Cesta na Mesiac splodila okrem nového filmového žánru aj pop-kultúrny objekt mesiaca so zavŕtanou kapsulou v jeho pravom oku. Tento známy symbol môžeme nájsť snáď na tričkách či odznáčikoch z celého sveta.

Film rozpráva 14-minútový príbeh skupiny kozmonautov, ktorí vystrelení z kanóna v rakete podobnej náboju cestujú na mesiac. Dejovo príbeh čerpá nielen z Verneho Cesty na Mesiac ale aj z Wellsovej Prví muži na Mesiaci.

Po tom, čo projektil s posádkou pristane na prednom mozgu Mesiaca, rozhodnú sa naši bádatelia oblečení do štýlových vestičiek a legínov preskúmať úžasný reliéf nášho satelitu. A sú tými krátermi, vulkanickými gejzírmi a špirálovitými kamennými formáciami tak užasnutí, že si musia ľahnúť a pospať.

Vo svojich snoch fantazírujú projektilonauti o bujnej ženskej populácii na Mesiaci, pričom sa diváci stretnú s ďalšou známou scénkou - postavou Phoebe, mesačnou pannou, sediacou na vzdialenom kosatci.

Po tom, čo posádka zostúpi kráterom do podzemia, objaví mesačnú civilizáciu - primitívnu no akrobaticky naladenú skupinku. Ako správni vedci a zástupcovia zemskej civilizácie, zabijú naši nábojonauti (veď to už majú v popise práce) hneď prvé bytosti, na ktoré natrafia - spolu s ich vodcom. Následovne musia utiecť ďalším mesačným ľuďom, inak by ich stretol podobný osud.

Méliès sa týmto filmom preslávil ako prekopník kinematografie a vizuálnych efektov. Zatiaľ, čo sa jeho kamerová produkcia sústredila na tradičné divadelné umenie, bol Méliès fascinovaný ilúziou reality a strávil čas tvorbou fantasy filmov. Už počas jeho života mu prischla prezývka "Cinemág". Drží tiež jedno z prvenstiev v tvorbe ručne maľovaných farebných filmov.

Méliès počas svojho života vyprodukoval niečo okolo 550 filmov, z ktorých väčšina patrí do žánru fantastiky - scifi, fantasy, horor. Tieto z Mélièsa robia otca filmového žánru fantastiky.

Jeho kreativita a inovatívny prístup neboli v čase jeho kariéry odmenené finančne. V roku 1913 sa dostala jeho spoločnosť do konkurzu, keď bola zatlačená do úzadia väčšími francúzskymi a americkými produkčnými spoločnosťami. A zatiaľčo sa Méliès stal obchodníkom s hračkami, francúzska armáda pretavila jeho filmy na podpätky pre vojakov v prvej svetovej vojne - podľa legendy.

Po čase sa Méliès ale predsa len dočkal pocty od francúzskej umeleckej komunity, ktorá mu poskytla domov až do jeho smrti 21. januára 1938 v Paríži. Mal 76 rokov.

Jednu zo zrýchlených verzií Le Voyage dans la Lune si môžete pozrieť aj na YouTube: