Panteón majstrov hrôzy – H. P. Lovecraft

Životopis najznámejšieho autora hororu a weird fiction, protagonistu tzv. "kozmickej hrôzy".
Goran
Podporte scifi.sk
Howard Phillips Lovecraft (1890 – 1937). Nie je možné zaoberať sa strašidelnou literatúrou a nenaraziť pri tom na toto meno. Ak niekto povie, že strašidelná literatúra by bez Lovecrafta nebola kompletná, ďalší hneď doplní, že bez tohto autora si nevie predstaviť modernú podobu hororu a jedným dychom ešte dodáva, že by to jednoducho vôbec, ale vôbec nebolo ono...
H. P. Lovecraft H. P. Lovecraft
H. P. Lovecraft Disclaimer
Lovecraft je naozaj jedným z najvplyvnejších autorov hrôzostrašnej prózy.
A pravdepodobne najvplyvnejším.
Nebol dokonalým spisovateľom, ale bol natoľko odlišný a natoľko výrazný, a jeho príbehy sú tak svojské, a spôsob, akým ich podal tak zarážajúco intenzívny, znepokojivý a zvláštny, že je o jeho tvorbe možné uvažovať ako o prelomovej. Dnes je v obľube používať prídomok kultový, až tak, že každý druhý spisovateľ minulosti je považovaný za kultového autora. Lenže o Lovecraftovi sa ani inak vyjadriť nemožno. Tento nadužívaný prívlastok je u neho namieste. Napokon, okolo jeho osoby a diela sa skutočne vytvoril akýsi kult. Taký, ktorý skoro presahuje fanúšikovskú obec a začína napĺňať reálny význam toho termínu. Príznačný u literáta opradeného legendami je aj ďalší mýtický atribút, ktorý sa stal až akýmsi klišé u velikánov oceňovaných (a docenených) posmrtne. Presne tak; je to posmrtná sláva. Pretože hoci Lovecraft bol obľúbeným, ba aj rešpektovaným autorom už počas života, bolo to len v okruhu čitateľov fantastiky a v rámci úzkej skupiny príbuzne zameraných kolegov spisovateľov. Teda to bolo len na poli prísne žánrovom a veľmi okrajovom od hlavného literárneho prúdu. Širšieho uznania sa mu nedostalo a komerčne jeho diela prerazili až o mnoho rokov neskôr po jeho skone. Preto, ak sa niekde dočítate, že umrel prakticky neznámy a na pokraji chudoby, je to svojím spôsobom trpká pravda. A je to paradoxné a kruto ironické o to viac, že jeho príbehmi sa inšpirovali, alebo ich aj okopírovali, priznane i nepriznane, hrdo i podlo, nielen ďalší spisovatelia, amatéri i profesionáli, ale aj filmári, tvorcovia počítačových či spoločenských hier, maliari, ilustrátori, hudobníci... Naozaj málokto mal a stále má taký dosah na populárnu kultúru. A nie je veľa tých, čo sa tešia takej obľube.
Milovaný a uctievaný Lovecraft... čo by si asi povedal na túto situáciu? Iste by si bol šťastný a pyšný na to, že mýtus, ktorého prvé vzory si utkal je zapracovaný do gigantickej tapisérie, čo sa stále zväčšuje a rozširuje. Cthulhu žije. Žije už vlastným životom a už dávno nespí. Už však ani tak nedesí. Ak sa chceme báť, musíme ísť teda opäť k tebe, k počiatkom príbehov.
Myslím si, že by si sa ale tiež ironicky usmieval nad našou stádnosťou, nad trendami, ktoré človek nasleduje, nad tým, ako sa vie masa nadchnúť, aby vzápätí zas záujem ochladol. Pri svojej skromnosti by si i neveriacky krútil hlavou nad trónom, ktorý ti fanúšikovia vystavali a určite by si rázne zaťukal prstom na čelo, keby si bol svedkom toho, ako sa nejeden horlivý a naivný okultista snaží skutočne dopátrať mocného grimoáru zvaného Necronomicon, artefaktu, ktorý si ty sám vymyslel pre potreby svojich príbehov.
Chaotické, groteskné a kruté sú dejiny. A to aj dejiny literatúry.
ŽIVOTOPIS:
Howard Phillips Lovecraft sa narodil v Providence v štáte Rhode Island.
Hovorí sa, že korene všetkého treba hľadať v detstve. Lovecraft rozhodne nemal typické detstvo. Ešte keď bol Lovecraft v útlom veku, prekonal jeho otec psychotickú príhodu a o pár rokov neskôr zomrel v sanatóriu. Pravdepodobnou príčinou smrti bol ale syfilis.
Rodina Lovecraftovcov s malým Howardom (1892).
Rodina Lovecraftovcov s malým Howardom (1892). / Zdroj Disclaimer
Malý Lovecraft vyrastal v prehnanej starostlivosti matky, ktorá ho síce mala veľmi rada, na jednej strane ho rozmaznávala, ale na druhej strane sa občas voči synovi prejavovala i chladne až nepriateľsky. Je možné, že matka nebola už vtedy psychicky celkom v poriadku. Osobou, ktorá mala na neho veľký a skutočne formujúci vplyv, bol jeho starý otec, ktorý mu rozprával podivné príbehy a opantal ho kúzlom tajomna.
Lovecraft bol veľmi inteligentným a nadaným, dalo by sa povedať, že skoro až zázračným dieťaťom. Vo veku troch či štyroch rokov už čítal, písať sa naučil len o málo neskôr. Netrvalo dlho kým začal písať tvorivo. Ovplyvnený exotickými Príbehmi tísíc a jednej noci či makabróznymi poviedkami E. A. Poea, svojho literárneho vzoru, už jeho detské práce bezpečne spadajú pod weird fiction, teda podivnú, podivuhodnú fikciu. Je to malý intelektuál, samotár, zasnívaný, zadumaný introvert a už v tom nízkom veku čudák. Má však vlastné svety, ktoré pre seba objavuje. Takto objavil v sebe tiež nadšenie pre ďalšie veľké hobby, ktoré mu učarovalo - astronómiu. Onedlho bol ňou priam posadnutý a ako amatérsky astronóm publikoval aj oficiálne články na danú tematiku. Zaujíma ho i chémia, hoci v o niečo menšej miere. Je zhnusený modernou súčasnosťou, fascinuje ho minulosť a prechováva lásku k uplynulej ére, ktorú ani sám nezažil. Priťahujú ho staré domy a doslova zbožňuje architektonické slohy minulých dôb.
H. P. Lovecraft so svojou manželkou Soniou Green (1883-1972). Manželstvo im vydržalo dva roky.
H. P. Lovecraft so svojou manželkou Soniou Green (1883-1972). Manželstvo im vydržalo dva roky. / Zdroj Disclaimer
Viaceré osobné tragédie ho poznačili ako v detskom veku, tak i v období dospievania. Bolo to napríklad úmrtie milovaného starého otca, finančná situácia rodiny, ktorá sa zhoršovala, a ktorá ich donútila vysťahovať sa z dobre známeho prostredia do podstatne skromnejších pomerov, a ďalej to bol fakt, že nedokončil strednú školu a musel sa vzdať svojho sna stať sa astronómom. Lovecraft dokonca narukoval v období I. svetovej vojny, ale do armády ho nevzali. Ďalšou veľkou ranou bola hospitalizácia jeho matky pre psychické problémy. V liečebni potom ostala až do svojej predčasnej smrti. Lovecraft nie raz pomýšľal na samovraždu a prepadal depresiám. Už predtým sa nervovo zrútil, trápia ho bolesti hlavy, nespavosť, máva zlé sny, dokonca nočné mory, stráni sa ostatných ľudí, žije samotársky. Viaceré z jeho zdravotných ťažkostí majú zrejme psychosomatickú príčinu. Aj v detstve je často nevysvetliteľne chorý a vynecháva školu. Do veľkej miery sa vzdeláva sám. A vždy píše. Verše, zvláštne príbehy, ale aj eseje, polemiky a odborné články. A publikuje. V rôznych periodikách svojej doby. Najskôr v tých lokálneho charakteru, neskôr aj významnejších. Píše si s množstvom autorov. Vzniká čulá korešpondencia obsahujúca tisíce listov. Vytvára príbehy žánru weird fiction, príbehy, ktoré mu zaisťujú určitý ohlas a pôsobia, v istých pomerne uzavretých, čitateľských a spisovateľských kruhoch, rozruch. Uverejňujú ich aj viaceré "pulpové" (žánrovým zameraním striktne vymedzené časopisy senzačného charakteru určené pre široké vrstvy obyvateľstva a kvalitou variujúce od braku až po kvalitnú zábavu) magazíny, ktoré boli čitateľským fenoménom tej doby, vrátane legendárneho Weird Tales, periodika orientujúcim sa na fantastiku, najmä horor, a ktorý sa pre Lovecrafta stáva hlavným odbytiskom. Dokonca sa ožení a sťahuje sa do New Yorku. Spočiatku je uchvátený, no veľkomesta sa pomerne rýchlo preje a dá sa povedať, že ho znenávidí. Potrvá však ešte dosť dlho, kým sa vráti do milovaného rodného Providence. Aj to, čo sa najskôr javí ako idylické spolužitie dostáva vážne trhliny. Jeho manželstvo vydrží len dva roky. Z takých či onakých príčin je Lovecraft asexuál, fyzická intimita ho väčšmi odpudzuje než priťahuje.
