České vydavateľstvo Crew sa okrem aktuálnych komiksových sérií a noviniek snaží prinášať aj tie najväčšie klasiky žánru. Tie nám ponúka v pomerne novej edícii zvanej Legendy, či už od Marvelu alebo zo stajne DC Comics. Dočkali sme sa už Wolverinovho Originu, Občianskej Vojny či Návratu Temného Rytiera, čo sú vskutku legendárne príbehy hodné označenia “klasika”. Ďalším zárezom na pažbe tejto edície je pohľad na Batmana a jeho svet od “otca” Hellboya, Mikea Mignolu.

Mignola je komiksový veterán známy svojím nezameniteľným výtvarným rukopisom a už od skorých 80. rokov písal a kreslil pre všetky veľké vydavateľstvá. Pre Marvel zanechal svoju stopu v sériách ako Daredevil, Incredible Hulk alebo Rocket Racoon. V DC Comics to bola séria Phantom Stranger, World of Krypton a niekoľko, (aktuálne rozoberaných) príbehov o Batmanovi. Svoj domov ale našiel v menšom vydavateľstve Dark Horse Comics, kde stvoril milovanú postavu vyšetrovateľa paranormálnych javov - Hellboya. Okolo neho vybudoval celý fungujúci vesmír plný mágie, upírov, démonov a iných mysterióznych a okultných postáv. O nesmiernej popularite daného univerza svedčí aj existencia dvoch vynikajúcich a jedného zlého filmu.

Poďme sa pozrieť bližšie na jeho prácu s Batmanom. V knihe Legendy DC: Batman Mikea Mignoly nájdeme 4 príbehy, na ktorých sa Mignola podieľal. Dva sú pomerne dlhšie, jeden je one shot (rozumej uzavretý príbeh v jednom komiksovom zošite) a jeden je vyslovene jednohubka na 8 strán. Dva zo štyroch príbehov Mignola nakreslil a v troch pracoval na námete a scenári. Ak mám byť úprimný, nie som veľký fanúšik takéhoto viacpríbehového formátu. Oveľa radšej mám, keď dostaneme jeden poriadny uzavretý príbeh tak, ako to doposiaľ v edícii Legendy aj bolo. Preto som nútený túto recenziu rozdeliť na 4 časti a ohodnotiť tak každý príbeh samostatne. Je ale pravda, že aj kratšie príbehy vedia priniesť silný čitatelský zážitok. Poďme teda na to!

---

V prvom príbehu sa Mignola postaral o scenár a už od úvodu dáva jasne najavo, že sa bude jednať o iného Batmana, než sme normálne zvyknutí. Nahý Penguin na vrchole zasneženej hory, Bruce Wayne s pištoľou v rukách a kreatúra pripomínajúca temného boha Cthulhu zamrznutá v stene ľadovej jaskyne hovoria jasnou rečou. Mignola sa netají tým, že Zkáza je jeho ľúbostným listom smerom k Lovecraftovmu dielu a celkovo jeho náklonosť k okultným príbehom tiež nie je žiadnou novinkou. Aj preto sa rozhodol dej zasadiť do tzv. Elseworldu, kde si môže rozprávať príbeh aký len chce a nie je obmedzovaný hlavnou kontinuitou vesmíru DC Comics.

Príbeh je navyše zasadený do roku 1928 a začína v momente, kedy sa Bruce Wayne rozhodne po dvadsiatich rokoch ukončiť svoju expedíciu a vrátiť sa do rodného Gotham City. Hneď po vylodení sa však začnú diať veľmi divné veci. Bruce vo svojom sídle objaví mŕtvolu Kirka Langstorma a jeho loď v prístave záhadne zamrzne. Tieto udalosti odštartujú kolotoč viac či menej bizarných udalostí, ktoré postupne odhaľujú desivé a temné tajomstvo veľkých gothamských rodov.

