Spektrum fantázie (2016) – recenzia

Na zborník Spektrum fantázie sme sa pozorne pozreli a zhodnotili, čo sa v ňom nachádza. Našli sa veci, ktoré potešili, ale aj také, nad ktorými ostával rozum stáť. Prečítajte recenziu, kde sa pozorne pozrieme, ako sa jednotlivým poviedkam darilo. V recenzii som sa snažil vyhnúť spojlerom, niekedy to však nešlo.
Podporte scifi.sk
Spektrum fantázie - Plagát - Obálka
Spektrum fantázie - Plagát - Obálka / Zdroj Disclaimer
Spektrum fantázie je pomerne dobre koncipovaná zbierka poviedok, ktoré zabŕdajú do všetkých kútov fantastiky a tak si tu čitateľ nájde niečo svoje. Sci-fi, fantasy, či iné žánre, ktoré patria do bohatého sveta.
Najprv budem hodnotiť celú zbierku, postupne prejdem k jednotlivým poviedkam. Celá knižka je upravená do príjemne čitateľnej podoby, jednotlivé diela sa čítali dobre, aj slabšie články tohto dielka vďaka tomu tak-nejak zbehli, tie lepšie z toho vyťažili maximum.
Veľká pochvala patrí ilustrátorke, obrázky zodpovedajú obsahom poviedok. Zuzana „Savi3“ Botková odviedla pekný kus práce, tón zvolených ilustrácií pomáhal navodiť atmosféru, podčiarknuť dej a, žiaľ, v niektorých prípadoch zachraňoval, čo sa dalo.
Práve tu ma ale zaráža, aká je odlišná kvalita jednotlivých diel v zbierke. Nájdeme tu naozaj skvostné klenoty, ktoré nabádajú k ďalšiemu písaniu z daného sveta a potencujú vo mne zvedavosť ako čitateľa, tak aj nádejného autora. Na druhej strane, hoci to píšem nerád, sú tu aj diela, ktoré by rozhodne nemali uzrieť svetlo sveta v takej podobe, v akej sú uvedené tu.
Poteší, že niektoré diela som čítal aj na scifi.sk a zaslúžili si svoje miesto na svete.
Teraz k jednotlivým poviedkam.
Juraj Kaščák – Púšťou (s. 6-35)
Myslím, že po tomto počine môžem Jurinkovi, ako je známy na scifi.sk, pokojne udeliť povolenie skrstiť mi poviedku pod čiernu zem. Pretože táto poviedka sa mu neskutočne vydarila. Uchvátila ma atmosféra, súboje, dokonca aj pekne prekvapivá pointa a to som myslel, že som do sveta v diele dokonale prenikol. Výborne poslúžila ilustrácia, páčilo sa mi aj genetické inžinierstvo na človeku z púšte.
K nemnohým negatívam patrili niektoré skratky v príbehu, čechizmy (šmelíme, papradín) a nie celkom dotiahnuté fungovanie obleku, niektoré jeho funkcie vyskočili „len-tak“. V celkovom kontexte išlo o drobné šrámy a ak to mám zhrnúť, Púšťou je najsilnejším skvostom v tejto zbierke a právom zaujal svoje miesto ako vlajková loď celého zborníka.
95/100.
Mína Pávová – Hluchota (s. 36-47)
Nechcem žiadne poviedky zhadzovať, ale ako som už spomenul, v zborníku sa vyskytli slabšie kusy, pričom to prešlo do striedania skvelej a slabšej poviedky, čo bol prípad aj tohto diela.
Najprv idem chváliť. Veľmi skvelá bola analógia hudobnej kompozície, chápal som aj zasadenie do meniacich sa režimov, ako sa menili ľudia a podobne. Poviedka mala neskutočne dobrý potenciál, ktorý ale ostal nevyužitý, na konci mi preto ostalo len rozpačité povzdychnutie.
Úvod s detstvom mal zrejme naznačiť, čo sa stalo, ale bol príliš dlhý a nejasný. Autorka veľmi rýchlo dávkovala scény, skákala v čase a nenechala ma nadýchnuť sa a vcítiť do novej doby. Nežná revolúcia sa mihne len ako akýsi rozdeľovník, niečo nepodstatné, čo človek zabudne ešte na tej istej strane. Rovnako Zoja ako postava bola veľmi rušivá, sexuálna scéna s ňou neposlúžila účelu. Jediné, čo sa stalo, že hlavná postava ohluchla, lebo si všimla Zoju, ako ju zatýkajú. Preniesol by som sa cez niektoré prehmaty (prsty nie sú žlté od nikotínu, ale od látok v papieriku, pozn. autora), avšak toto bolo príliš. Nakoniec to ale nebolo zlé, poviedka však chce ešte vybrúsiť, skončilo to niekde na priemere.
48/100.
Naďa Langová – Môj šéf je zlý sen (s. 48-69)
Tu som príjemne pookrial a symbolika názvu pripomenie každému, kto pracuje, kedy sa nepohodol so šéfom, nech bola príčina akákoľvek.
Opäť najprv to dobré. Striedanie sna a reality, so vzájomnými odkazmi bolo výborne vymyslené, ako koncepcia nezlyhalo až do konca. Aj tu poslúžila ilustrácia vyladeniu dojmu, bolo by to dokonca prekonalo dielo Púšťou, ale tu sa začali kopiť chybičky, ktoré daný dojem pokazili.
Niektoré preklepy (prstou, hánkou – malo byť hánok) nepomohli, skôr by som ale povedal, že najhoršie si viedla postava Laury, rozmaznanej šéfovej dcéry. Neuveriteľný alergický záchvat (anafylaktický šok zabíja v priebehu dvoch až tridsiatich minút a vedomie sa stráca v priebehu pár sekúnd), rovnako jej objavenie sa v sne smrdelo deus ex machinou. Celkovo bol koniec mierne slabší, suma sumárum som ale mohol hodnotiť poviedku pozitívne a zaradila sa k tým vydarenejším.
72/100.
Henrich H. Hujbert – Upír (s. 70-90)
Tu som mal naozaj dosť.
Najprv klady. Bolo vidieť, že poviedka je písaná od srdca a snažila sa podať netradičný a pútavý príbeh. Dokonca sa mi páčio orámovanie na začiatku i konci údernými frázami. Ale tu to niekde končilo, príbeh sa nám postupne rozpadol.
Hoci sa autorovi darilo držať rúško tajomstva, predsa len prasklo skôr, ako bolo potrebné, motivácia konania hlavnej postavy bola až neuveriteľne chabá. Rovnako dvojitý obrat sa nevydaril tak úplne, možno by vyznel lepšie, nebyť neobratných konštrukcií a prirovnaní, ktoré škrípali ako hrdzavé pánty na dverách (šantenie v krvnom obehu, na chladnej koži ho prijal studený poťah sedadla, a p.). Rovnako logika, anémia by ťažko zabila obeť, ktorá prišla o krv - príčinou smrti je hypovolemický (v cievach je primálo krvi) šok, chápem, že malo čitateľa naviesť k upírskej tematike. Lenže dalo sa to aj prijateľnejšie, nehovoriac o nezrovnalostiach (cukráreň v jednom príspevku, to isté miesto je neskôr označené za mliečny bar), zaklincovalo to, ako žena hľadala stopy po erekcii na plachte a (voľným okom!) pozorovala spermie.
Celkový dojem bol zúfalý a koniec poviedky už nezachránil pohromu napáchanú predtým. Ak malo dielko podať niečo viac, ostalo to skryté pod nánosom nelogického a miestami twilightovského balastu.
40/100.
Peter Šufliarsky – Spomienky starého ufrflaného psa (s. 90-103)
Prvá poviedka, ktorú som už čítal na scifi.sk, potešilo, že zastala svoje miesto v zborníku.
Veľmi sa mi páčilo striedanie pohľadu dedka a psa, celková, mierne zvrátená logika sveta, reinkarnácie a toho všetkého bavila, dokonca sa podarilo vtesnať aj vložky (upír, vlkolak), ktoré nepôsobili rušivo. Tempo bolo zvolené tak, že prípadné nejasnosti strhlo so sebou a preto to bola nesmierna radosť čítať. Aj na druhýkrát.
Niektoré veci ale predsa len neprešli, išlo skôr o veci, ktoré by aj boli v poriadku, ale akonáhle si to človek všimol, nešlo to nevidieť. Napríklad upír, ktorý je zamestnancom hematologickej ambulancie a dostával doživotný prídel krvi, je stokrát obohratý vtip a možno ho bolo lepšie nepoužiť, na druhú stranu, dodal vierohodnosť príbehu.
Koniec bol pekný a mierne smutný, autorovi sa predsa len podarilo šokovať.
85/100.
Miroslav „Maijro“ Sendlai – Vallas Marineris (s. 104-120)
V tejto poviedke sme sa vydali na Mars riešiť záhadu zmiznutej vody.
K dobrým stránkam patril koncept vodných tunelov a napájanie celého Vallas Marineris. Dokonca to malo nádych takého robinsonovského univerza, z ktorého sa dalo rozhodne vyžmýkať viac. Poviedka sa totiž opätovne kopla na logických prehmatoch a príbehových skratkách. A, žiaľ, kopala sa veľmi.
Autor skákal v pasážach, uvádzal mená a miesta, pričom, akoby predpokladal, že čitateľ svet už pozná. Avšak práve tu sa pozná majstrovstvo autora – ukázať čitateľovi, na čo myslí tak, aby tomu bolo možné aj rozumieť, ale nechalo si to nádych tajomstva. Pohľad z dvoch strán odhalil páchateľa prirýchlo, rovnako mi bolo záhadou, ako sa na planéte bez tektonickej aktivity „odrazu“ objaví toľko vody v tekutej forme. Práve nezrovnalosti sa stali živnou pôdou pre deus ex machina riešenie, ktoré som tu našiel trikrát. Ak niečo nesedelo, prešlo sa to mlčaním (Harrow ako excelentný vojak chlastá v službe). Na dôvažok, Rim Dalton môže spasiť celý Mars, ale čaká na príchod hlavného hrdinu, aby sa celá akčná scéna odbila v kvalite horšej ako bojová scéna v štvrtej časti Twilightu.
Na konci som nevedel, čo sa vlastne stalo. Záchrana kolónie, len aby sa hrdina vrátil na Zem, akoby sa nič nestalo. Nehovoriac o tom, ak je kolónia existenčne odkázaná na prísun vody, akvadukt by vybudovali veľmi rýchlo (ľudia sú toho schopní).
25/100.
Henrich H. Hujbert – Strach (s. 121-147)
V tejto poviedke sa autor mohol rehabilitovať, pravdou je, že to dopadlo ešte horšie ako prvý počin a názov poviedky akurát reflektoval moje pocity, keď som mal čítať ďalšiu stranu.
Začiatok bol slušný, dilema, ktorú si prežíva asi každé dievča, ktoré čaká na toho pravého. Rovnako záhadný mládenec vstupuje do príbehu rovnako vhodne. Ale tu to niekde končilo a začala sa katastrofa.
Nerád píšem negatívne, ale tu to ozaj vybočovalo zo všetkých noriem. Mladý spisovateľ hľadá inšpiráciu a nachádza ju v dievčine, okolo ktorej sa krúti celý príbeh. Romantika sa zvrtáva v nočnú moru nielen devy, ale aj čitateľa.