Prispievatelia pulpových časopisov nie sú ktovieako platení a Lovecraft postráda obchodného ducha. O viacerých svojich dielach nemá valnú mienku a nie je dostatočne dravý ani šikovný, aby sa presadil a naučil sa chodiť vo svete, kde sa kšeftuje s písaným slovom. A tak tento nepraktický podivín a "snílek" upadá do finančných ťažkostí. Viaceré poviedky píše aj v spoluautorstve, respektíve ich po druhých prerába a dokončuje. Venuje sa dokonca ghost writingu, čiže píše na zakázku v mene niekoho druhého. Známa je takto jeho spolupráca s Harry Houdinim, najslávnejším kúzelníkom-iluzionistom svojej doby, ktorého vystúpenia uchvacovali celú vtedajšiu spoločnosť. Sľubne sa rozvíjajúcu spoluprácu však prekazila eskamotérova predčasná smrť.
Napriek, alebo práve kvôli svojej podivínskosti a čudáctvu, bol Lovecraft silnou osobnosťou a tak sa okolo neho zoskupuje okruh spisovateľov weird fiction a tým mladším z nich je akýmsi mentorom. Neformálne budú potom známi ako Lovecraftov krúžok. Spoločne sa obohacujú myšlienkami, radia si pri písaní a prispievajú nápadmi do fiktívneho sveta hrôz, ktorého duchovným otcom je práve Lovecraft. Je to obojstranná a vzájomne prospešná výmena, ale inšpirácia prúdi najmä smerom od Lovecrafta. Prispievatelia do pulpových magazínov sú jednoznačne ovplyvnení jeho príbehmi. Nejeden z autorov sa snaží s väčším či menším úspechom písať v Lovecraftovom štýle. Medzi jeho blízkych priateľov a tiež kolegov patrí Clark Ashton Smith, mimoriadne talentovaný romanticko-dekadentný básnik, ktorý na Lovecraftov popud začne písať prózu a je to práve weird fiction, vďaka ktorej sa stane najznámejším, a v ktorej, podobne ako jeho o tri roky starší kolega, dosahuje závratné výšiny neskutočna, a Robert E. Howard, mimoriadne šikovný rozprávač drsných dobrodružných príbehov a tvorca akčnej, naturalistickej fantasy typu "meč & mágia", ktorého neskôr celosvetovo preslávi (opäť však až posmrtne) jeho najslávnejší výtvor: dobrodruh a barbarský bojovník menom Conan. Spolu tvoria triádu najvýraznejších domovských autorov už spomínaného magazínu Weird Tales, hoci publikujú aj v iných časopisoch.
Americký autor fantasy a hororu Robert E. Howard (1906-1936).
Americký autor fantasy a hororu Robert E. Howard (1906-1936). / Zdroj Disclaimer
Americký autor science fiction, fantasy a hororu Clark Ashton Smith (1893-1961).
Americký autor science fiction, fantasy a hororu Clark Ashton Smith (1893-1961). / Zdroj Disclaimer
Významnejšieho uznania v širšej čitateľskej obci sa ale Lovecraft nedožije. Umiera v bolestiach na rakovinu. Až do poslednej chvíle si vedie denník.
Koncom tridsiatych rokov zakladajú jeho priatelia v obavách, že autorovo nevšedné dielo upadne do zabudnutia vydavateľstvo Arkham House. Napriek viacerým ťažkostiam, ktorým v priebehu času čelí, existuje dodnes a postupne začína aj prosperovať. Medzi čitateľmi získa vydavateľstvo pomyselnú nálepku "prestížne". Vydavateľské úsilie neúnavného Donalda Wandreia a hlavne Augusta Derletha stojí za obnoveným, a teraz už masovým záujmom o Lovecraftov literárny odkaz. Píšu sa však už šesťdesiate roky.
A ako je na tom Lovecraftove dielo dnes? Tak dobre ako nikdy predtým, stačí si zadať do internetového prehliadača príslušné heslá a presvedčte sa sami.
Čas je niekedy predsa len spravodlivý, jeho problém je ale ten, že má podstatne viac času ako smrteľníci... S výnimkou nesmrteľných autorov, samozrejme. A tým Lovecraft nepochybne je.
ZAUJÍMAVOSTI:
Lovecraft miloval mačky. Sám vlastnil čiernu mačku. O mačkách a psoch napísal aj dlhú úvahu s prvkami eseje, kde hovorí, že mačka je zvieraťom pre gentlemana. Sám gentlemanom bez akýchkoľvek pochýb bol.
Lovecraft rád chodil do kina a považoval sa za milovníka kinematografie.
Lovecraft nebol domased, ako by niekto mohol predpokladať. Priateľov, s ktorými si vymieňal listy aj osobne navštevoval a občas podnikal aj dlhšie cesty. Navštívil napríklad Kanadu.
Do roku 2015 získavali víťazi Svetovej ceny fantasy (World Fantasy Award) sošku, ktorá predstavovala štylizovanú podobu Lovecrafta. Po bojkote kvôli Lovecraftovmu rasizmu sa radikálne zmenil dizajn ceny na neutrálny symbol – strom s mesiacom. (K rozhodnutiu sa nevyjadrujem... tento článok je o literatúre, nie o súčasných spoločenských trendoch a prázdnom moralizovaní.)
Lovecraft bol naozaj zarytý rasista a to i s prihliadnutím na dobu a spoločnosť, kedy to bolo nieže niečo výnimočné, ale často až bežné.
Lovecraft napísal množstvo básní. Najznámejší je cyklus sonetov Huby z Yuggothu (Fungi from Yuggoth). Jedná sa o kozmické horory / weird fiction vo veršoch. Ako zbierka boli publikované až posmrtne, hoci jednotlivé básne z cyklu (a aj iné) uzreli svetlo sveta na stránkach rôznych časopiseckých publikácií ešte za jeho života.
Lovecraft sa nevenoval zďaleka len beletristickej tvorbe. Tiež po sebe zanechal viacero článkov, esejí a štúdií. Jeden čas vydával aj vlastný amatérsky žurnál The Conservative, do ktorého aj aktívne prispieval.
Novela Tieň nad Innsmouthom (The Shadow over Innsmouth) bola jediným dielom, ktoré v malom náklade vyšlo knižne už počas Lovecraftovho života. Dnes je kniha pokladaná za veľkú zberateľskú raritu.
Neskorší hororový majster Robert Bloch (okrem iného autor diela Psycho – jedného z najvplyvnejších hororov/thrillerov) začal písať po tom, čo ho k tomu v listoch Lovecraft otvorene nabádal. Hoci sa nikdy nestretli, udržiavali živú korešpondenciu a Lovecraft Blochovi často radil. V jednej strašidelnej poviedke, ktorú mladý Bloch publikoval nechal umrieť hlavného hrdinu, ktorého charakter bol vystavaný podľa Lovecrafta. Túto milú poctu a zároveň podpichnutie vzápätí kontroval Lovecraft, keď do svojho príbehu obsadil istého Roberta Blakea (Blocha) a nechal ho postihnúť podobne strašným osudom. Ostali v kontakte až do Lovecraftovej smrti a hoci sa Bloch vymanil z tieňa svojho literárneho tútora a rozvinul si vlastný štýl a podarilo sa mu získať takisto povesť maestra, ktorá ho predchádzala, vždy sa hrdo hlásil k svojim začiatkom a nikdy nezabudol spomenúť, že jeho spisovateľskú kariéru naštartoval práve H. P. Lovecraft.

