Keď sa na jar 2017 začali vynárať prvé úvahy o tom, že ďalší Doktor možno bude Doktorka, ani ja som nebola nadšená (z dôvodov, za ktoré nemôžem, som tajne dúfala vo vzhľadného alebo aspoň sympatického mladíka). Ale môj názor sa zmenil, hneď ako ohlásili, kto to bude. Jodie Whittaker som už poznala z iných seriálov a prišla mi ako výborná voľba.

Po jej predvčerajšej premiére si to myslím stále. Nech si hejtí kto chce, koľko chce, herečka je v tej úlohe doslova rozkošná a vidieť, ako si ju užíva. Veľmi ma pobavilo, ako si z dostupných zdrojov zmontovala svoj vlastný nový sonický skrutkovač – snáď bude mať takýchto mcgyverovských výstupov ešte viac.

Inak, na chvíľku odbočím, prečo tvorcovia seriálu robia takú kampaň proti označeniu skrutkovač? Najprv sonické okuliare, teraz sonický švajčiarák. Prekážajú im vari nejaké internetové vtipy?

Prvý diel novej série sa začína pohľadom do života troch postáv, ktoré z upútaviek už poznáme ako Doktorkiných nových spoločníkov. Zatiaľ vyzerajú sympaticky, aj keď ešte nedostali priestor, aby sa všetci traja prejavili. Zatiaľ sme sa viac dozvedeli o Ryanovi a Grahamovi, na Jasmine zrejme príde rad neskôr.

Začiatok príbehu ma chytil. Prvá záhada, prečo sa Ryan vo svojom veku musí učiť bicyklovať, hneď na to druhá, whovianovskejšia záhada, tajomná ľadová váza/schránka, čo sa zrazu objaví v lese. To všetko korunované fajnovou hororovou scénou s chápadlatou kyberpríšerou v nočnom vlaku (s tými vlakovými horormi sa roztrhlo vrece, že?), kde sa konečne prvý raz objaví Doktorka.

Asi od polovice však príbeh podľa mňa začína byť povinnou jazdou. Obligátny škaredý mimozemšťan vo futuristickom brnení prišiel na Zem urobiť niečo nekalé. (No dobre, výnimočne nie ovládnuť svet, ale aj tak.) A nová Doktorka ho musí zastaviť a zároveň nájsť svoju novú identitu. V mnohom to nápadne pripomína prvé „poregeneračné“ príbehy Davida Tennanta a Matta Smitha. Najmä záverečný rozstrel medzi Doktorkou a záporákom na žeriave pripomínal konfrontáciu medzi Mattom Smithom a veľkým Okom na streche. Áno, bolo super, ako doktorka poslala zubatý ksicht dočerta, ale užila by som si to viac, keby som nemala pred očami Matta Smitha, ako si prvý raz uväzuje motýlik a posiela Oko ešte viac dočerta.

Podobný problém mám aj so scénou s novým outfitom, bola milá, ale taká z povinnosti. A prišla prineskoro, veď ten Capaldiho roztrhaný oblek musela mať naša dáma v seriálovom čase na sebe dokonca pár dní.

Ďalším menším negatívom je, že trailery trošku zabili napätie. Každý, kto ich videl a vie dobre rátať, musel vytušiť, že tá Pozemšťanka navyše umrie, čakalo sa už len ako. Viac mi ale prekážal ten záver „Doktor Ex Machina“. Haha, záporák, to si len myslíš, že ma máš v hrsti! V skutočnosti som všetkých už dávno zachránila, len som sa o tom zabudla zmieniť – bohužiaľ, aj divákom.

Doctor Who taký ale občas je. Úplné béčko sa strieda s geniálnymi nápadmi. To som vedela, hneď ako som si pozrela svoj prvý diel v živote. (Vau! Toto je taká somarina, až je to úplne dokonalé!)

Nový diel nedostatky vyrovnáva tým, že si zo seba trošku robí srandu. Nemôžem nespomenúť muža, ktorý sa za jednu noc stal hrdinom internetu – opilca, čo odvážne zaútočil na votrelca z vesmíru... šalátom.

Ja osobne napriek rozpačitejšiemu dojmu z prvého dielu seriál určite budem pozerať ďalej, keďže je to jedno z mojich najväčších (a niekedy aj najviac guilty) "guilty pleasures". Myslím si ale, že úplne originálna nová doktorka mohla od scenáristov dostať originálnejší prvý príbeh. Predstavovanie množstva nových postáv a ich zoznamovanie s "Time Lady" si však logicky vyžiadali svoju daň a niektoré veci sa asi museli obetovať. Keďže však z doktorských úvodných klišé už chýba len posledné – no to ma podrž, zdnuká je to väčšie – v ďalších pokračovaniach sa, aspoň dúfam, môžeme tešiť na niečo zaujímavejšie.

A snáď opäť príde aj na také nápadité príbehy ako bolo Empty Child, Satan´s Pit, Vincent and the Doctor či posledný Capaldiho dvojdiel. Možno už budúci týždeň: