Jana Plauchová: Večnosť omylov - recenzia

V nedeľu, 16.03.2014, sa v priestoroch Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom uskutočnil krst novej knihy Jany Plauchovej nazvanej Večnosť omylov. Redakcia scifi.sk vám vďaka spolupráci s vydavateľstvom Artis Omnis ponúka ako prvá recenziu tejto knižnej novinky.
jurinko
Podpor scifi.sk 2 % z dane v roku 2024
Jana Plauchová, ktorá prispieva aj na scifi.sk pod nickom Adhara, nie je pre našich čitateľov neznáma autorka. Jej debutový román Nula kelvinov s podtitulom Ja neexistujem, ty neexistuješ vzbudil vo fandome veľký ohlas a živo (niekedy až príliš živo :-) ) bol diskutovaný aj na našej stránke. Kniha Večnosť omylov je autorkiným v poradí druhým knižným titulom a dôkazom, že publikácia jej debutu nebola iba náhoda. Autorka sa tak právom radí medzi plnohodnotných autorov na českej a slovenskej fantastickej scéne.
Večnosť omylov - Plagát - Obálka
Večnosť omylov - Plagát - Obálka / Zdroj Disclaimer
Mňa osobne autorkin debut obišiel, ale aj pri zbežnom pohľade sa dá povedať, že spolupráca s vydavateľstvom Artis Omnis Jane Plauchovej prospela. Večnosť omylov je kvalitne pôsobiaca kniha s pevnou väzbou a dobrou obálkou, ktorá je dizajnovo čistá a pritom dostatočne zaujímavá. Po dizajnovej stránke Večnosti omylov naozaj nemožno nič vytknúť a je vidieť, že vydavateľ si na knižke dal záležať.
Dej románu sa odohráva v prostredí vesmírneho výskumu a ako vraví popis na zadnej strane knihy, ide o napínavý sci-fi thrilller, ktorý čitateľa vtiahne do vzrušujúcej atmosféry medziplanetárnych letov. Príbeh sleduje postavu Dereka Watsona, bývalého astronauta a člena výboru na menovanie posádok raketoplánov, ktorého život sa zmení po havárii raketoplánu Discovery. Haváriu nikto z posádky neprežije a Watson, pre ktorého boli všetci členovia posádky priateľmi, sa stáva priam posadnutý objasnením katastrofy. Keď sa mu záhadnú haváriu nedarí objasniť, prepadá depresii a zúfalstvu, z ktorých ho však vytrhne stretnutie so záhadnými Rusmi. Tí mu predložia dôkazy o neuveriteľnej hypotéze a zároveň naznačia, že s posádkou raketoplánu by sa ešte mohol stretnúť. Watson je tak postavený pred najťažšie rozhodnutie života a bude záležať iba na ňom, ako ďaleko zájde pri hľadaní pravdy. Toľko parafrázovaný oficiálny text vydavateľa.
Funguje však Večnosť omylov ako román?
V zásade áno. Hoci to nie je úplne najlepšie napísaná kniha pod Slnkom a pre plné ponorenie sa do nej je potrebné prekonať zbytočne dlhú a neuveriteľne nudnú úvodnú pasáž (prvý kontakt s Rusmi, po ktorom sa konečne začnú diať veci, sa odohrá až na 90. strane!), okolo stredu a tesne pred koncom je naozaj pútavá a vtiahne čitateľa do deja. Atmosféra v Rusku hustne a americký bývalý astronaut sa postupne dostáva na stopu naozaj veľkých udalostí. Stred knihy je taký dobrý, že čitateľ pri čítaní stráca pojem o čase, tak hlboko ho dokáže upútať stále viac a viac sa zamotávajúci dej. Je večná škoda, že dej sa zamotáva v podstate až do konca románu. Po určitej dobe už „namlsaný“ čitateľ čaká rozuzlenie a grandiózny záver takmer s každou stránkou, ale stále sa mu dostáva iba ďalších a ďalších teórií (niektoré z nich sú navyše naozaj neuveriteľné konšpirácie). Kniha tak napokon opäť prestane baviť a záverečných pár desiatok strán som už „dorazil“ iba z povinnosti.
Bez toho, aby som sa uchýlil k spoilerom, môžem povedať, že samotný záver, v ktorom sa pohľad z ľudských postáv presunie na technické vnímanie umelej sondy, je vlastne určujúcim prvkom k pochopeniu negatív celej knihy. Ľudské postavy sú nedôležité, vzájomne zameniteľné, nedostatočne vykreslené a slabo charakterizované. Všetky odlišnosti sú vlastne riešené iba predstavením mena postavy, resp. jej funkčného zaradenia, namiesto opisu nejakého jej vnútorného sveta či aspoň charakteristickej črty, ktorá by z postavy urobila zapamätateľnú bytosť. Autorke je treba pripísať plusový bod za neuveriteľné množstvo mien, ktoré nepôsobia smiešne ani umelo. Každá postava má svoje miesto v deji a ani v takej záplave charakterov sa autorka nestratila. Bohužiaľ, to sa nedá povedať o čitateľovi. Iste, po čase si na mená zvykne, ale stále nové a nové postavy (a nové a nové teórie) stanovujú požiadavku na veľmi sústredené čítanie.