BIBLIOGRAFIA:
-slovensky alebo česky vydané poviedky:
Alchymista (1916)
Alhazredova lampa (1957)
Azathoth / Fragment: Azathoth (1938)
Barva z vesmíru / Barva z kosmu (1927)
Bezejmenné město (1921)
Bílá loď (1919)
Celephais (1922)
Chladný vzduch (1928)
Chrám (1925)
Číhající děs (1923)
Co přináší luna (1923)
Ďábelský kněz (1939)
Dagon (1917)
Děs redhookské čtvrti (1927)
Ex oblivione / Ze zapomění (1921)
Fakta ohledně zesnulého Arthura Jermyna a jeho rodiny / Arthur Jermyn (1921)
Fragment: Cosi v měsíčním světle (1941)
Fragment: Potomek (1938)
Herbert West: Reanimátor (1922)
Historie Necronomiconu (1938)
Hlína z Innsmouthu (1971)
Hrobka (1922)
Hrůza v Dunwichi (1929)
Hrůza z prostředního oblouku mostu (1967)
Hrůzný stařec (1921)
Hudba Ericha Zanna (1922)
Hypnos (1923)
Iranonovo hledání (1935)
Jak bylo zahlazeno město Sarnath (1920)
Kniha (1938)
Krysy ve zdech (1924)
Měsíční močál (1926)
Nadpřirozená hrůza v literatuře (1925)
Návrhy pro psaní příběhů (1933)
Nepojmenovatelné (1925)
Nyarlathotep (1920)
Okno v podkroví (1957)
On (1926)
Paměť (1923)
Peabodyho dědictví (1957)
Pickmanův model / Pickmanova predloha (1927)
Podivný dům vysoko v mlze (1931)
Polaris (1920)
Pozůstalý (1954)
Prastarý lid (1940)
Předek (1957)
Případ Charlese Dextera Warda (1941)
Prokletý dům (1937)
Proměna Juana Romera (1944)
Rybář z Falcon Point (1974)
Rytina / Obrázek v domě / Rytina v domě (1920)
Šepot v temnotách / Šepot ve tmě / Kdo šeptá ve tmě (1931)
Sladká Ermengarda (1943)
Slavnost (1925)
Slídič / Pes (1924)
Snové putování k neznámému Kadathu (1943)
Sny v čarodějnickém domě (1933)
Soupis některých hrůzostrašných motivů používaných v nadpřirozené literatuře (1936)
Starý poděs (1959)
Stín nad Innsmouthem (1936)
Stín v podkroví (1974)
Stín z hlubin času / Stín času (1936)
Stín z vesmíru (1957)
Strážci z hlubin času (1974)
Stříbrný klíč (1929)
Strom (1921)
Tamtéž (1938)
Temné bratrstvo (1966)
Ten, kdo číhá na prahu (1945)
Ti druzí bohové / Cizí bozi (1933)
Údolí čarodějnic (1974)
Ulice (1920)
Ultharské kočky (1920)
V horách šílenství (1936)
V hrobce / V kryptě (1925)
Věc na prahu / Tá vec na prahu (1937)
Věc z temnot / Přízrak temnoty (1936)
Volání Cthulhu (1928)
Vyděděnec / Vyvrženec / Divák (1926)
Výpověď Randolpha Cartera (1920)
Vzpomínání na dr. Samuela Johnsona (1917)
Wentworthův den (1957)
Z hloubi eonů (1935)
Z neznámého světa / Spoza tohto sveta (1934)
Za stěnou spánku (1919)
Zabedněný pokoj (1959)
Zvíře v jeskyni (1918)

-slovensky alebo česky vydané poviedky publikované v spolupráci s iným autorom:
„Spíš moře vyschnou“ (+R. H. Barlow) (1935)
Kolabující kosmy (+R. H. Barlow) (1938)
Milovaní mrtví (+C. M. Eddy, Jr.) (1923)
Muž z kamene (+Hazel Heald) (1932)
Noční oceán (+R. H. Barlow) (1936)
Okřídlená smrt (+Hazel Heald) (1934)
Pahorek (+Zealia Bishop) (1940)
Past (+Henry S. Whitehead) (1932)
Poezie a bohové (+Anna Helen Crofts) (1920)
Poklad zvěromága (+R. H. Barlow) (1994)
Popel (+C. M. Eddy, Jr.) (1923)
Poslední test (+Adolphe de Castro) (1928)
Požírač duchů (+C. M. Eddy, Jr.) (1923)
Skolení monstra (+R. H. Barlow) (1994)
Smyčka Medúzy (+Zealia Bishop) (1939)
Strom na kopci (+Duane W. Rimel) (1940)
Uvězněn s faraóny / Pod pyramidami (+Harry Houdini) (1924)
Ve zdech Eryxu (+Kenneth J. Sterling) (1939)
Výzva z jiného světa (+Robert E. Howard, C.L. Moore, Frank B. Long, Abraham Merritt) (1935)
Vyzvednutí z hrobu (+Duane W. Rimel) (1937)
Yigova kletba (+Zealia Bishop) (1929)
Zápas, jenž ukončil století (+R. H. Barlow) (1934)
Zelená louka (+Winifred V. Jackson) (1927)

