Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2018)

Tak som zase neoslávil Uterákový deň. Už je to viac ako mesiac, teda stará, až mŕtva záležitosť, dávno zabudnutá vec, ktorú som mal dávno vypustiť z hlavy, ale akosi to nejde. Ten 25. máj totiž akoby bol zakliaty, evidujem ten dátum samozrejme, značím v kalendári, aj v poznámkach a tak ďalej a napriek tomu sa mi ešte nepodarilo ten uterák vytiahnuť a prehodiť si ho cez tašku...
Podporte scifi.sk
...lebo tento rok som ho mal aj so sebou, takže som nezabudol úplne, len som ho nevytiahol, takže nebol vidno a teda sa nazdávam, že to neplatí, čím by sme mohli úvod aj viac menej uzatvoriť s tým, že uctiť si pamiatku Douglasa Adamsa uterákom by sa určite patrilo a keďže mne sa to z roka na rok nedarí, riešim to tak, že sa k Douglasovi Adamsovi vraciam aspoň tak, že si ho znova čítam.
Stopárov sprievodca galaxiou - Inšpirované - Uterákový deň - Banner
Stopárov sprievodca galaxiou - Inšpirované - Uterákový deň - Banner / Zdroj Disclaimer
Nie komplet, ale úryvky, výňatky, fragmenty, tie pasáže, čo sa mi zdajú extra vtipné. Boh Dažďa, Wonko Príčetný, Marvin, odkaz boha ľudstvu, vogonská poézia, pangalaktický megacloumák alias dunihlav a tak ďalej, pričom platí, že Stopárovho sprievodcu mám rád, ale rovnako ma nadchýna aj Holistická detektívna agentúra Dirka Gentlyho a Dlhý temný súmrak bohov, čo je slovenský preklad knižky The Long Dark Tea-time of the Soul, čiže pokračovania Dirka Gentlyho, ktorého radšej mám český preklad, teda Dlouhý, temný čas svačiny duše.
Nikto lepšie nepopísal nedeľné popoludnie, ako Douglas Adams, čím sa dostávame k jeho osobitej poetike. Lebo tým je humor predovšetkým, je poetikou, teda spôsobom videnia sveta, ba dokonca, je svetonázorom a predovšetkým, je takou formou poznania, ktorá pripúšťa, že sa naozaj môžeme mýliť, a keď sa veci berú príliš vážne, nemusí to dopadnúť dobre.
Dlhý temný súmrak bohov - Obálka - Slovart 2009
Dlhý temný súmrak bohov - Obálka - Slovart 2009 Disclaimer
Preto milujem spojenie humoru a fantastiky, zdá sa mi, že jedno znásobuje druhé a spolu je to neuveriteľne funkčné.
Skepsa, s.r.o. - Obálka - CZ
Taká akoby prirodzená skepsa, čím sa dostávame k ďalšej mimoriadnej humoristickej fantastike a teda k žiaľ viac menej zabudnutému románu Bo Fowlera Skepse a.s., ktorý vyšiel v českom preklade v roku 2002 a celý sa točí okolo stávkovej kancelárie, v ktorej si ľudia môžu staviť na svoju metafyziku. Výborná vec, len škoda, že Fowler sa príliš nechytil a tak sa jeho ďalších kníh dočkáme len sotva. The Astrological Diary of God by si ale preklad určite zaslúžil.
Ďalší fajný mýtus - Scéna - Walter Velez - Another Fine Myth
Ale k veci. Humoristická fantastika. Nech sa akokoľvek snažím spomenúť si, vlastne ma nenapadá žiadny príklad, v ktorom by toto spojenie nefungovalo. Vlastne napadá, Robert Lynn Asprin, ktorého Mythická séria ma celkom obišla. Vtipné to možno je, ale takým tým priamočiarym spôsobom na prvú dobrú, čo ma iba nudí.
Inak ale platí, že humoristická fantastika je ideálne spojenie.
Plochozem - Reklamné - Banner s Rincewindom
Plochozem - Reklamné - Banner s Rincewindom / Zdroj Disclaimer
Inšpiratívne sú také tie vyslovene ľahučké a adekvátne populárne kusy, viď Terry Pratchett (pričom aj v jeho prípade platí, že v Plochozemskom cykle sa dajú nájsť aj romány, ktoré nie sú len extrémne vtipné, ale aj mimoriadne múdre) a rovnako dobre fungujú aj „náročnejšie“ knižky, aj keď tu sa naozaj ukazuje, že žiadne ľahké a ťažké knihy nie sú. Lebo je Kurt Vonnegut ťažký? Alebo Joseph Heller? A pritom Boh vie je jeden z najvtipnejších románov, aké som čítal. Už to nie je čistá fantastika, ale prvky to má a fungujte to náramne.
Koho tam máme ďalej?
Kedrigernov svet - Scéna - Art
Kedrigernov svet - Scéna - Art / Zdroj Disclaimer
John Morressy a séria o Kedrigernovi, nádherné láskavé fantasy knižky, v ktorých síce hlbšieho zásadného poznania príliš nieto, ale že sú vtipné im nikto nezoberie.
Kyberiáda - Scéna - Celý obrázok z pôvodnej obálky
Azazel - Obálka - EN - 1988
Obchodníci s Vesmírom - Obálka - CZ - 2005
A teraz by sme to mali len ta vymenovať naraz, nech môžeme prejsť k pointe. Takže Stanislaw Lem: Kyberiáda, Isaac Asimov: Azazel, Frederik Pohl a Cyril M. Kornbluth: Obchodníci s Vesmírom, nech je jasné, že humor neobišiel ani klasikov najklasickejších. Ak nim by sa asi celkom dobre hodil aj Neal Stephenson, ktorého Sneh síce za humoristickú fantastiku považovať nemôžeme, hoci tá knižka je veľmi vtipná, ale Veľké U už tam viac menej sedí aj keď vskutku platí, že nejde o jeho najlepší román.
Dobre, vedel by som pokračovať?
O psovi ani nehovoriac - Obálka - CZ - 2012
Jonathan Strange & pán Norrell - Obálka - SK
Agent hviezd - Obálka - CZ
Asi áno, nespomenul som vôbec Connie Willsovú, ktorej romány O psu nemluvě a Sliším tě všude sú nádherným príkladom toho, že humoristická fantastika má aj svoju jemnú, subtílnu až lyrickú podobu, pričom presne toto isté platí aj o románe Susanny Clarkeovej Jonathan Strange a pán Norrell. Mimoriadne vtipný sa mi zdá aj John Scalzi, teda aspoň jeho Agent hvězd, domáce Kladivo na čaroděje je vtipné už zo svojho splatterového základu, čo je veľký rezervoár komična a humoru vo fantastike a pomaly to môžeme ukončiť s tým, že redukovať humoristickú fantastiku na Pratchetta a Adamsa, ako sa to zvykne robiť je mimoriadne kontraproduktívne. Lebo čím viac nad tým premýšľam, tým intenzívnejšie som presvedčený, že humor je akosi prítomný v podstatne väčšej časti fantastiky, akoby si ktokoľvek myslel a Pratchett i Adams sú najprv výnimoční fantasti, až potom spisovatelia komédií.
A pointa sa vytratila kdesi cestou, ale to už sa v takýchto prípadoch stáva.

Juraj Malíček

Juraj Malíček
Teoretik pokultúry, azda jediný človek na svete, ktorému sa podarilo dvakrát priviesť ku koncu ten istý časopis. R.I.P. Fantázia - on za to môže. Príležitostne publikuje, rád nakupuje v papiernictve a vo videohrách preferuje brokovnicu.

Diskusia

Buď prvý užívateľ a pridaj svoj príspevok do diskusie
 

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Ďalšie články a poviedky v téme Pocit úžasu Jurka Malíčka

Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2019)

Niekedy na človeka dôjde chuť si nielen prečítať a pozrieť nejakú tú fantasy alebo scifi ságu, ale skúsiť pozrieť za ich kulisy, pokúsiť sa odomknúť tajomstvá ich autorov a autoriek. Ten človek je Jurko Malíček, ale môžeš ním alebo ňou byť aj ty...

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2019)

Nové pokračovanie Terminátora opätovne rozrušilo hladinu starých dobrých frančíz z rokov dávno minulých, ale podľa Jurka Malíčka to deväťdesiatky však naozaj nie sú a nový Terminátor nie je ani zďaleka taký dobrý ako starý.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2019)

Postupný presun geekovských a nerdovských častí popkultúry do dnešného mainstreamu prostredníctvom dospievajúcej generácie so sebou neprináša len pozitívnu publicitu. Ohrozenie v podobe apropriácie symbolov, postáv či tém do hlavného prúdu je reálne.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2019)

Popkultúra dnes zahŕňa aj to, čo by ešte pred pár desaťročiami bolo okrajovým žánrom nerdov a geekov, a dokonca sa z týchto záležitostí dôb minulých inšpiruje. Pretože má z čoho. Nad fenoménom referencovania sa v tohtomesačnom stĺpčeku zamýšľa Jurko Malíček.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2019)

Ako veľmi prístupný je mainstream k fantastike? Alebo sa fantastika už tak votrela do mainstreamu, že ju už v ňom ani nevnímame, aj keď na nás kričí priam excelentným spôsobom? Jurko Malíček tému exemplifikuje na príklade aktuálneho filmu Yesterday.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2019)

Už sa o ňom napísalo a nahovorilo veľa a ešte sa toho aj veľa povie. Hovoríme o Game of Thrones (Hra o tróny), veľdiele, ktoré si získalo mnoho fanúšikov aj medzi publikom hlavného prúdu, aby ich tento rok v poslednej sérii dorazilo. Čo na to Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2019)

Tak nám znova idú regulovať internet. Znova problém s autorskými právami, znova najblbšie možné riešenie, z ktorého autori aj tak nič nebudú mať, a znova sa časť počítačovo gramotnejších užívateľov presunie hlbšie. Na Dark Web, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2019)