Dialógy sú z blízkeho uhla pohľadu napísané výborne – postavy do konverzácií prichádzajú so svojím vlastným objemom informácií a rozhovory slúžia na ich výmenu, posúvanie deja a na konfrontáciu rôznych uhlov pohľadu. V širšom meradle však do očí udrie fakt, že všetky postavy sa vyjadrujú rovnako – vecne, chladne, odťažito, profesionálne. A úplne rovnako je opisované aj ich citové prežívanie. Týmto neduhom trpí celý román. Autorka opismi naozaj nešetrí a niekedy posúva čitateľovi informácie o vyslovených zbytočnostiach. Každý opis je však rovnaký, bez rozdielu dôrazu. Od technických parametrov, okolitého prostredia, cez gestá postáv až po priam „božský“ pohľad autorky do prežívania ich citov (ktoré sú navyše často spoilermi budúcich čiastkových point). Prehnaná opisnosť tak pôsobí umelo, všetko sa deje akoby cez sklo laboratória. Atmosféra neistoty a zvedavosti, ktorú autorka tak dobre vystihla v strede románu, je zrazu narušená, po čase by bolo treba do sterilného vákua vniesť viac „človečiny“, špiny, ktorá by bola zaujímavá, predstaviteľná a realistická. Bohužiaľ, túto úlohu nezvládajú ani motivácie záporných či kladných postáv, ani ojedinelé a krátke pokusy o zmenu prežívania niektorej z nich. (Ojedinelé preto, lebo aj pre mňa najzapamätateľnejšia postava celej knihy, veselý astronaut Spender, sa už po chvíli mení na rovnakú plocho vykreslenú a zlomenú citovú trosku, ako väčšina postáv naokolo. Aj on sa vzápätí stane v podstate depresívnym robotom, ktorý iba vďaka silnej profesionalite a pocitu zodpovednosti so všetkým nešmarí a neodíde niekam preč.)
Silnou stránkou a skutočnými postavami príbehu tak napokon nie sú ľudia. Tí sú iba nutné zlo, ktoré autorke slúži na posúvanie informácií, deja a vykreslenie ich práce v prospech hlavných postáv, ktorými sú technika a mysteriózne fyzikálne zákony. Ak sa na Večnosť omylov pozeráme takto, potom je to výborne napísané dielo. Technické detaily sú prepracované a dej vďaka nim plynie pomerne ľahko. A hoci niektoré drobnosti občas logicky zaškrípu, nemajú na ľahkosť čítania vážnejší dopad. Rovnako tak fyzikálne javy – z času na čas sa v nich objaví drobná nekonzistentnosť, ale dá sa pripísať tomu, ako málo o nich ľudstvo vie a že niektoré teórie o ich fungovaní sú jednoducho omylmi. Autorka sa s čitateľom tak trošku hrá na mačku a myš – v podstate až do konca knihy čitateľ nevie, na čom presne je, ktoré tvrdenie ktorej postavy bolo pravdivé a ktoré iba výstrelom do tmy. Škoda, že mnohé nejasnosti zostanú nevysvetlené. Možno to však bol zámer a snaha, aby čitateľ o knižke rozmýšľal aj po jej prečítaní. Som si istý, že u čitateľa so záujmom o nové fyzikálne teórie bude táto snaha korunovaná úspechom. Pre mňa, zameraného skôr na prežívanie postáv a psychologizáciu, bola väčšina fyziky v knižke technoblábol, ktorému som nerozumel, a nejako extra mi to ani nechýbalo. Navyše, mysteriózny nádych, ktorý sa v knihe objavuje ako pomerne podstatný dejový prvok, na mňa pôsobil zbytočne a rušivo. Pretechnizovaný román sa náhle v časti zmenil na akúsi mystery, bez ktorej by fungoval omnoho lepšie, pretože bola v príliš priamom rozpore s vedeckosťou a analytickosťou ostatného rozprávania. Aj to je dôvod, prečo by som po prečítaní túto knihu neoznačil za sci-fi thriller. Ak bude čitateľ od tohto románu očakávať nové vynálezy a prevratné technológie alebo vykreslenie zásadne odlišnej spoločnosti budúcnosti, zostane sklamaný. Román nič také neponúka, ide skôr o príbeh z jemne zmenenej alternatívnej reality, než o klasické sci-fi. Prívrženci thrilleru tiež nebudú spokojní. Iste, román má mnohé jeho črty: je tam záhada, konšpirácia, ohrozenie života, odhaľovanie pravdy a pátranie na vlastnú päsť v kulisách utajeného projektu. Ale nič z toho nevyvoláva v čitateľovi zimomriavky. Jediný moment počas čítania knihy, v ktorom som cítil znepokojenie, bol spojený so spomínaným mystery prvkom, nie s prvkami klasického thrilleru.
Ak to zhrniem, tak román Večnosť omylov trošku klame telom (obálkou). Navnadí čitateľa na sci-fi thriller, ale ponúkne mu technický opis mysterióznych udalostí v paralelnej realite. Napriek tomu kniha funguje dobre a viem si predstaviť, že si nájde svojho čitateľa. Najlepšie takého, ktorý má záujem o záhady, vesmírne lode, raketoplány a sondy, to všetko zmiešané s riadnou dávkou fantasticky poňatej fyziky. Taký čitateľ autorke odpustí aj niekoľko Čechovových pušiek, z ktorých sa nevystrelilo (napr. úplne všetko, týkajúce sa Watsonovej bývalej manželky či spomínanej ženy jedného z mŕtvych astronautov), aj nedostatočnú charakterizáciu postáv. Jedno je Večnosti omylov však nutné uznať: Fakt, že táto kniha dokáže aspoň čiastočne vtiahnuť aj čitateľa, ktorému asi nebola primárne určená, je dôkazom jej kvalít. Autorka sa určite nemá za čo hanbiť a bude nepochybne zaujímavé sledovať jej ďalší vývoj. Myslím si totiž, že má potenciál napísať román, ktorý skutočne rozčerí hladinu česko-slovenského fandomu.

