Druhé časti filmov bývajú často omnoho horšie ako prvé. Je to pochopiteľné, pôvodný nápad nie je taký zaujímavý, postavy sú známe a vôbec už to nie je nové. No prepad, aký priniesla nová séria Love, Death and Robots by niektorí z nás nečakali.

Pred dvoma rokmi seriál, či skôr antológia poviedok, v modernom CGI prevedení priniesla vlnu nadšenia. Neobvyklé spracovanie, zaujímave scenáre, množstvo odlišných námetov vytvorili pestrú mozaiku rôznych príbehov, ocenených 4 cenami Emmy a ďalšou jednou nomináciou. Nová séria však prináša úplný opak prvej. Nudu, šeď, klišé, a aby to nestačilo, aj o polovicu menej príbehov. Čo možno vlastne považovať za pozitívne. Príbehy sú naďalej zabalené v perfektnom CGI šate, ale už je to len pozlátko. Remeselné spracovanie jednotlivých epizód ostalo na špičkovej úrovni. Z tohto pohľadu nie je tvorcom naozaj čo vyčítať. Antológia zlyháva na v úplne iných veciach, ale poďme pekne poporiadku nebude to tak dlho trvať, veď dielov je iba 8:

Jediný diel, ktorý mal snahu vtipne vyniknúť. Pokus natočiť akčnú grotesku s námetom o vzbure strojov skončil skôr, ako začal. Vzbura strojov je prastarý námet, spracovaný rôznym spôsobom od komiksu v ABC pred 40 rokmi, až po Terminátora. Snaha uchopiť tento námet s humorom a nadsádzkou dopadla presne naopak. Vzniklo 13 minútové utrpenie s nesympatickými postavami, absurdnou zápletkou, v ktorom humor žiaľ zlyháva.

Hneď v prvých okamihoch tohto dielu si spomeniete na epizódu Zima Blue. Podobný vizuál pripomína najsilnejší príbeh z prvej série. Príbeh teenagera, ktorý sa snaží zapadnúť, v tejto sérii nijako neprekvapí. Klišovitá zápletka aj predvídateľné rozuzlenie prináša skôr sklamanie ako silný príbeh. Ako samostatný príbeh by možno tento diel fungoval výborne. Bohužiaľ iba podlieza latku nastavenú v prvej sérii.

Jeden z dielov, ktorý sa približuje kvalitou prvej sérii. Sledujeme prácu policajtov vo svete nesmrteľných ľudí. Diel má atmosféru, postavy majú svoju hĺbku a uveriteľnosť a celá epizóda má silný filozofický rozmer. Dobre rozbehnutý príbeh zostáva ukončený síce s katarziou, ale bez pointy. Po skončení vo mne žiaľ ostal prázdny pocit zo zbytočnej námahy tvorcov.

Jediný diel, ktorý by sa v prvej sérii nestratil. Príbeh s celkom slušnou zápletkou a výživnými postavami odohrávajúci sa vo svete, ktorý by si zaslúžil aspoň jeden celovečerný film.

Nemám rad horory, sú pre mňa nudné, predvídateľné a hlúpe. Zhmotnené klišé - to sú slová, ktoré mi napadli, keď sprievodca vlaku povedal cestujúcemu, aby sa nevzďaľoval od vlaku. Bolo to až v tretej minúte 11 minútového dielu. Tvorcom sa to podarilo potvrdiť už v prvej tretine dielu, keď sa hlavný hrdina napriek varovaniu vyberie do prérie, cez ktorú vedie trať. Následne už ostáva len rezignovane pozerať, ako to dopadne.

Tento diel ako keby vypadol z oka tomu predchádzajúcemu. Vďaka bohu (alebo produkcii - pozn. Šaňo) má iba 7 minút, takže pointa prichádza až v polovici. Samotné spracovanie balansuje na hranici medzi hororom a komédiou. Výsledkom je nevýrazná a nudná epizóda, ktorú zachraňuje iba jej dĺžka. Pocit prázdna a bezmocnosti tvorcov však naďalej ostáva.

Vojnové sci-fi, pripomína epizódu Lucky 13 z prvej série. Relatívne vtipná pointa je však rozriedená až na homeopatickú úroveň. To by možno nevadilo pri celovečernom filme, ale pri 14 minútovej epizóde je to scénaristická núdza s biedou. Flashbacky, iba predlžujú agóniu celej epizódy a opakované stretnutia robota a človeka nudia. Chcem veriť, že zbytočná vata chcela byť v kontraste s akčnosťou vojnového SF (irónia).

Filozofické čo? 14 minútové bľabotania „vedca“ o vedeckom nezmysle. Prázdnejšie a zbytočnejšie sú hádam iba seriály, ktoré točí Markíza.

Z príbehov sa vytratilo takmer všetko čo robilo LD+R výnimočným seriálom. Písať viac, de facto, nemá zmysel. Je to zbytočné mrhanie energiou a elektrónmi.

Myslíte, že by som za Ohio dostal niečo lepšie?