Nie všetci to pochopia, nie všetci si tým prešli a budú prežívať tú bázeň, ktorú opisuje Jurko Malíček vo svojom pravidelnom stĺpčeku u nás v magazíne tento mesiac. A je to aj dobré, že pre mladú generáciu bude toto tá ich Duna.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2019)

Takže 2019? No dobre, opäť nás čaká extrémna hojnosť, prakticky niet týždňa, čo by v kinách nemal premiéru minimálne jeden film, čo treba vidieť. Do kina teda pôjdem minimálne 52 krát a nič na tom nemení ani skutočnosť, že päť krát už som tohto roku v kine bol.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (december 2018)

Píšete aj vy list Ježiškovi alebo si len ukladáte veci do "Zoznamov prianí" na online stránkach a tajne dúfate, že ich tam niekto z Vašich blízkych nájde? V oboch prípadoch je pocit úžasu pri splnenom prianí na mieste. A aký darček by si prial Jurko Malíček?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (november 2018)

Stan Lee bol skutočne niekto, muž Marvelu, emblematický a symbolický hrdina, autor, ktorému sa podarilo zmeniť komiksy dramatickým spôsobom.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (október 2018)

Fantastika je pre ľudí, čo ich realita nudí, zvykol som si zaveršovať, keď mi niekto znova položil otázku a nerozumel odpovedi.
42, samozrejme.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (september 2018)

Predátor je späť, štvrtý film, tretie pokračovanie v priamej línii, alebo siedmy, ak vezmeme do úvahy aj tie nešťastné crossovery s Votrelcami, čo sa na rozdiel od videohier, knižiek a komiksov tak zúfalo nepodarili. Vlastne celé to nie je najšťastnejšie, Predátorova filmová séria totiž akoby bez Arnolda nemala príliš zmysel.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (august 2018)

Letné dovolenky, voda, oddych... a k tomu knižka. Jurko Malíček prežil s niekoľnými na dovolenkách pocity úžasu a chce sa s vami o ne podeliť. A čo vy, ktoré letné knižné dobrodružstvá vám navždy ostanú v pamäti.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (júl 2018)

Popkultúrne dokumenty. Sem smerujem – inšpirovaný bonusmi k Ready Player One – k celovečerným dokumentárnym filmom akosi tematizujúcim populárnu kultúru. Je ich mimoriadne veľa a ďalšie stále vznikajú a je na ich fascinujúce, že dokážu zachytiť a sprostredkovať čaro fanúšikovstva v tých najrozmanitejších podobách.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (jún 2018)

Tak som zase neoslávil Uterákový deň. Už je to viac ako mesiac, teda stará, až mŕtva záležitosť, dávno zabudnutá vec, ktorú som mal dávno vypustiť z hlavy, ale akosi to nejde. Ten 25. máj totiž akoby bol zakliaty, evidujem ten dátum samozrejme, značím v kalendári, aj v poznámkach a tak ďalej a napriek tomu sa mi ešte nepodarilo ten uterák vytiahnuť a prehodiť si ho cez tašku...

Pocit úžasu Jurka Malíčka (máj 2018)

Luke Darth Vaderov syn? Čo ti hrabe? Nehrabe, v trojke sa to vysvetlí, na konci je tam už dobrý Vader aj s Yodom, sú mŕtvi, ale ako duchovia, čo znamená, že v roku 1985 už som mal pravdepodobne za sebou aj Návrat Jediho, a dôležité je to iba preto, že si uvedomujem, že Hviezdne vojny sú súčasťou môjho života už minimálne tridsať tri rokov.

Pocit úžasu Jurka Malíčka (apríl 2018)

Máte aj vy svoju záležitosť medzi dielami žánrov fantastiky, ktorá vás drží natoľko, že vás núti sa do jej hlbín ponárať stále viac a viac, hlbšie a hlbšie a odkrývať tak jednotlivé poklady, ktoré do nej ()možno chcene alebo nechcene) zapracovali autori? To dielo, ktoré vo vás vyvoláva pocit úžasu?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (marec 2018)

Keby som chcel byť patetický, napísal by som, že na zelený štvrtok ide do kín film, ktorý túžim vidieť po celý život. Lenže patetický byť nechcem, tak budem len jednoducho osobný. Ako nakoniec vždy, ale čo mám byť cudzí?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (február 2018)

Jurko Malíček sa tentokrát vo svojej rubrike zameria na odpracovanie svojich knižných restov. Určite máte vy tiež také knihy, ktoré čakajú na to finálne sklapnutie ich väzby, aby ste ich zo stola mohli odložiť na správne miesto v knihovničke. Ktoré z nich to budú ale u neho?

Pocit úžasu Jurka Malíčka (január 2018)

"Fantastický fantastický rok za nami" - tak začína svoju prvú rubriku Jurko Malíček na scifi.sk v roku 2018 a myslí to od srdca. A to nie sú plané slová do vetra, pretože je za nimi pocit úžasu, ktorý je iskrou prebúdzajúcou v dušiach nových fanúšikov zanietenie pre vec fantastickú. Ale o tom, aký úžasný bol ten predchádzajúci rok by ste si mali sami prečítať...