Čo musím pochváliť je hlavne proces odhaľovania a konkrétne to, že Mignola nám ukazuje Brucea vykonávať skutočnú detektívnu prácu. Veľa spisovateľov si to uľahčuje skratkovitým písaním v štýle “prišiel som na to a na to”, ale Mignola nám ukazuje konkrétny proces. Patrím medzi tých fanúšikov, ktorí nezabúdajú, že Batman je v prvom rade najlepší detektív na svete a vždy ma zahreje pri srdci, keď čítam komiks, v ktorom je tento fakt zdôraznený. Navyše, Skáza nie je nabitá akciou a práve odhaľovanie tajomstva je to, čo určuje tempo daného príbehu. Hlavne v prvej tretine sa mu to darí bravúrne a ja som hltal stranu za stranou.

Mignola si rovnako uvedomuje, že Gotham City to nie je len Batman a preto sa snaží využiť tento svet naplno. Niekedy až moc naplno. Stretneme tu Dicka Graysona, Jasona Todda a Tima Drakea, čiže všetkých Robinov, ktorých čitatelia v čase vydania komiksu poznali. Okrem nich aj Jima Gordona s jeho dcérou Barbarou, Jasona Blooda s démonom Etriganom (o ktorom sa hovorí, že bol pre Mignolu inšpiráciou pri tvorbe Hellboya), celú plejádu variácií Batmanových protivníkov alebo (pre mňa) prekvapivo aj Olivera Queena. Je pravda, že Mignola sa nebojí s ľahkosťou zabíjať aj veľké postavy a ich charaktery dosť zaujímavo upravuje pre svoj príbeh (napríklad Barbara Gordon už nie je hackerka Oracle, ale skutočné Orákulum schopné komunikovať s duchmi), ale nedokážem sa ubrániť pocitu preplácanosti. V tomto prípade platí známe porekadlo, menej je niekedy viac.

Ako som spomínal, prvá tretina príbehu šľape naplno, ale v druhej a tretej sa situácia mení. Ako Mignola opúšťa žáner detektívky a čoraz viac preskakuje do roviny mágie a okultizmu, príbehu dochádza dych. Tak, ako som sa v prvej tretine nevedel od komiksu odtrhnúť, ku koncu som sa už k čítaniu musel trochu nútiť. Zkáza rozhodne nie je zlý komiks, ale určite by mu pomohlo, keby bol aspoň o tretinu kratší. Čo ešte musím vytknúť je Mignolove vykreslenie Batmana. Áno, na jednej strane dokonale vystihuje jeho detektívne schopnosti, no na strane druhej jeho Bruce si neváži život a nemá problém so strelnými zbraňami a ani vraždou. Jeden môže namietať, že sa jedná o Elseworld a Mignolov Batman teda môže zabíjať. Nebudem sa hádať, no môj názor je ten, že Bruceov odpor k strelným zbraniam a zabíjaniu sú jedným zo základných kameňov postavy Batmana a jeho psychológie.

O výtvarnú stránku sa postaral Troy Nixey. Jedná sa o kanadského ilustrátora, ktorý pracoval napríklad na komiksových sériách ako Harley Quin, Matrix, Batman: Legends of Dark Knight, alebo množstve horových minisérií od vydavateľstva Dark Horse Comics. Dokonca režíroval aj Guillermo del Torom napísaný horor Nebojte sa tmy. Čo mám ale povedať o jeho práci na tomto komikse? Rozhodne to, že nie som fanúšik. Veľké zábery, kresba monštier a práca s tieňmi sú ešte pomerne dobré, ale akonáhle príde na detaily, alebo zábery na ľudské tváre, tak sa nestačím čudovať, ako sa takýto výsledok mohol objaviť v mainstreamovom komikse. Plne chápem, prečo sa Nixey venuje hlavne monster-stories pre Dark Horse.

Čo však chcem pochváliť je práca s farbami, ktorú má na svedomí Dave Stewart a výborne dokresľuje atmosféru celého komiksu. Nie je sa ani čomu diviť. Stewart je ostrieľaný profesionál a svojími farbami vdýchol život sériám ako Hellboy, B.P.R.D., Abe Sapien, Catwoman, Detective Comics alebo obálkam The Walking Dead.