-slovensky alebo česky vydané knihy:
Barva z kosmu (Carcosa, 2020)
Barva z kosmu (Zlatý kůň, 1990)
Bezejmenné město a jiné povídky (Aurora (Praha), 1998)
Dagon a jiné horrory (Zlatý kůň, 1990)
Dunwichská hrůza (B4U Publishing, 2008)
H. P. Lovecraft – Komplet Sebraných spisů (Albatros (ČR), 2014)
Hemživý chaos a jiné příběhy (Argo, 2020)
Hory šílenství (Zlatý kůň, 1992)
Houby z Yuggothu / Fungi from Yuggoth (Volvox Globator, 2019)
Houby z Yuggothu (Straky na vrbě, 2019)
Hrobka (Plus, 2010)
Hrůza v Dunwichi a jiné horory (Zlatý kůň, 1990)
K branám Stříbrného klíče (Zlatý kůň, 1991)
Měsíční močál (Plus, 2011)
Nadprirodzená hrôza v literatúre (Agentúra Fisher & Formát, 1997)
Outsider (Millennium Publishing, 2002)
Prichádza z temnôt (Formát, 2009)
Případ Charlese Dextera Warda (Zlatý kůň, 1996)
Příšerný ženich a další příběhy mistrů hororu / The Spectre Bridegroom and Other Stories by Masters of Horror (Garamond, 2016)
Šepot ve tmě a jiné hrůzostrašné příběhy (Mladá fronta, 1992)
Smyčka Medúzy a jiné příběhy (Argo, 2020)
Sny v čarodějnickém domě (Zlatý kůň, 1992)
Stín nad Innsmouthem (Laser-books, 2014)
Stín nad Innsmouthem a jiné horrory (Zlatý kůň, 1990)
Stín z času (Plus, 2013)
Stín z času a jiné horrory (Zlatý kůň, 1997)
Strážci z hlubin času (Volvox Globator, 2016)
Tá vec na prahu (Knižná dielňa Timotej, 1999)
Uvězněn s faraóny (Zlatý kůň, 1992)
V horách šílenství (Laser-books, 2010)
Veľká kniha strachu (Belimex, 2006)
Volání Cthulhu (Zlatý kůň, 1990)
Volání Cthulhu 1 (Plus, 2011)
Volání Cthulhu 2 (Plus, 2012)
Vyděděnec a jiné povídky (Dokořán, 2010)
Zjevení Cthulhu (Carcosa, 2017)

Goran

Goran
Som priateľ zvierat, nie som pyšný na to, že som človek, ako mnohí iní ľudia. Chcel by som byť vtáčikom, ale zaľubujem sa do mačiek. Vo fantastike hľadám mýtopoetiku, odraz dokonalej krásy, ktorá nie je z tohto sveta, pocit zázračna a večnú túžbu po dobrodružstve.

Diskusia

BocianSara
Spomenúť Lovecraftov rasizmus v jednej vete, dokonca len medzi zaujímavosťami sa mi zdá veľmi scestné. Práve jeho xenofóbia a rasizmus, jeho strach z neznámych kultúr a náboženstiev a ich následná demonizácia sú centrom jeho poviedok. Celá séria kozmického hororu je o stvoreniach mimo nášho chápania, ktoré sú na Zemi ale uctievané odlišnými kultúrami. Všetky "nebiele" postavy sú veľmi hanlivými výrazmi označované ako zaostalé, nerovnocenné, alebo rovno vyznávači a posluhovači diabolských stvorení (Či už ide o Arabov a ich Necronomicon, obyvateľov Južnej Ameriky, černochov, Židov ale dokonca aj Írov a Portugalcov. Z poslednej prečítanej poviedky "...villainous-looking Portugese half-caste" o jednoduchom poslíčkovi.). Sú kulisami prostredia, nikdy nie plnohodnotnými ľuďmi. Lovecraft má v poviedkach málo hlavných postáv, zvyčajne jednu až dve, no aj tak je jeho štýl dehumanizácie extrémny. Netvrdím, že to by mal byť dôvod úplne ho zatratiť a nečítať, ale podľa mňa je dôležité to zdôrazniť, pretože práve ten svoj vlastný strach z nepoznaného sveta dával do svojej tvorby a dokázal tak osloviť čitateľov.
26.01.2021
Goran
My sa s názorom na Lovecrafta nezhodneme, však? :D Ale dobre, je to legitímna pripomienka, lenže článok som nezameral ani tak na jeho dielo, ako na jeho život (záujemca o jeho dielo sa viac dozvie z recenzií na jeho knihy). A vychádzal som zo starších zdrojov, kde jeho rasizmus, xenofóbia, i konkrétne anti-semitizmus (paradoxne si ale vzal Židovku), nebol tak akcentovaný, ani tak nepoburoval, ako v súčasnom diskurze. Uznávam, že v niektorých poviedkach to je skutočne očividné, viď. The Horror at Red Hook, som ochotný pripustiť, že to v širšej miere (strach z neznámeho) ovplyvnilo i celú jeho tvorbu, nerád by som to ale staval do súčasného, tak obľúbeného svetla - akéhosi revizionizmu - kedy sú autori, ba celé hnutia a smery vnímané a vysvetľované primárne cez túto optiku. Nemohol som to nespomenúť, nemienim to však zdôrazňovať (jeho rasizmus). Na mňa v jeho tvorbe zapôsobili nekonečne viac úplne iné atribúty, dovoľ mi citovať z môjho blogu:
"Bolo to moje prvé stretnutie s Lovecraftom a... poznačilo ma. Nielen literárne, ale aj psychicky. Na mňa to bolo priskoro. Mal som vtedy tuším štrnásť rokov a skutočne som sa bál. Ale neľutujem. Bol to naozaj delikátny pocit strachu, ktorý som si začal po prvotnom ohromení vychutnávať. Máloktorý autor dokáže vykúzliť takú atmosféru nepozemskej, nadprirodzenej hrôzy ako Lovecraft, málokto z nich oplýva totiž tak chorobnou fantáziou. Najväčšmi mi ale učarovala tá zvláštnosť, až bizarnosť jeho desivých vízií. Nenadarmo sa tento druh literatúry nazýva weird fiction, teda podivná fikcia. Je to akýsi žánrový zlepenec fantastiky, najčastejšie nasledovného zloženia: trochu fantasy, trochu sci-fi, veľa hororu, hoci môže byť namiešaný i v ľubovoľnom pomere, to už záleží len a len na jednotlivých spisovateľoch. A do popredia v ňom vystupujú čudné, ťaživé, miestami až halucinačné vidiny."
V nebývalej miere ma dodnes neprestáva fascinovať a vzrušovať tá "podivnosť" jeho príbehov a esencia strachu, ktorú dokázal votkať do písmen.
Patrí k móde súčasnosti všetko hodnotiť moderným náhľadom, a bez toho, že by som bagatelizoval rasizmus, bol to, žiaľ, úplne bežný fenomén svojej doby. Síce s ním nemôže dnes nikto súhlasiť, ale ja rozhodne nesúhlasím ani s trendom, kedy sa cíti byť človek 21. ohromne prezieravý, poučený a nad vecou, dokonca azda morálne nadradený. Každý je nálepkovaný a kádrovaný. Som presvedčený o tom, že keby žil Lovecraft v súčasnosti, stane sa obeťou tej tzv. "cancel culture", zrušia mu účet na twitteri :D, budú sa konať protestné pochody, kde budú červenovlasí bojovníci za sociálnu spravodlivosť opľúvať jeho portréty neumelo nakreslené na kartóne, na dajakej sociálnej sieti zas založia petíciu a budú vyzývať ľudí, aby nekupovali jeho práve vydávanú knihu a pod. Ale mňa takéto veci vôbec nezaujímajú. Zaujíma ma len hrôza a literatúra. A aby som použil názov jeho slávnej štúdie, zaujíma ma konkrétne "nadprirodzená hrôza v literatúre".
Rozhodne ale nie som proti tomu, aby si napríklad práve tu na scifi.sk, napísala nejaký alternatívny pohľad na Lovecrafta - jeho život a dielo, ktorý bude polemizovať s mojimi článkami. Myslím, že to môže byť prínosné aj pre bežného čitateľa.
26.01.2021
BocianSara
@Goran Teraz si trochu odbočil od toho čo som napísala. Píšeš o Lovecraftovom živote a teda aj o tom, čo následne ovplyvnilo jeho tvorbu a jeho rasizmus a xenofóbia sú základ, z ktorého vychádzal a pretvoril do toho, čo máš v jeho textoch rád. V komentári k Recenzia Stín nad Innsmouthem / Barva z kosmu si písal, že autora neadoruješ a bude to z tohto článku jasné, no negatíva si v oboch spomenul v jednej, maximálne dvoch vetách a ak neplánuješ článok všeobecne o jeho tvorbe tak čitatelia budú očakávať objektívne zhrnutie práve v takomto všeobecnom článku namiesto toho aby čítali konkrétne recenzie.
Okrem toho, keď si už tam zašiel, všetci okolo seba jasne vidíme, že rasizmus nie je fenomén svojej doby lebo s ním stále bojujeme. A ak už chceš takto argumentovať tak stále bol Lovecraft v tomto extrém, kvôli ktorému ani nedokázal napísať uveriteľné postavy. Herman Mellville o asi 70 rokov skôr dokázal napísať domorodca z Afriky ako plnohodnotného človeka. Ak rasizmus odsudzujeme v skutočnom živote tak prečo by sme ho mali akceptovať v literatúre?
26.01.2021
Goran
Určite boli u neho rasizmus i xenofóbia formotvornými činiteľmi, to nikto nemôže poprieť. Azda ich vplyv ale marginalizujem? Neviem... pre mňa osobne - a to mám s Lovecraftom spoločné: tú fascináciu, doslova až posadnutosť, podivnosťou, "nezemskosťou", nadprirodzenou hrôzou - tieto veci vychádzajú, ako verím, z letmého dotyku s temnými sférami transcendenta. Oveľa viac ako zo xenofóbie. Manifestujú sa tak v strachoch, fóbiách, zhmotňujú sa v zlých snoch, nočných morách, niektorých psychických poruchách, a pod. Ale ja som zástanca okultizmu a mágie, v ktorých pôsobnosť skutočne verím (zosmiešňujem akurát naivnú vieru ezoterikov, ktorí sa naháňajú za Necronomiconom a myslia si, že Lovecraft bol tajný zasvätenec :)). Lovecraft bol ateista a materialista, podľa mňa však tieto veci akousi intuíciou vycítil. To je ale môj osobný názor, moja viera, a to nemá v článku čo robiť. Preto to spomínam iba tu.
A musím podotknúť, že Lovecraft nedokázal vytvoriť ani uveriteľnú postavu bielej rasy :D Protagonisti jeho príbehov boli len pasívni účastníci a svedkovia hrôz, figúrky na jeho šachovnici, nič viac. Niekto to môže pokladať za literárny nedostatok, ja skôr hovorím, že ide o autorovo špecifikum.
Oddeľujem osobu autora a jeho dielo. Napríklad: ešte radšej ako prózu mám poéziu a keby som príkro hodnotil (alebo by stačilo len spravodlivo :D) charakter a názory mnohých básnikov, nemal by som odrazu čo čítať.
Mám rád Ewersa, písal pôsobivé horory a to bol vyložene nacista. A nemám s tým problém. Mám rád Przybyszewského, bol to satanista, rád ho čítam. Pritom nacizmus i satanizmus odsudzujem.
26.01.2021
BocianSara
@Goran Pre teba to môže byť len autorovo špecifikum, no väčšina čitateľov hľadá všeobecne kvalitné diela, nielen dobrú atmosféru. Už sme nároční a rozmaznaní a chceme všetko - úžasné postavy, zaujímavý príbeh aj dychberúcu atmosféru :D Poprípade chceme vedieť ak niečo z toho trochu (alebo veľmi) zaostáva :D
Oddelenie autora od jeho diela je veľmi zložitá téma. Na jednej strane je to ukončený produkt, a teda autor by nás už ďalej ovplyvňovať nemal. Na druhej strane väčšina autorov do svojich diel dáva aj seba a sú od ich kníh neoddeliteľní. Tiež napríklad ak hovoríme o rasizme dá sa veľmi jasne vidieť, či len autor napísal rasistickú postavu, ktorá takto premýšľa alebo to sú jeho názory a vtedy ja osobne mám veľký problém.
26.01.2021
Goran
Ok. Ja s tým problém nemám. Nie som útlocitný. Napokon, na ľuďoch, ako takých, mi príliš nezáleží, fascinuje ma umenie, najviac literatúra. To je všetko. Necítim sa horšie, ak si užijem dielo aj totálneho magora (hoci takého Bukowského naozaj rád nemám :D, ale nie je to preto, že bol starý "prasák", je to pre jeho štýl), pokiaľ mi niečo dáva. Problém by som mal jedine s tým, ak by dotyčný priamo fyzicky ublížil. Preto napríklad bojkotujem Polanského filmy, hoci ho pokladám za znamenitého režiséra. Ale to nie je Lovecraftov príklad, Lovecraft bol nežný, zasnívaný podivín, ktorý žil i tvoril vo vlastnej bubline. Myslím si, že úzus dnešnej doby je precitlivenosť a falošná morálka. Nemusím s niekým súhlasiť, dokonca môžem byť vyložene proti jeho názorom, a pritom môžem mať jeho dielo veľmi rád. Takisto môže dielo niekoho zaostávať v mnohých atribútoch, ale len v zopár, či dokonca jedinom môže byť natoľko výrazné, že to prebije všetky ostatné negatíva. Práve atmosféra je pri horore (a weird fiction) najdôležitejšia.
Tiež si nemyslím, že súčasná literatúra a konkrétne fantastika, je nutne na vyššej úrovni než tá minulá. Ak by som mal paušalizovať, v dnešných príbehoch (tých kvalitných) máme azda perfektne vystavaný dej, sú tam plasticky a zaujímavo zobrazené postavy, odvalí nás nečakaná pointa a pod., ale naozaj väčšina zo súčasnej produkcie zas zaostáva v obyčajnej štylistike a to už nehovorím o kráse slova a bohatosti jazyka. V tomto je napríklad dodnes neprekonaný taký E. A. Poe či Théophile Gautier. A kedy žili a tvorili? Generalizujem, ale trend je jasný, ak to môžem takto nemiestne simplifikovať.
27.01.2021
BocianSara
Odopieranie základných ľudských práv nie je len iný názor a dokáže byť rovnako škodlivé ako fyzický útok ale ja som sa tu nechcela venovať polemizovaniu o rasizme :D Ani o tom, či je klasika kvalitnejšia ako súčasná literatúra keď v súčasnosti vychádzajú tisícky nových kníh každý rok :D Len som chcela poukázať na to, aké sú tvoj životopis aj predchádzajúce recenzie subjektívne. Každý čitateľ hľadá v knihách niečo iné a málokomu stačí len zvládnutá štylistika a krása slova. Preto by som čakala objektívnejšie zhrnutie, aby si človek mohol urobiť vlastný názor. Či mu stojí za to venovať sa práve Lovecraftovi z toho množstva kníh, ktoré má na výber ak nestíha čítať knihu týždenne. Tým, že si si vybral aspekty, ktoré ti vyhovovali si sa zameral len na úzku skupinku ľudí, ktorí z tvojho článku budú mať úžitok.
27.01.2021
cyberstorm
Cau lidi, co blbnete? :D
@Lovecraft (ako prelozit? Ako milostne umenie? hehe) Podla mna mate obaja ciastocne pravdu: L bol rasista a mizantrop a vsetky tie veci dokopy, ktore ale, zial, v jeho dobe neboli nicim ojedinele a zvlastne. Rasizmus (nielen) v Amerike a v ludoch bujnie este aj dnes, aj ked mozno nie tak ocividne ako predtym. A ano, aj mnoho inych autorov medzi nich patrili, namatkom len ikona scifi, John Campbell jr. ale ciastocne aj Heinlein a dalsi. A ano, prave strach z cudza a cudzincov, to povestne my a ONI, vytvorilo z Lovecrafta jedinecneho autora hororu. Nebyt toho, mozno by pisal milostne romany....fujtajbl.
Ale ine som chcel: Jeho styl i pisanie je uz davno prekonane a je poplatne svojej dobe. Na druhu stranu, prave strach z lidskej malickosti, to ako popisal vesmir, nie ako prijemne miesto plne dobrodruzstva, ale temne hrozive miesto, kde ludstvo moze kedykolvek vykapat a nepomoze mu ziadna modlidba k JK, je tak dolezite. Ano, mas tu mocnosti, ktore by jednym kychnutim znicili planetu...a vies co? Ono to v skutocnosti aj tak je. Akurat sa nevolaju Cthulhu, Yog-Sothot a Azathoth ale Slnko so svojimi proturbulenciami, gama burst a cierne diery. Svojim sposobom L. nechtiac popisal skutocne hrozy fyzikalneho vesmiru, ktore mozu bez problemov ludstvo zlikvidovat. Popisal tu epiku, ktora od vtedy uz navzdy ostala sucastou hororu. A za to mu imho patri vdaka, ze dokazal vytvorit nieco beoynd a nielen jednoduchy strasidelny pribeh o pomstichtivom duchovi zo zahrobia. BUBU
27.01.2021
Goran
Podnetný komentár. Ešte k našej predchodzej výmene názorov - myslím, že nebola neužitočná, čitateľovi môže rozšíriť obzory a rozhodne sa aspoň pobaví :)
Správne si poznamenal, že Lovecraft, pokiaľ viem, bol prvý, ale ak aj nie, tak určite najvýraznejší a preto aj najvýznamnejší beletrista, ktorý vnímal vesmír ako nevypočitateľné, nevyspytateľné, ba priam desivé miesto, ktoré nie je voči človeku nijako prívetivé. Iste, boli tu už vtedy mnohí autori science fiction, ktorí nechávali na úbohých pozemšťanov podnikať jednu mimozemskú inváziu za druhou, ale to bolo o niečom úplne inom a oproti Lovecraftovým príbehom to bolo bezzubé.
A konečne, (temnému) romantikovi a fanúšikovi gaučového okultizmu, k akým sa samoľúbo a trápne zaraďujem, povedia tieto príbehy oveľa viac a oveľa sugestívnejším spôsobom než trebárs hard sci-fi o dopade vesmírneho asteroidu... Prinášajú mi totižto zimomriavky z nadprirodzena a to milujem nadovšetko! Viem, že v tomto nie som sám. Ak by bol Lovecraft "len" kultovým autorom, nebol by dodnes tak ohromne obľúbeným a vplyvným. Ak by to bol všetko len akýsi chvíľkový trend, dávno by sa to pominulo, aj to svedčí o jeho nesporných kvalitách aspoň v niektorých oblastiach.
27.01.2021