jurinko

jurinko

Súvisiace objekty SFDB

Diskusia

Adhara
V prvom rade ďakujem za recenziu. Cením si, že si vedel nájsť aj pozitívne prvky. Aj vzhľadom na naše predošlé diskusie. :-) Som si tiež vedomá toho, že autor by nemal dovysvetľovávať, ale ak tá možnosť je, tak mi to nedá. Mrzí ma, že nielen táto recenzia, ale aj iní čitatelia považujú za negatíva (aj) to, čo bolo zámerom. Hlavnú úlohu mala mať ľudská psychika jemne vyvážená technikou, rovnováha a prepojenie medzi hard a soft sci-fi prvkami. Mystérium nemalo vyrušovať, ale podčiarkovať, že o vesmíre vieme primálo a veľa následkov našich činov, hoci fyzikálne vysvetliteľných, ostáva neodhalených. Preto na zahrávanie sa s prírodou doplácajú nevinní. Nielen tento názor však naznačuje, že tieto úmysly mi asi nevyšli. Tiež ma pri rozličných reakciách neprestáva prekvapovať, aké sú vzájomne protichodné a rozporuplné. Niekomu napríklad vadilo priveľa techniky, inému, že priveľmi hrá na city.
17.03.2014
Adhara
Ale nepopieram, že veľa vecí sa dá zlepšiť. Zmietala som sa v pochybách, či je tento príbeh už pripravený na vydanie, alebo ešte nie. Nepovažujem ho za svoje vrcholové dielo a áno, je to tak trošku zlátanina. O čo viac som toho vedela, o to násilnejšie som musela dej dokopávať tam, kam som ho chcela dostať. Zdá sa, že ani baran celý neostal, ani vlk sa nezasýtil... to je riziko kompromisov. Čo sa týka neuzavretosti a nerozuzlenia niektorých uzlov – pôvodne bol tento príbeh plánovaný ako 1. diel trilógie. No aj vzhľadom na to, že s napísaním ďalších dielov to vyzerá biedne, som dúfala, že sám osebe bude čitateľom postačovať aj v prípade, že by už nič ďalšie neprišlo. Zároveň je súčasťou oveľa väčšieho, sčasti už aj na papieri zaznamenaného univerza. A zaradenie tohto románu do kategórie trileru učinilo vydavateľstvo. Btw, toto nie je prvá recenzia, ale, pokiaľ viem, taká 3. alebo 4. :-)
17.03.2014
Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Fajn recenzia, zaujímavé postrehy od recenzenta aj samotnej autorky, ak počítam ich komentáre.
18.03.2014
mayo
mne ten pomaly zaciatok nevadil, vlastne som si ani nevsimol ze by bol pomaly, asi mam rad knihy ktore sa plynule rozbiehaju. recenzia bola zaujimava, nerozumiem iba preco by "sci-fi thriller" nemohol byt "technickým opisom mysterióznych udalostí v paralelnej realite" (resp. v com sa tato kniha definicii thrilleru vymyka), navyse, ked tam toho hrdina zazil dost na celovecerny film :)
18.03.2014
Adhara
Mayo, ani mne. Lepšie povedané, mne by to nevadilo v inom diele, naopak, v takýchto pasážach sa čitateľsky vyžívam. :-) Ako som spomínala aj na krste, pre mňa je hlavné, že príbeh obsahuje vesmír a kozmonautiku, sci-fi prvky ja ani nemusím (vo veľkej miere) mať. Dokonca ich nástup v niektorých románoch považujem za rušivý a je pre mňa sklamaním. A hoci vidím, že s týmto aj s ďalšími názormi som v menšine, aj tak píšem knihy, aké by som si sama rada prečítala.
18.03.2014
jurinko
Aha, a ja som si blahovo myslel, ze ked budeme mat recenziu den po krste, tak ze budeme prvi :-D Nemozes sem posunut linky na tie ostatne? :-)
18.03.2014
Adhara
Tu sú:
http://inforum.artforum. sk/recenzie/recenzie/7c0612/pa radoxy-a-sebaklamy
http://lajsova.blog.sme.sk/c /350991/Nova-krv-Jana-Plauchov a-Vecnost-omylov.html
http://zakopcan.blog.sme.sk/ c/351103/J-Plauchova-Vecnost-o mylov.html
Dúfam, že pôjdu otvoriť. Inak, sama som prekvapená, ako sa to rozrecenzovalo, a ešte v takom krátkom čase. Kniha je v predaji asi mesiac.
18.03.2014
mayo
jasne, ved koho by bavilo pisat knihy ktore by si sam rad neprecital :) a je to naozaj zaujimave s tymi recenziami. asi bola pre tuto knihu spravena lepsia reklama nez pre Tvoju prvu? inac, este som tuto nedocital (som v 3/4) takze neviem aky bude celkovy dojem, ale osobne sa mi ta predosla pacila este o cosi viac. vecnost omylov je vyborna kniha, ale nula kelvinov mi doslova vzala dych. myslim ze by si zasluzila viac pozornosti... mozno niektorych ludi odradza jej dvojnasobna (ci trojnasobna) hrubka? pre mna je hrubka knihy skor lakadlom :)
19.03.2014
Adhara
Predpokladám, že za to môže asi tá lepšia propagácia druhej knihy, nič iné mi nedáva zmysel. Podľa Martinusu sa však kelviny predávajú lepšie než omyly, tak naozaj neviem, prečo čitatelia mlčia. A áno, veľa ľudí vrátane mňa si myslí, že Nula kelvinov bola lepšia, veď bola koniec-koncov napísaná až po Večnosti. Škoda, že to takto vypálilo. Na druhej strane môže byť dobre, ak čitateľ prečíta najprv kelviny a potom omyly, lebo úroveň tak pre neho bude pozvoľna stúpať tak, ako by to optimálne u spisovateľov malo byť. Pravda, je to dobre len za predpokladu, že ho omyly od ďalšieho čítania úplne neodradia. :-) Tá väčšia hrúbka kelvinov je hlavne optická, čo do normostrán je medzi oboma titulmi len niečo vyše 100 ns rozdiel, ale omyly boli vytlačené oveľa úspornejšie.
19.03.2014
Peter Molnár (Posledný vzdušný pirát Zemplína)
Hádam to s tými predajmi vyjde. Aspoňže je určitý čitateľský záujem. :-) P.S. Adhara, ak vám to neprekáža, poslal som vám menší e-mail. Chcem si s vami o niečom podebatiť, ako autor s autorom.
21.03.2014

Zostávajúci počet znakov:

(len pre registrovaných).

Registrovaný užívateľ
Login:
Heslo:
Zachovať prihlásenie po vypnutí prehliadača
Zaregistruj sa, a môžeš dostávať komentáre k témam a článkom, ktoré ťa zaujali.

Súvisiace objekty SFDB