Verdikt: Zkáza jež postihla Gotham je komiks s veľkým potenciálom, ktorému nohy podrazili vlastné veľké oči a veľmi zlá kresba. Príbeh ako-taký je dobrý a keby sa Mignola riadi pravidlom, že menej je niekedy viac, mohol byť výsledok lepší. Stačilo len skrátiť príbeh a nezahltiť čitateľov priveľa postavami za každú cenu. K Mignolovmu vraždiacemu Batmanovi sa pri tomto príbehu vyjadrovať viac nebudem. Zkáza je fajn čítanie, ale znovu sa do tohto príbehu asi neponorím. Preto aj nechápem všeobecné označenie Zkázy ako Batmanovskej legendárnej klasiky. Za mňa teda nie. Na druhú stranu verím, že skalní fanúšikovia Lovecrafta si komiks užijú podstatne viac.

---

Hodnotenie: 55%

V druhom príbehu Mignola prebral miesto výtvarníka a o scenár sa postaral Brian Augustyn, ktorý pre DC napísal minisériu Black Mask a sériu Crimson pre Wildstorm Comics. Najviac uznania, ale získal ako editor pre legendárneho Marka Waida, hlavne pri ich sérii The Flash. Ako to teda dopadlo, keď sa o scenár staral niekto iný než Mignola?

Jedná sa rovnako ako pri Zkáze o Elseworld príbeh, tentokrát sa odohrávajúci vo Viktoriánskej ére, konkrétne koncom 80. rokov 19. storočia. Ďalšou zhodou z predchádzajúcim príbehom je fakt, že znovu začíname v momente návratu Brucea Waynea do Gothamu. Tentokrát sa vracia z ciest po Európe, konkrétne z Londýna a to práve v období, kedy v ňom vyčíňa legendárny sériový vrah známy ako Jack Rozparovač. V Gothame Bruce oblieka kostým Batmana a vydáva sa bojovať svoju vojnu so zločinom. Zhodou okolností sa v meste začínajú kopiť prípady vrážd prostitútok, ktoré nesú rukopis vyššie spomínaného Jacka.

GvSPL je poctivá detektívka, v ktorej sa akčnej pasáže dočkáme len vo finále príbehu. To však vôbec nevadí a ako som spomínal pri predchádzajúcom príbehu, Batmana v jeho detektívnej polohe milujem. Augustyn navyše jeho postavu veľmi dobre chápe a jeho vnútorný hlas a celý dedukčný proces zachytáva na výbornú. Navyše, musí vyrozprávať celý príbeh v rozsahu 50 strán. Kým pri Zkáze by som uvítal skrátenie, tento príbeh by si (naopak) zaslúžil viac strán. Verím, že keby Augustyn dostane viac priestoru, dokázal by rozohrať zaujímavejšiu detektívnu partiu a viac sa s čitateľom a jeho myšlienkami hrať. Takto bol nútený k niektorým skratkovitým rozhodnutiam, vďaka ktorým som nemal problém odhaliť totožnosť Rozparovača v priebehu prvých 6 strán. To je však jediná vada, ktorú som na inak perfektnom príbehu našiel. Augustynovi sa dokonca podarilo do príbehu zakomponovať jeden prekvapivý zvrat, ktorý som nečakal a pôsobilo to naozaj osviežujúco.

Čo sa týka Mignolovho výtvarného umenia, tu nie je čo vytknúť. Komiks pôvodne vyšiel v roku 1989, kedy bol Mignola v biznise len 4 roky a ešte si svoj (dnes už osobitý) štýl vytváral. Možno aj preto mi tu jeho kresby niekedy pripomínali prácu Franka Millera, ktorý mu bol určite inšpiráciou a vzorom. To myslím tým najlepším možným spôsobom. Mignolova kresba v tomto komikse patrí medzi to najlepšie, čo koniec 80. rokov v žánri priniesol. Čo však musím vytknúť sú farby Davida Hornunga, ktoré tu častokrát boli zvolené nešťastne. Na mnohých miestach sa zlievajú a človek má vyslovene problém vidieť, čo sa v danej scéne odohráva. Je veľkou pravdou, že koloring môže povzniesť priemernú kresbu na vyšší level, ale aj zadupať výbornú kresbu do prachu. Toto je, žiaľ, ten druhý prípad a farby tu podkopávajú nohy vynikajúcej Mignolovej kresbe. Škoda.

Verdikt: Gotham ve světle plynových lamp je vynikajúci detektívny príbeh s perfektnou 80tkovou kresbou. Určite by mu prospelo viac priestoru a iné farby. Práve farby sú najslabším článkom tohto reťazca. Aj tak sa však jedná o vynikajúce čítanie, ktoré si označenie “klasika” rozhodne zaslúži.

Hodnotenie: 80%

Pri tvorbe Plynárny sa znovu stretol tím stojaci sa Zkázou. Čiže Mignola a Nixey. Jedná sa o kraťas v rozsahu 8 strán a pojednáva o prípade, kde sa Batman snaží dostať gang stojaci za novou nebezpečnou drogou, ktorá zaplavila Gotham City. Mignola opustil svet okultizmu a priniesol dobre odsýpajúcu scénku s pomerne zaujímavou pointou. Je to príjemná komiksová poviedka a naozaj som sa pri jej čítaní bavil.

Nixeyho kresba neprináša oproti Zkáze žiadnu zmenu. Je to jeho štýl, ktorý tu ale sedí omnoho lepšie. Batman má na sebe stále masku, protivníci zas väčšinou masky plynové, takže ani tých hnusných tvárí tu toľko nie je. Samozrejme, je to stále ten istý Nixey, takže to nie je žiadna výtvarná hitparáda. Do atmosféry komiksu sa to však tentokrát hodilo viac, prípadne mi to vadilo menej. Možno za to môže aj fakt, že čo sa týka farieb, pracovalo sa tu len s čiernou, bielou a červenou.

Verdikt: Plynárna je fajn jednohubka s príjemnou pointou a priemernou kresbou, ktorá mi však tentokrát nevadila.

Hodnotenie: 70%

Dostávame sa teda k poslednému príbehu. Námet príbehu vytvorili Mignola a Dan Raspler, ktorý potom dal dokopy celý scenár a Mignola sa postaral o kresbu. Raspler je známy hlavne ako editor v DC Comics a tvorca série Young Heroes in Love, ktorá skončila po 18. číslach a prakticky nikto si ju nepamätá.

Svatyne je rovnako krátkou komiksovom poviedkou, aj keď trochu dlhšou než Plynárna. Jedná sa o tzv. one-shot, čiže o príbeh, ktorý je rozpovedaný v jednom komiksovom zošite. V tomto konkrétnom prípade v rozmedzí 25 strán. Je to príbeh o tom, ako Batman sleduje sériového vraha až na Gothamský cintorín, kde vo finále stretáva protivníka ďaleko nebezpečnejšieho a desivejšieho. Raspler sa tu snaží dokonca filozofovať o hodnote ľudského života a o rozdieloch medzi vraždou a zabitím v sebaobrane, ale spôsob, akým to robí, mi nie je úplne po chuti. Áno, Batmana aj tu zabíja a aj keby privriem obe oči a akceptujem fakt, že sa jedná o zabitie v sebaobrane, tak Temný rytier sa k tomu celému stavia viac než ľahkovážne. Nie, takto Batman nepremýšľa a nekoná. Neviem, či je práve tento fakt prácou Rasplera alebo Mignolu, ale vzhľadom k tomu, čo som videl v Zkáze, moje podozrievavé oko smerujem k “otcovi” Hellboya.

Výtvarná stránka je však naozaj perfektná. Komiks pôvodne vyšiel v roku 2003, čiže v čase, kedy je už Mignola komiksovým veteránom a má svoj štýl pevne v rukách. Zvláda perfektne akciu a prostredie cintorína s krížmi, náhrobkami a kaplnkami. To je proste jeho. Naozaj sa na to výborne pozerá. Rovnako musím pochváliť obálku tohto zošita, ktorá je podľa mňa fascinujúca. Toto je proste Mignola s ceruzou v tej najlepšej forme.

Verdikt: Príbehovo ničím výnimočná komiksová poviedka. Dočkáme sa snahy o filozofiu, tá však vyznieva doprázdna, keďže autor postavu Batmana nechápe. Na druhú stranu celému dielu výrazne zdvíha úroveň výtvarná stránka a nakoľko sa jedná o knihu s názvom Batman Mikea Mignoly, tak v tomto prípade je práve tá tým, na čo sa máme sústrediť.

Hodnotenie: 70%

O české vydanie sa postaralo vydavateľstvo Crew. Ako som spomínal na začiatku, jedná sa o najnovší prírastok v edícii Legendy. Crew edíciu prináša v klasickej tvrdej väzbe s veľmi pekným prebalom. Pod ním sa schovávajú štandardné modré dosky s ilustráciou z komiksu Svatyne. Vydaniu nemám čo vytknúť, ale zase ani čo špeciálne pochváliť. Je to proste štandardná pevná väzba.

O preklad sa postarali tentokrát dvaja páni. Gotham ve světle plynových lamp a Svatyni si vzal na starosti Richard Klíčník, kým Zkáza jež postihla Gotham a Plynárnu spracoval Petr Zenkl. Obaja majú s prekladom superhrdinského komiksu bohaté skúsenosti a poskytli naozaj výborne odvedenú prácu. Obzvlášť pri Klíčníkovom výkone nemám čo vytknúť. Čo sa týka práce Zenkla, tam mám len jednu vec, čo mi vadila. V Zkáze vystupuje aj démon Etrigan, ktorý je známy tým, že komunikuje výhradne v rýmovanej forme a čo i len náznak niečoho takého som v tomto preklade hľadal márne. Viem, že Mignola napísal Etrigana v štýle poézie 20. rokov 19. storočia, takže to nie je klasická “básnička”, to však neznamená, že v pôvodnom vydaní rýmovanie nie je. Práve naopak. Je preto škoda, že sa s tým prekladateľ trochu nepohral. Mnohí inak viete, že Zkáza už v češtine vyšla v rámci edície DCKK, kde sa o preklad postaral tiež Zenkl, ale v tomto prípade bolo jeho krstné meno Jan. Sú títo páni súrodenci, alebo je to len zhoda mien? Prípadne chyba v tiráži? Žiaľ, vydanie z DCKK som pri recenzovaní nemal po ruke, takže som nedokázal porovnať, či ide o rovnaký preklad a táto záhada ostáva zatiaľ nezodpovedaná.

Záver: Ako bolo napísané, nie som fanúšik komiksových zbierok krátkych príbehov a Batman Mikea Mignoly je krásnym príklad, prečo je tomu tak. Zbierka dokazuje aj to, že čo sa týka Batmana, je Mignola lepším výtvarníkom než scenáristom, preto za vrchol knihy považujem Gotham ve světle plynových lamp. Tento príbeh si ako jediný právom zaslúži označenie “klasiky” a je hodný vydania v edícii Legendy. Ak ste ale skalní fanúšikovia Mignoly, prípadne milujete tvorbu H. P. Lovecrafta, smelo si k výslednému hodnoteniu nejaké percentá pripočítajte. Tento komiks je hlavne pre Vás. Ja osobne ostávam zvedavý, aké klasiky si pre nás Crew prichystá najbližšie. V srdci si želám nejakú Krízu, či už tú Infinite (World), Final alebo Identity.

---

Celkové Hodnotenie: 70%

Scenár: Mike Mignola, Brian Augustyn, Dan Raspler

Kresba: Mike Mignola, Troy Nixey

Jazyk: Český

Preklad: Richard Klíčník, Petr Zenkl

Počet strán: 240

Väzba: Pevná, viazaná s prebalom

Rok vydania: 2021

ISBN: 9788074499371

Recenzný výtlačok poskytlo vydavateľstvo CREW, ktorému chcem týmto poďakovať.