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Ďalšie články a poviedky v téme Panteón majstrov hrôzy

Panteón majstrov hrôzy – Brian Lumley

Vari najlepší Lovecraftov pokračovateľ... Ale aj autor, ktorý dokázal byť sám sebou, a ktorý nám priniesol slávny Nekroskop.

Panteón majstrov hrôzy – Bram Stoker

Stvoriteľ jednej z najslávnejších kníh. Ten, ktorý dal upírovi do vienka nesmrteľnosť...

Panteón majstrov hrôzy – Robert E. Howard

Slávny autor dobrodružných pulpových príbehov, tvorca fantasy subžánru "meč a mágia", stvoriteľ slávneho Conana, významne obohatil i hororový žáner.

Panteón majstrov hrôzy – Algernon Blackwood

Kedysi obľúbený a úspešný autor, dnes oveľa menej známy, než by si svojím prínosom pre žáner, ktorý výrazne ovplyvnil, zaslúžil. U nás je dokonca úplne neznámy. Pritom pre strašidelnú literatúru, konkrétne to, čo sa postupne vyprofilovalo a potom figurovalo pod označením weird fiction, je jeho dielo nezastúpiteľné.

Panteón majstrov hrôzy – H. P. Lovecraft

Životopis najznámejšieho autora hororu a weird fiction, protagonistu tzv. "kozmickej hrôzy".