timovi Tjahjantovi, ktorý nám prišiel znovu ukázať, ako sa to má, sakra, robiť. Hlavnou hrdinkou je žena prebúdzajúca sa v laborátóriu šialeného vedca. Už však nie je viac človekom, ale len Subjektom 99 (krásny Alita easter egg). Samotný vedec je šťastný, že konečne sa mu podarilo vytvoriť kyborga schopného reagovať na okolie, majúceho spomienky na svoj pôvodný život a stále ovyplývajúceho emóciami. Jeho spokojnosť však nemá trvať dlho, keďže do jeho laboratória sa dostáva vojenská zásahová jednotka a zabíja ho. Tým spúšťajú protokol, vďaka ktorému sa von z podzemného komplexu nedostane nik živý. Pomáhať mu v tom majú nielen výbušniny ale aj Subjekt 98 – obrovský kyborg s čepeľami miesto rúk. Veľkolepé, výborne natočené, emočne nabité, krvavé a neustále zábavné a bláznivé. V ani jednej jedinej chvíli The Subject nestráca tempo a nepodlieza latku. Možno je dokonca ešte o kúsok lepší než kultový Safe Haven. Tento hororový kraťas pripomínajúci vizuálne tie najšialenejšie japonské cyberpunky ako Tetsuo: Iron Man alebo hravo ujeté Meatball Machine skrátka potrebujete vidieť. Do toho!

Posledný dielik skladačky, poviedka Terror je objektívne najslabšou zo všetkých. Natočená je z pohľadu skupinky amerických redneckov, snažiacich sa vziať si svoju krajinu späť prostredníctvom série teroristických útokov. Miesto bômb však používajú čosi exotickejšie, konkrétne upíriu krv. V rozbitej šope totižto už nejaký čas držia zviazaného upíra, ktorého krv na slnečnom svetle pomerne silno exploduje. Ako už samozrejme čakáte, upír jedného dňa uniká zo svojho zajatia a rozhodne sa pomstiť. Partička vlastencov však nepredá svoju kožu lacno. Príbeh sa viackrát jasne odkazuje na známy prípad bombového útoku v Oklahome z roku 1995, pri ktorom zahynulo takmer 170 ľudí. Neustále odkazy na skutočný terorizmus v tomto príbehu jednoducho nefungujú a pokusy o akýsi hlbší presah vyznievajú strojene a zbytočne. Rovnako ako u druhej poviedky navyše trvá veľmi dlho, kým sa konečne dostaneme k niečomu podstatnému, len aby bolo finále odbité slabými dvoma minútami akcie. Dizajn monštra taktiež pôsobí nanajvýš lacno a akoby pochádzal z nejakej hororovej komédie. Toto rozhodne nevyšlo, čo je veľká škoda.

Finálny dojem z nového dielu antológie je však stále pomerne pozitívny. Kvalitatívne V/H/S/94 ťahá opäť Timo Tjahjanto, ktorý sa možno dokonca oproti dvojke prekonal. Dva dalšie krátkometrážne filmy sú nadpriemerné a neurazia, posledný z nich spoločne s rámcovým príbehom sú naopak vyslovene slabučké. Práve kvôli tejto nevyrovnanosti jednotlivých príbehov, čo je najčastejším neduhom antológií, som sa rozhodol dať napokon filmu nižšie hodnotenie, ako som pôvodne plánoval. Napriek tomu je však V/H/S/94 naozaj podarenou hororovou antológiou, ktorá poteší srdiečko nejedného hororového nadšenca. Blížiaci sa Halloween je ideálnym časom na sledovanie nenáročných popcornových hororov a najnovší diel série V/H/S je žiarivým príkladom takejto kategórie filmov.

Originálny názov: V/H/S/94

Krajina pôvodu: USA

Rok výroby: 2021

Žáner: found footage hororová antológia

Dĺžka: 100 min

Réžia: Jennifer Reeder ("Holy Hell"), Chloe Okuno ("Storm Drain"), Simon Barrett ("The Empty Wake"), Timo Tjahjanto ("The Subject"), Ryan Prows ("Terror")