Opätovne sa vyskytujú neobratné konštrukcie a prirovnania, ktoré dvíhajú zo stoličky (hnedé vlasy farby čerstvo stočeného medu, cievy jej vyrovnanosti, vdychovali vlhký kyslík), poviedka je nimi doslova presýtená. Celý chaos ale začal zraneniami dievčiny, ktorá ukázala väčšiu výdrž ako akční hrdinovia všetkých filmov. Chápem, že víno, strach a zúfalstvo dokážu s telom divy, ale úprimne, ako dokáže osoba s vymknutým členkom prejsť po behúni strechy, s prepichnutou pätou, rukou, mnohopočetnými poraneniami kože (ktoré krvácajú ako v nejakom anime), úspešne vzdorovať a brániť sa niečomu zjavne nadprirodzenému? Nehovoriac o nočnej naháňačke lesom a scénach, ktoré by neobstáli ani v céčkovom filme. Živelné opisy boli skôr negatívom a ešte viac odrádzali. Plottwist na konci už bol zbytočný. Nehovorím o niekoľkonásobnom použitím deus ex machina a silnom plot armore hlavnej postavy.
Môj celkový pocit vystihla dievčina na strane 142 výkrikom: „Niééé.“
5/100. Najslabšia poviedka celej zbierky.
Mína Pávová – Amaris (s. 148-167)
Na rozdiel od predchádzajúceho autora, sa Míne Pávovej podarilo napraviť pošramotenú reputáciu.
Opätovne ide o poviedku, ktorá sa vyskytla na scifi.sk a dosiahla dobré hodnotenia. Hybná sila náboženstva, pekne zvládnutá mimozemská rasa a celkový koncept, to všetko dávalo príjemný zážitok. Som rád, že poviedka bola na konci zborníka a ten zamával príjemne na rozlúčku. Dokonca aj zmienka o živote po službe niekoľkokrát pobavila.
Negatíva som spomínal už pri hodnotení poviedky na serveri, spomeniem len nepresný opis výškovej choroby a občasné úlety, ktoré ale nenarúšali celú koncepciu. Porazený nepriateľ je nebezpečný. Podmanený oddaný. Dobrá trefa!
80/100.
Záverom
Ide o koncepciu lepších i horších diel, ktorá si nechala skvelé kúsky na príhodných miestach. Niektoré diela by však vyžadovali prepracovať, alebo ináč upraviť. V každom prípade si ale každý nájde to svoje a myslím, že stojí za to dať tomuto zborníku šancu.
Páperíčko

Marek Páperíčko Brenišin

Marek Páperíčko Brenišin
Recenzent filmov a hier, nadšenec do scifi, fantasy, cudzie mu ale nie je ani anime. Ak nepíše recenzie, zastihnete ho pri písaní poviedok, či už pre seba, alebo v rámci súťaží. Pravidelný účastník Poviedok na počkanie.

Diskusia

marcus
Ukážka zbierky - https://issuu.com/spektrumfant azie/docs/spektrumfantazie - odkaz na stiahnutie celej zbierky, je na jej konci. :)
18.03.2016
jurinko
Fiha! Tolko chvaly? Dakujem, dakujem, beriem to ako zavazok, snad ho nabuduce nesklamem :-)
18.03.2016
Ash
Keďže Spektrum fantázie bolo pripojené aj k Jupiteru 9, hodnotil som ho v recenzii naň: http://ashsid.sk/?p=1280
18.03.2016
marcus
Ash: a za to ďakujem :)
18.03.2016
Nadalan
Aj ja dakujem. Som spokojna. Pri 90tke by som mohla zaspat na vavrinoch a takto mam este stale na com makat :)
18.03.2016
Marek Páperíčko Brenišin
jurinko: fakt si sa vytiahol :-) no, aspoň vidím, kde sú tí, kam sa chcem dostať ja :-D
18.03.2016
Marek Páperíčko Brenišin
Nadalan: Niektoré moje pripomienky (anafylaxia) sú z lekárskeho hľadiska, nad tým ozaj oči privrieť nemôžem :-D Ináč ale fajn. Celkovo mala zbierka štyri dobré a štyri slabé poviedky. Celkom spokojnosť.
18.03.2016

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.